znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 474/2012-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti JUDr. R. K., B., zastúpeného obchodnou spoločnosťou F., s. r. o., B., v mene ktorej koná advokát a konateľ doc. JUDr. B. F., vedené pod sp. zn. Rvp 11640/2012, Rvp 11641/2012, Rvp 11642/2012, Rvp 11643/2012, Rvp 11644/2012, Rvp 11645/2012, Rvp 11646/2012, Rvp 11647/2012, Rvp 11648/2012 Rvp 11649/2012, Rvp 11650/2012, Rvp 11651/2012, Rvp 11652/2012, Rvp 116553/2012, Rvp 11654/2012, Rvp 11655/2012, Rvp 11656/2012, Rvp 11657/2012, Rvp 11658/2012 a sp. zn. Rvp 11659/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 6 ods. 1 a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a   základných   slobôd   a čl.   1 Dodatkového protokolu   k   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uzneseniami Okresného súdu Žilina sp. zn. 20 Er 1145/06 z 11. júla 2012, sp. zn. 20 Er 542/05 z 11. júla 2012, sp. zn. 24 Er 752/05 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 1028/04 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 2051/06 z 15. júna 2012, sp. zn. 24 Er 22/03 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 49/04 zo 14. júna 2012, sp. zn. 24 Er 308/03 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 3940/06 z 19. júna 2012, sp. zn. 24 Er 3490/06   z 19.   júna   2012, sp.   zn. 24   Er   3800/06   z 19.   júna   2012, sp. zn. 24 Er 3994/06   z 19.   júna   2012, sp.   zn. 24   Er   136/05   zo   14.   júna   2012, sp. zn. 24 Er 1242/04   zo   14.   júna   2012, sp.   zn. 24   Er   3803/06   z 19.   júna   2012, sp. zn. 24 Er 852/03   z 29.   mája   2012, sp.   zn. 24 Er   511/07   z 21.   júna   2012, sp. zn. 24 Er 33/07   z 21.   júna   2012, sp.   zn. 24   Er   639/07   z 21.   júna   2012 a sp. zn. 24 Er 854/03 z 29. mája 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 11640/2012, Rvp 11641/2012, Rvp 11642/2012, Rvp 11643/2012, Rvp 11644/2012, Rvp 11645/2012, Rvp 11646/2012, Rvp 11647/2012, Rvp 11648/2012 Rvp 11649/2012, Rvp 11650/2012, Rvp 11651/2012, Rvp 11652/2012, Rvp 116553/2012, Rvp 11654/2012, Rvp 11655/2012, Rvp 11656/2012, Rvp 11657/2012, Rvp 11658/2012 a sp. zn. Rvp 11659/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 474/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K. o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené   sťažnosti   JUDr.   R.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   vedené   pod sp. zn. Rvp 11640/2012, Rvp 11641/2012, Rvp 11642/2012, Rvp 11643/2012, Rvp 11644/2012, Rvp 11645/2012, Rvp 11646/2012, Rvp 11647/2012, Rvp 11648/2012 Rvp 11649/2012, Rvp 11650/2012, Rvp 11651/2012, Rvp 11652/2012, Rvp 116553/2012, Rvp 11654/2012, Rvp 11655/2012,   Rvp   11656/2012,   Rvp   11657/2012,   Rvp   11658/2012   a sp.   zn.   Rvp 11659/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 20 Er 1145/06 z 11. júla 2012, sp. zn. 20 Er 542/05 z 11. júla 2012, sp. zn. 24 Er 752/05 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 1028/04 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 2051/06 z 15. júna 2012, sp. zn. 24 Er 22/03 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 49/04 zo 14. júna 2012, sp. zn. 24 Er 308/03 z 29. mája 2012, sp. zn. 24 Er 3940/06 z 19. júna 2012, sp. zn. 24 Er 3490/06 z 19. júna 2012, sp. zn. 24 Er 3800/06 z 19. júna 2012, sp. zn. 24 Er 3994/06   z 19.   júna   2012, sp.   zn. 24 Er 136/05   zo   14.   júna   2012, sp. zn. 24 Er 1242/04   zo   14.   júna   2012, sp.   zn. 24   Er 3803/06   z 19.   júna   2012, sp. zn. 24 Er 852/03   z 29.   mája   2012, sp.   zn. 24 Er   511/07   z 21. júna   2012, sp. zn. 24 Er 33/07   z 21.   júna   2012, sp.   zn. 24   Er   639/07   z 21.   júna   2012 a sp. zn. 24 Er 854/03   z 29.   mája   201 (spolu   ďalej   aj   „napadnuté   rozhodnutia“)   a   jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“) aj pre obchodnú spoločnosť P., s. r. o., B., s ktorou bol v pracovnom pomere do 5. júna 2007. Okresný súd napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcie z dôvodu jeho zaujatosti proti oprávnenej – spoločnosti P., s. r. o., čím mal zasiahnuť do ním označených základných práv podľa ústavy,   práv   podľa   dohovoru,   práva   podľa   dodatkového   protokolu   a   mal   porušiť   aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným súdom. Sťažovateľ v sťažnosti ďalej tvrdil, že k porušeniu jeho označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a   povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 11640/2012,   Rvp   11641/2012,   Rvp   11642/2012,   Rvp   11643/2012, Rvp 11644/2012, Rvp 11645/2012, Rvp 11646/2012, Rvp 11647/2012, Rvp 11648/2012 Rvp 11649/2012, Rvp 11650/2012, Rvp 11651/2012, Rvp 11652/2012, Rvp 116553/2012, Rvp 11654/2012, Rvp 11655/2012, Rvp 11656/2012, Rvp 11657/2012, Rvp 11658/2012 a sp.   zn.   Rvp   11659/2012   a   z   tohto   obsahu   vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K veci samotnej

Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú naplnené   predpoklady   meritórneho   prerokovania   ústavnej   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   3 zákona   o   ústavnom   súde,   a   dospel   opätovne   k   záveru,   že   ju   podala   osoba   zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality   a   efektivity   konania   pred   ústavným   súdom   dáva   tomuto   súdu   kompetenciu posúdiť   „prijateľnosť“   návrhu   predtým,   ako   dospeje   k   záveru,   že   o   návrhu   rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri   výkone exekučnej činnosti   postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku; podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych   a   iných   rozhodnutí.   Podľa   §   5   Exekučného   poriadku   má exekútor   pri   výkone exekučnej činnosti ako výkonu verejnej moci postavenie verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj konanie exekučné – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické   osoby,   avšak   táto   skutočnosť   má význam len právne-technický   či   organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu.   Preto   ak   exekútor   vykonáva   funkcie,   ktoré   by   inak   bol   povinný   vykonať   štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva tých osôb, vo vzťahu ku ktorým prenesenú štátnu moc vykonáva; rovnako tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z   uvedených   skutočností   vyplýva,   že   súdny   exekútor   nemá   aktívnu   legitimáciu na podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z   vykonávania   exekúcie v daných   veciach   pre   jeho   pomer   k   účastníkovi   konania   (oprávnenému)   v   zmysle ustanovenia   §   30   Exekučného   poriadku.   V   takomto   prípade   je   objektom   rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho sťažnosti odmietol ako podané zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie zaoberal   jeho   obšírnou   právnou   argumentáciou,   obdobne   ako   to   bolo   v   prípade   jeho sťažností vedených na ústavnom súde pod sp. zn. I. ÚS 478/2011, sp. zn. I. ÚS 491/201, sp. zn. I. ÚS 137/2012, sp. zn. III. ÚS 374/2012 a sp. zn. III. ÚS 375/2012 (bod 2 výroku).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012