znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 473/2011-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   26.   októbra   2011 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti G., s. r. o., K., zastúpenej advokátom JUDr. J. Č.,   Advokátska   kancelária,   K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   29   Cb   39/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   spoločnosti   G.,   s.   r.   o., o d m i e t a   ako   podanú   zjavne   neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. septembra 2011   doručená   sťažnosť   spoločnosti   G.,   s.   r.   o.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou namietala   porušenie   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 39/2004.Sťažovateľka svoju sťažnosť odôvodnila tým, že „podaním zo dňa 1.7.2001 ako fyzická   osoba   som   podal   žalobný   návrh   proti   odporcovi   Ž.,   IČO:  ...   o zaplatenie 115 200,80 Sk. /3823,96 €/s prísl.

Išlo o pomerne jednoduchý spor o zaplatenie o peňažnej sumy na základe zmluvy o dielo, ktoré žalovaný doteraz neuhradil. Vec je vedená pod č. k: 29 Cb 39/2004.

Medzi časom som začal podnikať ako s. r o pod názvom uvedeným v tomto návrhu. Napriek   tomu,   že   od   podania   návrhu   už   uplynulo   8   rokov   spor   doteraz   nie   je rozhodnutý a vec právoplatne skončená a preto žiadam o zjednanie nápravy. Môj mandant sa domáhal zjednania nápravy listom zo dňa 2.5.2011.

Na tieto sťažnosti odpovedal predseda Okresného súdu Bratislava I. v splnomocnení podpredsedom súdu a na základe prešetril všetky skutočnosti za účelom zistenia stavu veci a konštatuje, že naša sťažnosť je dôvodná.“.

Na základe uvedeného sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd v náleze vyslovil:„1. Základné právo sťažovateľa – G. s. r. o., K. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   upravené   v   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR   v   konaní   vedenom   na   Okresnom   súde Bratislava I. porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava I. Záhradnícka 10, 812 44 Bratislava sa prikazuje, aby   v   konaní   vedenom   pod   spisovou   značkou   29   Cb   39/2004   konal   bez   zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi G. s. r. o., K. priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 4.000,- € /slovom štyri tisíc euro/, ktoré je mu Okresný súd Bratislava I povinný zaplatiť do dvoch mesiacov odo dňa právoplatností tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   I.   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia v sume 261,82 na účet právneho zástupcu navrhovateľa- advokáta JUDr. J. Č., K. do 2 mesiacov odo dňa právoplatností tohto rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa a skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej sťažnosť nemôže podať fyzická alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich (I. ÚS 56/98).

Sťažnosti,   v   ktorých   sťažovatelia   nenamietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, ústavný súd už pri predbežnom prerokovaní odmieta ako podané osobami zjavne neoprávnenými (III. ÚS 41/00, I. ÚS 43/98, II. ÚS 128/95).

O   návrhu   podanom   zjavne   neoprávnenou   osobou   možno   hovoriť   vtedy,   keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody sťažovateľa, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a osobou sťažovateľa, prípadne z iných dôvodov.

Za   návrh   podaný   niekým   zjavne neoprávneným   preto   možno   považovať   návrh, pri predbežnom   prerokovaní   ktorého   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia označeného základného práva alebo slobody sťažovateľa, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 26/06).

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   ústavný   súd   z   obsahu   sťažnosti,   ako   aj z obsahu   priložených   listín   zistil,   že   sťažovateľka   nemala   a   nemá   postavenie   účastníka konania v napadnutom konaní. Navrhovateľom napadnutého konania bol Ing. I.   S., K., živnostník. Ústavný súd v spolupráci s okresným súdom zistil, že počas trvania napadnutého konania   bola   živnosť   navrhovateľa   ukončená   ku   30.   júnu   2005   a od   toho   dátumu navrhovateľ napadnutého konania pokračuje v začatom konaní ako fyzická osoba. Podľa vyjadrenia okresného súdu doteraz nebol podaný na tunajší súd návrh na zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa na spoločnosť G. s. r. o., K. (sťažovateľku, pozn.). Navyše, z priloženej   listiny   –   kópie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   adresovanej   predsedovi okresného súdu z 2. mája 2011, jednoznačne vyplýva, že sťažnosť na prieťahy v konaní bola samotným Ing. S. podaná vo veci „Ing. S. c/a Ž. o 3823,97 €“.

Sťažovateľka, zastúpená kvalifikovaným právnym zástupcom, svoju sťažnosť však koncipovala vo vlastnom mene, čo vyplýva z označenia sťažovateľa v záhlaví jej sťažnosti, ako aj z petitu sťažnosti. Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že sťažovateľka nie je oprávnenou osobou na podanie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Keďže porušenie označených práv pred ústavným súdom namietala osoba odlišná od účastníkov napadnutého súdneho konania a keďže jej sťažnosť nebolo možné posúdiť ako dôvodnú ani inak, bolo ju potrebné po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú zjavne neoprávnenou osobou (mutatis mutandis II. ÚS 113/02).

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   sa   ústavný   súd   ďalšími   nárokmi sťažovateľky nezaoberal.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011