znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 473/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť A. S., Rakúsko, zastúpeného advokátom JUDr. J. T., P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 a základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Správy katastra Nitra pri registrácii záložného práva nevykonaním zápisu vlastníckeho práva do listu vlastníctva v konaní vedenom pod sp. zn. V 1441/2005 v katastrálnom území obce C. a zrušení zápisu zmluvného záložného práva z 10. septembra 2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť A. S.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky na jej prerokovanie.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 11. novembra 2010   doručené   podanie   A.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   urobené   elektronickými prostriedkami,   ktoré   bolo   podpísané   zaručeným   podpisom   (označené   ako   „ústavná sťažnosť“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva vlastniť majetok podľa čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Správy katastra Nitra (ďalej len „správa katastra“) pri registrácii záložného práva nevykonaním zápisu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti   do   listu   vlastníctva   v   konaní   vedenom   pod   sp. zn. V 1441/2005 z 10. septembra 2010 v katastrálnom území obce C. a zrušení zápisu zmluvného záložného práva.

Sťažovateľ   vo   svojej   „sťažnosti“   okrem   iného   uviedol,   že   9.   marca   2005   správa katastra „zaregistrovala...   v registri   vkladov pod   č...   - návrh na   vklad   záložnej zmluvy veriteľa A. S. k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č... k. ú. C.

V čase doručenia tohto návrhu, neexistoval žiadny platný zápis záložného práva k týmto nehnuteľnostiam ani nepredchádzalo doručenie návrhu o inom platnom záložnom práve. Posledný zrušený zápis záložného práva /v prospech R. J./ na liste vlastníctva mal poradové číslo 12.

Očakával   som,   že   v   súlade   s   princípom   prednosti   zápisu   práv   podľa   poradia doručených listín v zmysle § 41 ods. 2 K. z. a po povolení vkladu mojej záložnej zmluvy, budem prednostným záložným veriteľom na uspokojenie pohľadávky a moje záložné právo bude zapísané na poradovom čísle 13.

Správa katastra na podklade doručenia mojej záložnej zmluvy na zápis, nevyznačila plombu na poradové č. 13, ale plombu vyznačila mimo poradia.

Správa   katastra   počas   prerušeného   konania   o   vklade   mojej   záložnej   zmluvy   a napriek vyznačenej plombe o tejto právnej zmene, vpísala na poradové č. 14 - záznamom v lehote dňom doručenia podľa § 163 Exekučne poriadku, neskoršie doručené návrhy na zápis   exekučných   záložných   práv,   z   ktorých   zostal   sporným   zápis   Z   3275/2006   na poradovom č. 16.

Po   povolení   vkladu   9.   11.   2007   /konanie   o   vklade   bolo   prerušené   z   dôvodu predbežnej otázky neplatnosti odstúpenia od záložnej zmluvy záložným dlžníkom/ bolo moje záložné právo vpísané do LV na poradové č. 20.

Správa katastra týmto praktickým spôsobom zápisu záložných práv do LV spôsobila, že poradie záložných práv na LV nesúhlasí s poradím podľa doručených návrhom na zápis do katastra.

V roku 2007 som žiadal správu katastra o opravu chyby spočívajúcej v tom,   že poradie záložných práv na LV sa nezhoduje s poradím záložných práv podľa doručených návrhov   na   zápis   do   katastra   v   zmysle   §   41   ods.   2   K.   z.   Správa   katastra   v konaní   X 443/2007 zamietla žiadosť o opravu chyby v písaní textov záložných práv do LV s tým, že nejde o chybu v písaní ani o inú zrejmú nesprávnosť, lebo zápis exekučného záložného práva   Z 3275/2006   v   lehote   podľa   §   163   ods.   3   Exekučného   poriadku,   je   výnimkou   z princípu prednosti zápisov. Odvolací orgán Katastrálny úrad v Nitre potvrdil zamietnutie opravy, ale nestotožnil sa názorom správy katastra ohľadne výnimky z princípu prednosti zápisov práv podľa § 41 ods. 2 K. z.

Dňa 10. 9. 2010 správa katastru vykonala zápis záznamu uznesenia Okresného súdu v Nitre č. 25 Er/308/2006 o schválení príklepu udeleného vydražiteľovi E. s. r. o. N. na dražbe realizovanej v rámci exekučného záložného práva Z 3275/06, a súčasne zrušila zápis zmluvného záložného práva... Podľa názoru správy katastra, v poradí druhý doručený návrh na zápis exekučného záložného práva zaregistrovaný v registri záznamov Z 1275/06 z dôvodu jeho skoršieho zápisu do LV, má prednostné poradie na uspokojenie pred prvým doručeným   návrhom   na   zápis   zmluvného   záložného   práva   zaregistrovaným   v   registri vkladov... z dôvodu jeho neskoršieho vzniku - povolením vkladu.“.

Ďalej sťažovateľ uvádza ako porušovateľa svojich práv aj „Okresný súd v Nitre, ktorý schváli príklep pre vydražiteľa a na základe toho správa katastra vymazala záložné právo“ a poukazuje na to, že „Proti spôsobu registrácie a výmazu môjho záložného práva nemám nijaký riadny opravný prostriedok...

Správa katastra porušila princíp právnej istoty garantovaný čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, tým že konala v rozpore s § 41 ods. 2 katastrálneho zákona v spojení s § 151 k ods. 1 Občianskeho zákonníka, keď vymazala z listu vlastníctva zmluvné záložné právo… Zákon   č.   233/1995   Z.   z.   Exekučný   poriadok,   nepriznáva   prednostné   uspokojenie exekučného záložné práva pred zmluvným záložným právom podľa zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka…

Uznesenie Okresného súdu v Nitre č. 25 Er/308/2006 o schválení príklepu udeleného vydražiteľovi E. s. r. o. N. na dražbe realizovanej v rámci exekučného záložného práva Z 3275/06, nezakladá právny dôvod na výmaz môjho záložného práva…“.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhol,   aby   ústavný   súd   nálezom „určil,   že Správa katastra v Nitre pri registrácii záložného práva pod V 1441/2005 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č... k. ú. C. okres N., porušila ústavné právo na súdnu a inú právnu ochranu zakotvené v článku 46 ods. 1 a vlastnícke právo podľa čl. 20, zákona č.460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky..., tým že nezapísala toto záložné právo do listu vlastníctva v súlade s § 41 ods. 2 katastrálneho zákona,

určil, že Správa katastra v Nitre dňa 10. 9. 2010 výmazom záložného práva pod V 1441/2005 k nehnuteľnostiam zapísaným na LV č... k. ú. C. okres N., konala v rozpore s č1. 2 ods. 2 a článkom 46 ods. 1 zákona č. 460/1992 Zb., Ústavy Slovenskej republiky..., tým že v rozpore s § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka zvýhodnila v poradí na uspokojenie exekučné záložné právo Z 3275/2006 oprávneného I. S.“.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Konanie o sťažnostiach je bližšie upravené predovšetkým v § 49 až § 56 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   navrhovateľa   a   skúma,   či   dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene alebo zjavne neopodstatnené návrhy môže ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ako   to   vyplýva   z   citovaného   čl.   127   ods.   1   ústavy,   právomoc   ústavného   súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak   túto   ochranu   neposkytujú   všeobecné   súdy.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na   konanie   o   nich.   Ústavný   súd   sa   pri   zakladaní   svojej   právomoci   riadi   zásadou,   že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Pokiaľ ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby zistí,   že   ochrany   toho   základného   práva   alebo   slobody,   porušenie   ktorých   namieta,   sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy pred iným súdom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie (napr. I. ÚS 103/02, III. ÚS 70/02).

Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktorého princíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú fyzickú osobu a právnickú osobu. Preto každý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejto ochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, musí   požiadať   o   ochranu   ten   orgán   verejnej   moci,   ktorého   kompetencia   predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04).

Sťažovateľ   namieta   porušenie   označených   práv   postupom   správy   katastra   pri registrácii   záložného   práva   z   10.   septembra   2005   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. V 1441/2005 (riadne nezapísanie tohoto záložného práva do listu vlastníctva) a tiež výmaze jeho zmluvného záložného práva z 10. septembra 2010, ku ktorému došlo neskôr na základe neskoršieho rozhodnutia okresného súdu o schválení príklepu vydražiteľovi nehnuteľnosti, čo je neprípustné, pretože „v rozpore s § 151k ods. 1 Občianskeho zákonníka zvýhodnilo v poradí na uspokojenie exekučné záložné právo Z 3275/2006 oprávneného I. S.“.

Podľa čl. 142 ods. 1 ústavy súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, ak tak ustanoví zákon. Podľa § 7 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) v občianskom súdnom konaní súdy preskúmavajú aj zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy a zákonnosť rozhodnutí, opatrení alebo iných zásahov orgánov verejnej moci, pokiaľ ich podľa zákona neprejednávajú a nerozhodujú o nich iné orgány.

Podľa   piatej   časti   Občianskeho   súdneho   poriadku   v   správnom   súdnictve   súdy preskúmavajú   na   základe   žalôb   alebo   opravných   prostriedkov   zákonnosť   rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy (§ 244 ods. 1 OSP), a tiež... konajú o ochrane pred nezákonným zásahom orgánu verejnej správy (§ 250v OSP).

Z   obsahu   sťažnosti   však   nevyplýva,   že   by   sťažovateľ   toto   svoje   právo   podaním návrhu   na   všeobecnom   súde   podľa   uvedených   a   súvisiacich   ustanovení   Občianskeho súdneho poriadku využil.

Vychádzajúc z právnych záverov a zisteného skutkového stavu ústavný súd dospel k záveru,   že   v   danom   prípade   pred   právomocou   ústavného   súdu   ešte   existoval   iný (všeobecný)   súd,   ktorý   bol   v   prvom   rade   povolaný   poskytnúť   ochranu   označených základných   práv   sťažovateľa,   porušenie   ktorých   namieta.   Ústavný   súd   za   daného procesného stavu konštatuje, že sťažovateľ nevyčerpal všetky procesné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv poskytoval, a preto jeho sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie [čl. 127 ods. 1 ústavy v spojení s § 25 ods. 2 a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (obdobne napr. m. m. III. ÚS 135/04, IV. ÚS 405/04, III. ÚS 133/05, I. ÚS 53/07, III. ÚS 310/07, IV. ÚS 276/08)].

Nad rámec k tomu ústavný súd uvádza, že k sťažnosti   sťažovateľ nepripojil   ani žiadne dôkazy a najmä splnomocnenie na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde) a jeho sťažnosť vo vzťahu k okresnému súdu sa javí ako   neúplná   a   nezrozumiteľná,   keďže   sťažovateľ   neoznačil   právoplatné   rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, ktorým mali   byť porušené jeho základné práva alebo slobody (§ 50   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   nepripojil   kópiu   právoplatného   rozhodnutia okresného súdu, riadne neoznačil spisovú značku namietaného konania (§ 50 ods. 2 tohto zákona)   a   tiež   nežiadal   vo   vzťahu   k   všeobecnému   súdu   ani   vysloviť   porušenie   jeho označeného základného práva v petite sťažnosti, ktorým je ústavný súd viazaný (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

V neposlednom rade sťažovateľ tiež odvodzuje právomoc ústavného súdu konať o porušení jeho práv v zmysle už neplatného čl. 130 ods. 3 ústavy (cituje ho na s. 3, časť III sťažnosti), keďže toto ustanovenie ústavy bolo zrušené ešte k 1. júlu 2001.

Popísané zásadné nedostatky mohli byť preto aj dôvodom na odmietnutie sťažnosti pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. Ústavný súd vzal pritom do úvahy, že sťažovateľ je v konaní zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010