SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 472/2025-7
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Roberta Šorla a sudcov Ivana Fiačana (sudca spravodajca) a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛ , ⬛⬛⬛⬛, t. č. ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, proti oznámeniu Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 002342/2025/142 z 3. júna 2025 takto
r o z h o d o l :
1. Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
2. Žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu n e v y h o v u j e.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavná sťažnosť sťažovateľ a a s kutkový stav veci
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 13. júna 2025 domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv podľa 46 ods. 1, čl. 48 ods. 1 a čl. 51 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) označeným oznámením Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky (ďalej len „ministerstvo spravodlivosti“) z 3. júna 2025 a žiada o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.
2. Z ústavnej sťažnosti a predložených listinných dôkazov vyplýva, že Okresný súd Trnava uznesením sp. zn. 12Pp/86/2022 z 30. marca 2023 zamietol žiadosť sťažovateľa o podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody, keďže nezistil splnenie podmienok na rozhodnutie o podmienečnom prepustení. Krajský súd v Trnave uznesením sp. zn. 3Tos/88/2023 z 20. júla 2023 zamietol sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu ako nedôvodnú.
3. Sťažovateľ podal 30. októbra 2024 na okresnom súde žiadosť o poskytnutie informácií v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov, ktorým sa domáhal poskytnutia informácie, podľa akého kľúča si sudkyňa JUDr. Natália Slivenská vybrala do konania vedeného pod sp. zn. 12Pp/86/2022 prísediacich ⬛⬛⬛⬛ a ⬛⬛⬛⬛. Okresný súd listom z 11. novembra 2024 poskytol sťažovateľovi informáciu, že o jednotlivom zaradení prísediacich do daného konania rozhoduje zákonná sudkyňa na základe vyťaženosti svojich ostatných prísediacich, ktorí jej boli zaradení do senátu predsedom súdu podľa rozvrhu práce.
4. Sťažovateľ podal 3. marca 2025 ministerstvu spravodlivosti podanie, ktoré bolo podľa obsahu posúdené ako podnet na podanie dovolania vo veci zamietnutia návrhu na podmienečné prepustenie z výkonu trestu odňatia slobody vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 12Pp/86/2022. Sťažovateľ podľa ministerstva spravodlivosti podnet odôvodnil tým, že senát rozhodujúci v danej veci nebol zložený náhodným výberom pomocou technických a programových prostriedkov, námietky sa týkali výberu prísediacich.
5. Ministerstvo spravodlivosti poukázalo na pravidlá prideľovania nápadu jednotlivým senátom alebo samosudcom v súlade s rozvrhom práce náhodným výberom podľa ustanovenia § 51 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej ako „zákon o súdoch“). Ďalej ministerstvo spravodlivosti uviedlo, že pokiaľ ide o zloženie senátu v tej-ktorej konkrétnej veci, zákon o súdoch, Trestný poriadok a ani iný právny predpis neupravuje spôsob výberu jednotlivých prísediacich. Rozvrh práce, ktorým sa riadi organizácia práce každého súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva, obsahuje popri iných náležitostiach iba zoznam prísediacich, ktorí pôsobia na každom súde, a ich pridelenie do jednotlivých senátov. Je na rozhodnutí predsedu senátu, ktorý prísediaci z jemu pridelených osôb zo zoznamu bude členom senátu v tej-ktorej veci s ohľadom na to, že prísediaci nie sú zamestnancami súdu a svoju činnosť nevykonávajú ako svoje povolanie, ale veľakrát práve popri svojom riadnom zamestnaní, je potrebné zohľadniť aj aktuálnu pracovnú vyťaženosť, zdravotný stav a podobne, keďže každá prejednávaná vec sa musí dokončiť v tom zložení senátu, v ktorom sa začala.
6. Ministerstvo spravodlivosti konštatovalo, že prísediaci ⬛⬛⬛⬛ a
boli rozvrhom práce pre okresný súd na rok 2022 pridelení do senátu č. 12, v ktorom je predsedníčkou senátu JUDr. Natália Slivenská, preto možno zloženie senátu vo veci sťažovateľa považovať za súladné so znením rozvrhu práce. Ministerstvo spravodlivostí uviedlo, že v predmetnej veci dovolanie podávať nebude a podnet na jeho podanie odložilo.
II.
Argumentácia sťažovateľ a
7. Sťažovateľ v ústavnej sťažnosti namieta, že z oznámenia ministerstva spravodlivosti sa dostatočne jasne nedozvedel, či spôsob výberu prísediacich bol, alebo nebol v súlade so zákonom, ústavou prípadne medzinárodnými zmluvami. Podľa sťažovateľa z informácie z 11. novembra 2024 poskytnutej okresným súdom vyplýva, že sudkyňa si vybrala dvoch prísediacich z dôvodu, že ostatní boli zaneprázdnení, a neexistujú žiadne dôkazy, ktoré by potvrdzovali tieto tvrdenia. Sťažovateľ sa domnieva, že takáto súdna prax vnáša pochybnosti a zvyšuje riziko z manipulácie so zložením senátu.
8. Podľa sťažovateľa ministerstvo spravodlivosti porušilo jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a malo podať dovolanie v prospech sťažovateľa. K namietanému porušeniu čl. 51 ústavy uvádza, že Slovenská republika opomenula regulovať a upraviť významné prvky právnej úpravy, čím umožnila okresnému súdu v konaní o podmienečnom prepustení z výkonu trestu porušiť jeho základné práva.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
9. Podstatou argumentácie ústavnej sťažnosti je tvrdenie sťažovateľa o porušení jeho práv oznámením ministerstva spravodlivosti, ktorým nebolo nevyhovené jeho podnetu na podanie dovolania a jeho podnet bol odložený.
10. Ústavný súd v rámci svojej judikatúry opakovane uviedol, že podnet na podanie dovolania podľa § 369 ods. 1 Trestného poriadku nie je riadnym ani mimoriadnym opravným prostriedkom a z hľadiska trestného procesného práva ho možno považovať iba za informáciu ministrovi spravodlivosti ako oprávnenému na jeho podanie, ktorá bez ďalšieho nezakladá zákonom ustanovené právne dôsledky. Ustanovenie § 369 ods. 1 Trestného poriadku neukladá povinnosť vyhovieť podnetu. Je na úvahe ministra spravodlivosti posúdiť a rozhodnúť, či podá, alebo nepodá dovolanie (táto úvaha je vylúčená iba v prípade, ak zistí, že zákonné podmienky na podanie dovolania sú splnené). Oprávnenie na podanie podnetu na podanie dovolania nemôže mať preto charakter práva, ktorému je poskytovaná ústavnoprávna ochrana (podobne III. ÚS 435/2010, IV. ÚS 471/2011, II. ÚS 112/2024). Tomu treba rozumieť tak, že podanie podnetu nezakladá právo podnecovateľa, aby minister spravodlivosti podal dovolanie, a teda takýto nárok, resp. očakávanie nemôže tvoriť súčasť rozsahu základného práva na inú právnu ochranu. Avšak zákonom predpísaná povinnosť ministra spravodlivosti, aby sa podnetom zaoberal a aby podnecovateľa upovedomil, ako bol podnet vybavený, tvorí súčasť základného práva na inú právnu ochranu. V posudzovanej veci sa tak aj stalo.
11. Vzhľadom na uvedené ústavný súd ústavnú sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“) ako zjavne neopodstatnenú.
IV.
K žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom
12. V zmysle § 37 ods. 1 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže ustanoviť navrhovateľovi právneho zástupcu, ak navrhovateľ o to požiada, ak to odôvodňujú jeho pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť (III. ÚS 265/2014, III. ÚS 588/2015).
13. Ústavný súd dospel k záveru, že v prípade sťažovateľa nie sú splnené podmienky na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom. Z výsledku posúdenia ústavnej sťažnosti ústavným súdom je zrejmé, že v danom prípade ide o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Keďže nebol splnený jeden z nevyhnutných predpokladov ustanovenia právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom, žiadosti sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu ústavný súd nevyhovel.
14. Ústavný súd vzhľadom na všetky svoje závery rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 19. augusta 2025
Robert Šorl
predseda senátu