znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 474/2010-36

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. decembra 2010 predbežne   prerokoval   sťažnosť   spoločnosti   T.,   a.   s.,   B.,   zastúpenej   Advokátskou kanceláriou V., s. r. o., B., v mene ktorej koná JUDr. A. T., PhD., vo veci namietaného porušenia základného práva zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd a práva zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   v   konaní   vedenom   Najvyšším   súdom   Slovenskej republiky   pod   sp.   zn.   1   M   Obdo   V   22/2008   opatrením   predsedu   Najvyššieho   súdu Slovenskej   republiky   č.   Spr   162/2009-20   z 24. septembra   2009   o   zmene   rozvrhu   práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009 a takto

r o z h o d o l :

1.   Sťažnosť   spoločnosti   T.,   a.   s.,   pre   namietané   porušenie   jej   základného   práva zaručeného čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv   a slobôd   a jej práva   zaručeného čl.   6 ods.   1 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných slobôd v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1   M   Obdo   V   22/2008   opatrením   predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky č. Spr 162/2009-20   z   24.   septembra   2009   o   zmene   rozvrhu   práce   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky na rok 2009 p r i j í m a   na ďalšie konanie.

2. Sťažnosť spoločnosti T., a. s., vedenú pod sp. zn. III. ÚS 390/2010 a sťažnosť spoločnosti T., a. s., vedenú pod sp. zn. III. ÚS 474/2010 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude vedené pod sp. zn. III. ÚS 390/2010.

3. Návrhom na rozhodnutie o dočasnom opatrení n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 27. septembra 2010 doručená sťažnosť spoločnosti T., a. s., B. (ďalej len „sťažovateľka“), v ktorej namieta porušenie   základného   práva   na   zákonného   sudcu   zaručeného   čl.   48   ods.   1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom zaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Najvyšším súdom Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) pod sp. zn. 1 M Obdo V 22/2008 opatrením predsedu najvyššieho súdu č. Spr 162/2009-20 z 24. septembra   2009   o   zmene rozvrhu   práce   najvyššieho   súdu   na rok   2009   (ďalej   len „rozvrh   práce“).   Sťažnosť   sťažovateľka   doplnila   podaním   doručeným   ústavnému   súdu 7. októbra 2010.

Sťažovateľka   je   účastníčkou „konania   o   mimoriadnom   dovolaní   vedenom na Najvyššom súde SR pod sp. zn. 1M Obdo V22/2008“. Podľa rozvrhu práce „rozhoduje v tejto veci senát tohto súdu O-V. V súlade s rozvrhom práce Najvyššieho súdu SR boli členkami tohto senátu aj JUDr. Z. Ď. a JUDr. J. Z.“.

Predseda najvyššieho súdu vydal 24. septembra 2009 opatrenie č. Spr 162/2009-20 o zmene rozvrhu práce, ktoré nadobudlo účinnosť 1. októbra 2009.

Sťažovateľka tvrdí, že „časťou II bod 6 Opatrenia došlo k vypusteniu JUDr. Z. Ď. a JUDr. J. Z. zo senátu O-V (teda aj k ich vyňatiu z rozhodovania vo veci vedenej pred Najvyšším súdom SR pod sp. zn. 1M Obdo V22/2008), a ich nahradeniu JUDr. A. P. pod poradovým číslom 3 a JUDr.   D. L.   pod poradovým číslom 5.   Z časti náhradníci bola zároveň vypustená JUDr. A. P. a pod č. 9 bola vložená JUDr. J. Z....

Časťou II bod 7 Opatrenia sa stanovilo, že veci, ktoré boli pridelené a nevybavené do účinnosti trohto opatrenia v senáte O-V preberie JUDr. D. L. veci od JUDr. J. Z. a JUDr. A. P. preberie veci od JUDr. Z. Ď. a to aj vtedy, ak bol určený termín pojednávania na čas po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.“.

Podľa názoru sťažovateľky „táto zmena v obsadení senátu Najvyššieho súdu SR... nebola uskutočnená v súlade so zákonnými a ani inými predpismi, ktoré sa na túto situáciu vzťahujú“. V nadväznosti na to sťažovateľka podrobne cituje relevantné ustanovenia zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov,   Rokovacieho   poriadku   najvyššieho   súdu   uverejneného   v   Zbierke   zákonov Slovenskej   republiky   pod   č.   291/2006,   ako   aj   judikatúru   ústavného   súdu   týkajúcu   sa základného práva na zákonného sudcu.

Obzvlášť sťažovateľka zdôrazňuje, že sporné opatrenie predsedu najvyššieho súdu nemá   charakter   rozhodnutia   podľa   štvrtej   časti   čl.   II   bodu   7,   8   a   11   rozvrhu   práce. Sťažovateľka tak uzatvára, že opatrenie predsedu najvyššieho súdu o zmene rozvrhu práce „bolo vydané v rozpore s článkom IV. Rozvrhu práce, v rozpore s § 50 ods. 2 písm. c) zákona č. 757/2004 Z. z. a teda aj s čl. 48 ods. 1 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru...“.

Sťažovateľka v súvislosti so včasnosťou podania svojej sťažnosti uvádza, že hoci k nahliadnutiu do spisu došlo naposledy 2. septembra 2010, „v spise nie založené Opatrenie Predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   24.9.2009   Spr.   162/2009-2... a v spise nebola založená ani iná písomnosť, z ktorej by vyplývala existencia Opatrenia...“. Poukázala tiež na právne závery súvisiaceho rozhodnutia ústavného súdu vo veci vedenej pod sp. zn. IV. ÚS 125/05.

Sťažovateľka   navrhla,   aby   ústavný   súd   po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie rozhodol vo veci týmto nálezom:

«Základné právo spoločnosti T., a. s., so sídlom B., nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi   podľa   článku   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   čl.   38   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd, ako aj právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd ustanoveniami časti   II.   Obchodnoprávne   kolégium:   bodu   6   Opatrenia   Predsedu   Najvyššieho   súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2009 Spr. 162/2009-20 o zmene Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009 v znení: „Na strane 31 v senáte O-V sa vypúšťajú JUDr. Z. Ď. a JUDr. J. Z. a pod poradové číslo 3. sa vkladá JUDr. A. P. a pod č. 5 JUDr. D. L. V časti náhradníci sa vypúšťa JUDr. A. (správne má byť „A.“, pozn.) P. a pod č. 9 sa vkladá JUDr. J. Z. a v poznámke 1) sa v druhom riadku namiesto č. 1 – 5 uvádza č. 1 – 4.“ a ustanoveniami časti II. Obchodnoprávne kolégium: bodu 7 Opatrenia Predsedu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2009 Spr. 162/2009- 20 o zmene Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009 v znení: „Veci,   ktoré   boli   pridelené   a   nevybavené   do   účinnosti   tohto   opatrenia   v   senáte   O-V preberie JUDr. D. L. veci od JUDr. J. Z. a JUDr. A. P. preberie veci od JUDr. Z. Ď. a to aj vtedy,   ak   bol   určený   termín   pojednávania   na   čas   po nadobudnutí   účinnosti   tohto opatrenia.“, v konaní vedenom pred Najvyšším súdom Slovenskej republiky pod sp. zn. 1M Obdo V22/2008 porušené bolo.

Ustanovenia   časti   Obchodnoprávne   kolégium:   bodu   6   Opatrenia   Predsedu Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   zo   dňa   24.   septembra   2009   Spr.   162/2009-20 o zmene   Rozvrhu   práce   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   na   rok   2009   v   znení: „Na strane 31 v senáte O-V sa vypúšťajú JUDr. Z. Ď. a JUDr. J. Z. a pod poradové číslo 3. sa vkladá JUDr. A. P. a pod č. 5 JUDr. D. L. V časti náhradníci sa vypúšťa JUDr. A. (správne má byť „A.“, pozn.) P. a pod č. 9 sa vkladá JUDr. J. Z. a v poznámke 1) sa v druhom   riadku   namiesto   č.   1   –   5   uvádza   č.   1   –   4.“   a   ustanovenia   časti   II. Obchodnoprávne   kolégium:   bodu   7   Opatrenia   Predsedu   Najvyššieho   súdu   Slovenskej republiky zo dňa 24. septembra 2009 Spr. 162/2009-20 o zmene Rozvrhu práce Najvyššieho súdu Slovenskej republiky na rok 2009 v znení: „Veci, ktoré boli pridelené a nevybavené do účinnosti tohto opatrenia v senáte O-V preberie JUDr. D. L. veci od JUDr. J. Z. a JUDr. A. P. preberie veci od JUDr. Z. Ď. a to aj vtedy, ak bol určený termín pojednávania na čas po nadobudnutí účinnosti tohto opatrenia.“ sa zrušujú.»

Sťažovateľka ústavnému súdu súčasne navrhla odklad vykonateľnosti napadnutých ustanovení opatrenia predsedu najvyššieho súdu o zmene rozvrhu práce.

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 25. novembra 2010 podanie označené ako „Žiadosť o rozhodnutie o návrhu na odklad vykonateľnosti dočasným opatrením“, v ktorom zdôraznila naliehavosť potreby rozhodnúť o dočasnom opatrení navrhnutom v sťažnosti. Uviedla, že o jej námietke zaujatosti podľa § 15a zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) proti členke dovolacieho senátu najvyššieho súdu O – V „rozhodol iný senát Najvyššieho súdu SR tak, že sudkyňu JUDr. L. nevylúčil z prejednávania a rozhodovania predmetnej právnej veci.

V   súčasnosti   je   tak   možné   očakávať,   že   dovolací   senát   stanoví   nový   termín vyhlásenia   rozsudku   v   danom   konaní,   pričom   je   nanajvýš   pravdepodobné,   že   termín vyhlásenia rozsudku bude stanovený v najbližších dňoch.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi....

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Návrh sťažovateľky na začatie konania pred ústavným súdom možno kvalifikovať ako sťažnosť v zmysle čl. 127 ústavy v spojení s § 18 ods. 1 písm. f), § 49 a nasledujúcich zákona o ústavnom súde.

V rámci predbežného prerokovania ústavný súd zistil, že predložená sťažnosť spĺňa náležitosti požadované ustanovením § 20 zákona o ústavnom súde, pričom zároveň nezistil procesné prekážky uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré sú dôvodom na odmietnutie sťažnosti.

Ústavný   súd   tiež   prihliadajúc   na   obsah   sťažnosti,   obsah   napadnutého   opatrenia predsedu   najvyššieho   súdu   o   zmene   rozvrhu   práce,   ako   aj   na   obsah   príloh   sťažnosti týkajúcich sa predmetnej veci dospel k záveru, že tvrdenia sťažovateľky nastoľujú ústavne relevantné otázky presahujúce rámec predbežného prerokovania, ktorých opodstatnenosť treba posúdiť v konaní vo veci samej.

Sťažnosť sťažovateľky ústavný súd nepovažoval za oneskorene podanú. Vychádzal pritom z ustanovenia § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Ústavný   súd   už   vo   veci   sp.   zn.   IV.   ÚS   125/05,   na   ktorú   poukázala   i   samotná sťažovateľka, uviedol, že „sťažovatelia sa mohli o opatrení predsedu najvyššieho súdu…, teda o úkone,   na základe ktorého došlo   k zmene zákonného sudcu,   dozvedieť   hocikedy od jeho   prijatia   (za   predpokladu,   že   by   boli   vyvíjali   potrebnú   starostlivosť   o   priebeh konania   v   ich   veci   vedeného   na   najvyššom   súde),   pretože   takáto   možnosť   je   priamo predvídaná   ich   oprávnením   ako   účastníkov   konania   kedykoľvek   nahliadať   do   súdneho spisu, ktorého súčasťou sa označené opatrenie od uvedeného dňa stalo. … Najneskôr sa však   podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovatelia   o   existencii   predmetného   opatrenia predsedu najvyššieho súdu mohli dozvedieť…, keď došlo k verejnému vyhláseniu rozsudku najvyššieho súdu…“.

Sťažnosť podanú na poštovú prepravu 23. septembra 2010 preto nemožno považovať za   oneskorene   podanú,   keďže   v   tom   čase   rozsudok   vo   veci   verejne   vyhlásený   nebol. Navyše, ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na procesnú črtu konania o mimoriadnom dovolaní generálneho prokurátora Slovenskej republiky spočívajúcu v tom, že dovolací súd rozhoduje spravidla bez nariadenia pojednávania, pričom pojednávanie môže nariadiť, ak to považuje za potrebné (§ 243a ods. 1 OSP v spojení s §243i ods. 2 OSP). Z vyžiadaného spisu najvyššieho súdu nevyplýva, že by vo veci bolo nariadené pojednávanie, ani žiaden iný procesný úkon dovolacieho súdu, z ktorého by sťažovateľka mala možnosť zistiť zmenu obsadenia senátu konajúceho a rozhodujúceho v jej veci.  

Vzhľadom na uvedené ústavný súd prijal sťažnosť na ďalšie konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia).

III.

Podľa ustanovenia § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa ustanovenia § 112 ods. 1 OSP v znení neskorších predpisov môže ústavný súd v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť   na   spoločné   konanie   veci,   ktoré   u   neho   začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Sťažovateľka doručila ústavnému súdu 21. septembra 2010 sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, ktorou namieta porušenie základného práva na zákonného sudcu i práva na prejednanie   veci   súdom   zriadeným   zákonom   opatrením   predsedu   najvyššieho   súdu z 3. augusta   2010   č.   Spr.   101/2010-13   Spr.   1321/2009,   ktorým   sa   mení   rozvrh   práce najvyššieho   súdu   na   rok   2010,   pričom   k   porušeniu   označených   práv   sťažovateľky uvedeným opatrením malo dôjsť v konaní vedenom pod sp. zn. 1 M Obdo V 22/2008. Uvedenú sťažnosť prijal III. senát ústavného súdu 19. októbra 2010 na ďalšie konanie a vec je vedená pod sp. zn. III. ÚS 390/2010.

So zreteľom na obsah obidvoch sťažností a ich právnu a skutkovú súvislosť ústavný súd rozhodol o spojení vecí tak, ako to je uvedené v bode 2 výroku tohto uznesenia.

IV.

Ústavný súd podľa § 52 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže na návrh sťažovateľa rozhodnúť   o   dočasnom   opatrení   a   odložiť   vykonateľnosť   napadnutého   právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, ak to nie je v rozpore s dôležitým verejným záujmom   a   ak   by   výkon   napadnutého   rozhodnutia,   opatrenia   alebo   iného   zásahu neznamenal pre sťažovateľa väčšiu ujmu, než aká môže vzniknúť iným osobám pri odložení vykonateľnosti; najmä uloží orgánu, ktorý podľa sťažovateľa porušil základné práva alebo slobody   sťažovateľa,   aby   sa   dočasne   zdržal   vykonávania   právoplatného   rozhodnutia, opatrenia alebo iného zásahu, a tretím osobám uloží, aby sa dočasne zdržali oprávnenia im priznaného právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom.

Sťažovateľka v sťažnosti a aj v podaní doručenom ústavnému súdu 25. novembra 2010   navrhla   odklad   vykonateľnosti   napadnutých   ustanovení   opatrenia   predsedu najvyššieho   súdu   o   zmene   rozvrhu   práce.   Rovnaký   návrh   doručila   ústavnému   súdu 25. novembra   2010   aj k   sp.   zn.   III.   ÚS   390/2010,   teda   ku   konaniu, v   ktorom   namieta porušenie   základných   práv   Opatrením   predsedu   najvyššieho   súdu   z   3.   augusta   2010 č. Spr. 101/2010-13 Spr. 1321/2009, ktorým sa mení rozvrh práce najvyššieho súdu na rok 2010, v konaní vedenom pod sp. zn. 1 M Obdo V 22/2008.

Ústavný   súd   berúc   do   úvahy   okolnosti   prerokúvaného   prípadu   konštatuje,   že účinnosť navrhnutých dočasných opatrení bola daná skutočnosťou, že v konaní vedenom pod   sp.   zn.   1   M   Obdo   V   22/2008,   v   ktorom   podľa   tvrdenia   sťažovateľky   malo   dôjsť k porušeniu jej základného práva na zákonného sudcu, ešte nebolo meritórne rozhodnuté. V čase prípadného vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 1 ústavy nálezom ústavného súdu by totiž vo veci sp. zn. 1 M Obdo V 22/2008 už mohlo   byť   rozhodnuté,   a   hoci   v   takom   prípade   vyvstáva   otázka   možného   napadnutia rozhodnutia najvyššieho súdu z dôvodu porušenia rovnakých práv novou sťažnosťou, je zjavné,   že   vyslovenie   porušenia   označených   základných   práv   opatrením   predsedu najvyššieho   súdu   o   zmene   rozvrhu   práce   by   potom   už   nebolo   spôsobilé   naplniť   účel spočívajúci v účinnej ochrane sťažovateľkiných práv.

Z vyžiadaného spisu najvyššieho súdu však ústavný súd zistil, že 30. novembra 2010 bol   v   predmetnej   veci   vyhlásený   rozsudok,   ktorým   najvyšší   súd   mimoriadne   dovolanie generálneho prokurátora Slovenskej republiky čiastočne zamietol a čiastočne mu vyhovel tak, že v ostatnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého stupňa i rozsudok odvolacieho súdu zrušil a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Rozsudok ešte nie je písomne vyhotovený.

Za   takýchto   okolností   dospel   ústavný   súd   k   záveru,   že   rozhodnutie   o   dočasnom opatrení   v   podobe   navrhovanej   sťažovateľkou   už   nie   je   objektívne   spôsobilé   privodiť účinnú   ochranu   jej   základného   práva   na   zákonného   sudcu,   pretože   nemôže   zabrániť prípadnej ujme spôsobnej napadnutými opatreniami predsedu najvyššieho súdu, ktorými došlo   k   zmenám   rozvrhov   práce   najvyššieho   súdu.   Ústavný   súd   tak   obidva   návrhy na dočasné opatrenia zamietol (bod 3 výroku tohto uznesenia).

K 1. bodu výroku sa podľa § 32 ods. 1 zákona o ústavnom súde pripája odlišné stanovisko sudcu Jána Auxta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. decembra 2010