znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 473/2015-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 10. februára 2016v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka o sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenejadvokátom JUDr. Pavlom Piovarčím ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice,pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 36 C 173/2008 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednaniejej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenompod sp. zn. 36 C 173/2008 p o r u š e n é b o l i.

2. Okresnému súdu Košice Ip r i k a z u j e, aby v konaní vedenompod sp. zn. 36 C 173/2008 konal bez zbytočných prieťahov.

3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisíc päťsto eur), ktoré j e Okresný súd Košice I p o v i n n ý vyplatiť jej do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice I j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy konaniav sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účetadvokáta JUDr. Pavla Piovarčího ml., advokátska kancelária, Štúrova 20, Košice, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesenímč. k. III. ÚS 473/2015-12 z 22. septembra 2015 prijal na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušeniesvojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice I (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 36 C 173/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Následne ústavný súd 12. októbra 2015 vyzval okresný súd na vyjadrenie sa k vecnejstránke prijatej sťažnosti a oznámenie, či súhlasí s upustením od ústneho pojednávaniao prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 5. novembra 2015. V jehoprílohe sa nachádzal súdny spis, vyjadrenie predsedu okresného súdu s chronológiouúkonov okresného súdu i účastníkov v napadnutom konaní.

Aj keď predmetom tohto konania je preskúmanie napadnutého konania vedenéhopred okresným súdom pod sp. zn. 36 C 173/2008, ktoré začalo 9. apríla 2008 vrátenímsúdneho spisu z Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) spoluso zrušujúcim rozsudkom sp. zn. 4 M Cdo 18/2007 z 30. januára 2008, ktorým zrušilprávoplatný rozsudok krajského súdu, ako aj okresného súdu vo veci a vec vrátil okresnémusúdu na ďalšie konanie, ústavný súd pre úplnosť uvádza aj krátku rekapituláciu pôvodnéhokonania vedeného pred okresným súdom pod sp. zn. 16 C 444/1999 (ďalej len pôvodnékonanie“). Pôvodné konanie začalo doručením žaloby na okresný súd 21. apríla 1999.O žalobe rozhodol okresný súd rozsudkom z 13. novembra 2003. Proti uvedenému rozsudkuokresného súdu podali žalobca, ako aj sťažovateľka odvolanie, o ktorom rozhodol krajskýsúd uznesením sp. zn. 12 Co 35/2004 z 26. októbra 2004, ktorým zrušil odvolanímnapadnutý rozsudok okresného súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Okresný súdpo vrátení veci rozhodol rozsudkom zo 6. decembra 2005, ktorým vyhovel žalobe žalobcu.Sťažovateľka proti uvedenému rozsudku okresného súdu podala odvolanie, o ktoromrozhodol krajský súd tak, že rozsudkom sp. zn. 2 Co 50/2006 z 30. novembra 2006 potvrdilodvolaním napadnutý rozsudok okresného súdu. Sťažovateľka podala podnet na Generálnuprokuratúru Slovenskej republiky na podanie mimoriadneho dovolania. Najvyšší súdrozsudkom sp. zn. 4 M Cdo 18/2007 z 30. januára 2008 zrušil rozsudok krajského súdu,ako aj okresného súdu a vec vrátil okresnému súdu na ďalšie konanie.

Sťažnosťou napadnuté konanie, ktoré je predmetom tejto sťažnosti, teda začalovrátením veci najvyšším súdom na ďalšie konanie okresnému súdu 9. apríla 2008.Zo zapožičaného súdneho spisu ústavný súd zistil tieto podstatné skutočnosti o priebehunapadnutého konania:

- 9. decembra 2008 bolo pojednávanie odročené pre ospravedlnenú neúčasť žalobcubez prejednania veci,

- 27. januára 2009 sa uskutočnilo pojednávanie, na ktorom okresný súd rozhodolrozsudkom,

- 7. apríla 2009 podal žalobca odvolanie,

- 20. mája 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie sťažovateľky k odvolaniužalobcu,

- 27. mája 2009 vec predložená krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní,

- 20. mája 2010 krajský súd uznesením zrušil rozsudok súdu prvého stupňa, súdnyspis bol vrátený okresnému súdu 24. júna 2010,

- 8. septembra 2011 bola okresnému súdu doručené urgencia sťažovateľky o určenietermínu pojednávania,

- 5. júna 2012 sa uskutočnilo pojednávanie odročené na 11. október 2012 pre účelyďalšieho dokazovania,

- 11. októbra 2012 pojednávanie bolo odročené bez prejednania veci z dôvoduospravedlnenej neúčasti právnej zástupkyne žalobcu na pojednávaní,

- 26. marca 2013 pojednávanie odročené na neurčito z dôvodu úmrtia žalobcu,

- 12. septembra 2013 okresný súd uznesením prerušil konanie do právoplatnéhoskončenia dedičského konania po zosnulom žalobcovi,

- 13. februára a 1. októbra 2014 doručená urgencia sťažovateľky na určenie termínupojednávania,

- 21. novembra 2014 bola okresnému súdu doručená kópia právoplatného uzneseniav dedičskej veci zosnulého žalobcu, ktoré nadobudlo právoplatnosť 16. augusta 2014,

- 21. novembra 2014 okresný súd vyzval dedičov, či trvajú na podanej žalobe,

- 4. decembra 2014 bolo okresnému súdu doručené splnomocnenie advokátana zastupovanie jedného z dedičov žalobcu v konaní,

- 19. mája 2015 urgencia okresného súdu adresovaná zákonnému zástupcovi dvochmaloletých dedičov, aby oznámil, či trvajú na podanej žalobe,

- 17. júna 2015 oznámenie zákonného zástupcu dvoch maloletých dedičov zosnuléhožalobcu, že bude pokračovať v konaní,

- 24. novembra 2015 pojednávanie odročené na 16. február 2016 pre účely rokovaniao mimosúdnom riešení sporu.

Predseda okresného súdu v závere svojho vyjadrenia 5. novembra 2015 vyjadrilsúhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu24. novembra 2015 súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konanípred ústavným súdom, pričom zároveň vo svojom stanovisku poukázal na neprimeranéčasové intervaly medzi jednotlivými pojednávaniami vo veci.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnejrady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskejrepubliky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalejlen „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovalabez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožnov obsahu týchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadneaž právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľkav procesnej pozícii žalovanej „o určenie neplatnosti právneho úkonu“, ústavný súdkonštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecnéhosúdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnostiprerokovávanej veci.

2. Ďalším kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočnýchprieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľky ako účastníka tohto súdnehokonania. Ústavný súd konštatuje, že nezistil okolnosti na strane sťažovateľky, ktoré byrelevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, podľa ktorého ústavný súd zisťoval, či došlok porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd po preskúmaní postupu okresného súdu v napadnutom konaníkonštatuje, že konanie je poznačené zbytočnými prieťahmi. Prvým identifikovanýmobdobím nečinnosti v trvaní takmer 10 mesiacov je obdobie od vrátenia súdneho spisunajvyšším súdom na ďalšie konanie okresnému súdu 9. apríla 2008 do prvéhouskutočneného pojednávania vo veci 27. januára 2009, keď okresný súd rozhodolrozsudkom. Druhým obdobím nečinnosti je obdobie v trvaní necelých dvoch rokovod vrátenia veci na ďalšie konanie krajským súdom 24. júna 2010 v dôsledku zrušeniarozsudku okresného súdu uznesením krajského súdu (sp. zn. 2 Co 177/2009 z 20. mája2010) do ďalšieho relevantného úkonu okresného súdu vo veci, a to pojednávaniauskutočneného 5. júna 2012. Od 5. júna 2012 do prerušenia konania uznesenímz 12. septembra 2013 okresný súd síce určil dva termíny pojednávaní, avšak tieto saneuskutočnili, pretože prvé pojednávanie bolo odročené v dôsledku ospravedlnenej neúčastiprávnej zástupkyne žalobcu a druhé pojednávanie bolo zmarené v dôsledku úmrtia žalobcu.Ústavný súd prihliadajúc na skutočnosť, že ide o konanie, ktoré začalo v roku 1999, hodnotíaj toto obdobie v trvaní viac ako 15 mesiacov prísnejšie, teda ako zbytočný prieťah.

V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu obdobie nečinnosti okresnéhosúdu v dôsledku existencie zákonnej prekážky jeho postupu̶prerušenia konania uznesenímz 12. septembra 2013 do právoplatného skončenia dedičského konania po zosnulomžalobcovi 16. augusta 2014 neposudzuje ako zbytočné prieťahy v konaní (mutatis mutandisIII. ÚS 42/02, I. ÚS 65/03, II. ÚS 3/00, I. ÚS 214/06).

Poodpadnutíprekážkypostupuokresnéhosúduv napadnutomkonaní16. augusta 2014 do ďalšieho relevantného úkonu vo veci pojednávania konaného24. novembra 2015 (odročené na 16. február 2016, pozn.) sa okresný súd dopustilzbytočného prieťahu v trvaní jedného roka.

V dôsledku uvedených zistení ústavného súdu je možné konštatovať, že okresný súdsa v napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkom trvaní približne piatichrokov.

Ústavný súd na základe uvedených skutočností dospel k záveru, že okresný súdv napadnutom konaní nepostupoval v súlade so základným právom sťažovateľkyna prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právomna prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v napadnutom konaní došlok porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľačl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 36 C 173/2008 konalbez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavnéhosúdu o sťažnosti sťažovateľky právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.

Sťažovateľka v sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume5 000 €, ktoré odôvodnila intenzitou zásahov do jej práv, ako aj dĺžkou ich trvania.Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásadspravodlivosti aplikovaných Európskym súdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivéfinančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétneokolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jehoneodôvodnenú nečinnosť v trvaní približne piatich rokov, berúc do úvahy predmet konaniana okresnom súde, správanie sťažovateľky a všetky okolnosti daného prípadu ústavný súdpovažoval priznanie sumy 2 500 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).

Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoréjej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľky aj nárok na náhradu režijného paušálu 8,39 € za dva úkony podľa vyhláškyvykonané v roku 2015.

Na základe uvedených skutočností rozhodol ústavný súd a priznal celkovú náhradutrov konania v sume 296,44 €, tak ako to je uvedené vo výroku tohto nálezu (bod 4 výrokunálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2016