SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
III. ÚS 472/2015-26
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 16. decembra 2015v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudkyne Jany Baricovej a sudcuĽubomíra Dobríka o sťažnosti,zastúpenej advokátskou kanceláriou JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14,Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Milan Ficek, pre namietanéporušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehotepodľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 289/2008 a takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranejlehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupomOkresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 289/2008 p o r u š e n éb o l i.
2. Okresnému súdu Piešťany p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C289/2008 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 2 500 € (slovomdvetisícpäťsto eur), ktoré jej j e Okresný súd Piešťany p o v i n n ý vyplatiť do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
4. Okresný súd Piešťany j e p o v i n n ý uhradiťtrovy konania v sume296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účet jej právnehozástupcu advokátskej kancelárii JUDr. Milan Ficek, advokát s. r. o., Žilinská 14, do dvochmesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením sp. zn.III. ÚS 472/2015 z 22. septembra 2015 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej radySlovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky,o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákono ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Piešťany (ďalej len „okresný súd“)v konaní vedenom pod sp. zn. 6 C 289/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).
Z predloženej sťažnosti a jej príloh vyplýva, že v napadnutom konaní vedenom predokresným súdom, ktorého predmetom je vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctvamanželov (ďalej len „BSM“), je sťažovateľka v procesnej pozícii navrhovateľky.Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že návrh bol doručený okresnému súdu 5. mája 2004a bola mu pridelená sp. zn. 12 C 142/2004. V rámci reorganizácie súdov vec sťažovateľkyaž do roku 2008 bola vedená na Okresnom súde Trnava pod sp. zn. PN-12 C 142/2004.Po opätovnom vrátení veci na okresný súd dostala terajšiu sp. zn. 6 C 289/2008.Sťažovateľka namieta, že v napadnutom konaní dochádza k porušovaniu jej označenýchpráv. Od podania návrhu vo veci uplynulo viac ako jedenásť rokov a sťažovateľka tvrdí, ženapadnuté konanie trvá neprimerane dlho, je zdĺhavé, neefektívne a nehospodárne, o čomsvedčí aj podľa názoru sťažovateľky aj to, že nemožno očakávať v dohľadnej doberozhodnutie vo veci samej.
Okrem toho, že sťažovateľka sa domáhala, aby ústavný súd podľa čl. 127 ústavyvyslovil, že postupom okresného súdu bolo porušené jej základné právo na prerokovanieveci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj jej právo na prejednaniezáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, zároveň požadovala priznaniefinančného zadosťučinenia v sume 30 000 € a úhradu trov konania.
Okresný súd sa na základe výzvy ústavného súdu vyjadril k sťažnosti podaním sp.zn. Spr 726/15 doručeným ústavnému súdu 12. novembra 2015, v ktorom vyjadril súhlass upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom a poskytolstručný prehľad procesných úkonov súdu, ako aj účastníkov napadnutého konania, z ktoréhovyplývajú tieto podstatné skutočnosti:
„05.05.2004-podaný návrh na Okresný súd Piešťany,
07.05.2004 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku,
20.05.2004 - úhrada súdneho poplatku,
04.08.2004 - uznesenie o uložené povinnosti odporcovi na vyjadrenie sa k návrhu,
13.09.2004 - vyjadrenie odporcu,
15.10.2004 - vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľky,
1.1.2005 - z dôvodu zrušenia Okresného súdu Piešťany, spis prešiel na Okresný súd Trnava,
06.09.2005 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu,
07.11.2005-pojednávanie, na ktoré sa nedostavil právny zástupca navrhovateľky a účastníci žiadali o poskytnutie lehoty za účelom mimosúdneho rokovania, pojednávanie odročené na neurčito,
25.11.2005 - vyjadrenie odporcu, žiadosť o pokračovanie v konaní,
10.02.2006 - žiadosť o predĺženie lehoty na predloženie dokladov od právneho zástupcu navrhovateľky,
24.02.2006 - ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania právnym zástupcom navrhovateľky,
27.02.2006 - pojednávanie odročené na 10.4.2006 z dôvodu ospravedlnenia sa navrhovateľky a jej právneho zástupcu, predvolanie na pojednávanie na termín 10.04.2006,
13.03.2006 - oznámenie spolu s prílohami od právneho zástupcu navrhovateľky,
05.04.2006 - vyjadrenie odporcu spolu s prílohami,
10.04.2006-pojednávanie, kde súd pripustil rozšírenie návrhu a k veci sa vyjadrili právni zástupcovia účastníkov, pojednávanie odročené na 31.5.2006,
24.05.2006 - ospravedlnenie a žiadosť o odročenie pojednávania od odporcu,
29.05.2006 - vyjadrenie spolu s prílohami od právneho zástupcu navrhovateľky,
31.05.2006 -pojednávanie odročené bez prejednania na 12.7.2006,
11.07.2006 - vyjadrenie odporcu spolu s prílohami,
12.07.2006 -pojednávanie, na ktoré sa navrhovateľka nedostavila pre poruchu motorového vozidla, odporca súhlasil s odročením, pojednávanie odročené na 23.8.2006,
23.08.2006 - navrhovateľky z dôvodu nástupu na liečenie, pojednávanie odročené na 27.9.2006,
27.09.2006 - pojednávanie na ktorom účastníci určili rozsah hnuteľných vecí a investícii vo vzťahu k bezpodielovému spoluvlastníctvu, pojednávanie odročené na 8.11.2006,
8.11.2006 - pojednávanie, kde boli vypočutí účastníci, pojednávanie odročené na 13.12.2006,
13.12.2006 -pojednávanie, kde boli vypočutí účastníci, pojednávanie odročené na neurčito za účelom doloženia dokladov týkajúcich sa navrhovateľky aj odporcu,
12.012007- doloženie zmluvy od navrhovateľky,
09.08.2007 - urgencia zaslaná navrhovateľke a právnemu zástupcovi odporcu,
11.09.2007 - vyjadrenie odporcu s prílohami,
15.10.2007 - doloženie potvrdenia od navrhovateľky,
1.1.2008 - spis z dôvodu znovuobnovenia Okresného súdu Piešťany prešiel na tunajší súd,
22.04.2010 - právnym zástupcom účastníkov zaslaná výzva,
24.05.2010 - vyjadrenie právneho zástupcu odporcu s plnou mocou od odporcu,
28.11.2012- právnemu zástupcovi navrhovateľky zaslaná urgencia, vrátené adresát neznámy,
11.12.2012- právnemu zástupcovi navrhovateľky zaslaná urgencia cez políciu,
15.03.2013 - odpoveď od polície o nedoručení zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľky,
17.04.2013 - výzva právnemu zástupcovi navrhovateľky, vrátené adresát neznámy,
30.04.2013 - právnemu zástupcovi navrhovateľky zaslaná výzva cez políciu,
24.05.2013 - odpoveď od polície o nedoručení zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľky,
27.5., 6.6., 18.6. 2013 - úprava na doručovanie zásielky právnemu zástupcovi navrhovateľky,
11.7.2013 - doručené súdu oznámenie navrhovateľky o ukončení právneho zastupovania jej zástupcom,
12.9.2013 - výzva na navrhovateľku na vyjadrenie,
28.10.2013 - doručená žiadosť navrhovateľky na predĺženie lehoty na vyjadrenie do 30.11.2013 - vyjadrila sa podaním doručeným súdu dňa 5.12.2013,
1.4.2014 - pojednávanie vo veci samej, odročené na ďalší termín - 3.6.2014,
26.5.2014 - doručená súdu špecifikácia požadovaného finančného vyrovnania navrhovateľkou,
3.6.2014 - pojednávanie vo veci samej, odročené na neurčito - za účelom posúdenia ďalšieho procesného postupu vo veci - prípadného ustanovenia znalca/znaleckého dokazovania,
30.6.2014 - spis predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi za účelom zistenia znalcov z príslušného odvetvia (oceňovanie podnikov) spolu s pokynom, aby boli následne navrhovateľke i PZ odporcu oboznámené, že vo veci bude nariadené znalecké dokazovanie (úprava realizovaná dňa 11.12.2014),
16.2.2015 - doručené vyjadrenie PZ odporcu k potrebe znaleckého dokazovania - nesúhlas so znaleckým dokazovaním,
13.4.2015 - doručená žiadosť PZ odporcu o nariadenie termínu pojednávania s prihliadnutím na úmysel súdu pribrať do konania znalca (nesúhlas s jeho pribratím),
11.8.2015 - pojednávanie vo veci samej, odročené na ďalší termín -15.10.2015.
15.10.2015- pojednávanie vo veci samej, odročené na neurčito za účelom vyžiadania si podkladov od daňového úradu, potrebných k znaleckému dokazovaniu, s tým, že po ich obdržaní bude znalecké dokazovanie (možnosť účastníkov konania položiť otázky znalcovi).“
Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu,ktorý mu bol zapožičaný a doručený 12. novembra 2015, zistil aj ústavný súd.
Okresný súd k skutkovej a právnej zložitosti sporu vo svojom vyjadrení uviedol, žek prieťahom zo strany súdu v predmetnom konaní došlo z dôvodu nedostatočnej personálnejobsadenosti a následným postupným zvyšovaním počtu sudcov, čo viedlo k častémuprerozdeľovaniu spisov.
Právny zástupca sťažovateľky v stanovisku doručenom ústavnému súdu 8. decembra2015 vyjadril súhlas s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní predústavným súdom a zároveň reagoval na vyjadrenie okresného súdu v tom zmysle, žeorganizácia práce na súde a ani nedostatočná personálna obsadenosť daného súdu nemôženegatívne vplývať na samotné súdne konanie a na právo účastníka konania na spravodlivérozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov. V súvislosti s postupom súdu právny zástupcasťažovateľky tiež uviedol, že ešte v roku 2006 sťažovateľka navrhla vykonať dokazovanievýpismi z účtov odporcu, k čomu okresný súd pristúpil až v roku 2014, v dôsledku čoho jeteraz v dôkaznej núdzi. Zároveň okresnému súdu vytýka, že potreba vykonať znaleckédokazovanie pre účely ohodnotenia podniku odporcu bola zrejmá od začiatku konaniaa okresný súd začal nad tým uvažovať až v roku 2014.
Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnomsúde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od nehonemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného právazaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec prerokovala bezzbytočných prieťahov.
Podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo na to, aby jeho záležitosť bolaspravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdomzriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.
Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovosvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ideo právo na prejednanie veci v primeranej lehote. Z uvedeného dôvodu nemožno v obsahutýchto práv vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i právana prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súduodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiavšeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osobydomáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne ažprávoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom,ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu(IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdnyporiadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“), ktorý súdom prikazuje, abyv súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bolarýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo,postupuje v ňom súd zásadne bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšieprejednaná a rozhodnutá.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03,IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, správanie účastníka súdneho konania a postupsamotného súdu. Za súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanejveci.
1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť sporu, v ktorom je sťažovateľka jenavrhovateľkou v konaní o vyporiadanie BSM, ústavný súd konštatuje, že obdobné konaniamožno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebolazávislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci.
2. Správanie sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania je druhým kritériompri rozhodovaní o tom, či v namietanom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým ajk porušeniu ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. Ústavný súd v tejto súvislosti zistilokolnosti na strane sťažovateľky, ktoré relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutéhokonania. Sťažovateľka ako navrhovateľka v konaní k návrhu nepripojila všetky dôkazya takmer po dvoch rokoch konania žiadala okresný súd o predĺženie lehoty na predloženiedôkazov. Právny zástupca sťažovateľky sa nezúčastnil prvého pojednávania vo veci samej7. novembra 2005 a sťažovateľka pojednávania nariadeného na 27. február 2006. Z dôvoduospravedlnenia ich neúčasti bol okresný súd nútený odročiť nariadené pojednávaniabez prejednania veci. Ďalej sťažovateľka reagovala na žiadosť súdu o predloženie dôkazuz 13. decembra 2006 nedostatočne 12. januára 2007 a až po urgencii okresného súduz 9. augusta 2007 zaslala požadované písomnosti 15. októbra 2007, čo nepochybne sťažilopostup súdu v napadnutom konaní a spôsobilo predĺženie konania o 10 mesiacov. Okresnýsúd písomne vyzval právneho zástupcu sťažovateľky na predloženie dôkazov listomz 22. apríla 2010. Právny zástupca sťažovateľky zásielky nepreberal, zmenu adresy aniukončenie svojho zastupovania súdu neoznámil a až sťažovateľka 11. júla 2013 doručilaokresnému súdu odvolanie plnej moci svojho právneho zástupcu. V dôsledku týchtoskutočností došlo opäť k predĺženiu napadnutého konania v dôsledku postupu sťažovateľkypribližne o tri roky a tri mesiace. Ústavný súd preto konštatuje, že v dôsledku postupusťažovateľky došlo k predĺženiu napadnutého konania približne o štyri roky. Toto ústavnýsúdu musel zohľadniť pri určení výšky finančného zadosťučinenia, ktoré sťažovateľkepriznal.
3. Napokon ústavný súd posudzoval samotný postup okresného súdu v napadnutomkonaní. Ústavný súd konštatuje, že samotná dĺžka napadnutého konania a fakt, že okresnýsúd po viac ako 11 rokoch v napadnutej veci nerozhodol, dostačuje na vyslovenie porušeniaoznačených práv sťažovateľky. Ústavný súd zistil viaceré obdobia nečinnosti v napadnutomkonaní. V tejto súvislosti ústavný súd tiež poukazuje na to, že okresný súd nariadil prvépojednávanie vo veci až po 16 mesiacoch od doručenia návrhu. Okresný súd sa dopustilnečinnosti v trvaní dvoch rokov a štyroch mesiacov, t. j. od doručenia požadovanýchpísomností 15. októbra 2007, do relevantného úkonu výzvy z 22. apríla 2010, ktorouúčastníkov vyzval na predloženie dôkazov. Následne bol opäť nečinný až do zaslaniaurgencie adresovanej sťažovateľke z 28. novembra 2012, čo spôsobilo ďalší zbytočnýprieťah v trvaní približne dva a pol roka. Ústavný súd preto konštatuje, že okresný súd sav napadnutom konaní dopustil zbytočných prieťahov v celkovom trvaní viac ako päť rokov.
V tejto súvislosti ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorejnielen nečinnosť, ale aj nesústredená a neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecnéhosúdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného práva na prerokovanie vecibez zbytočných prieťahov, ak činnosť štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnejneistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ obrátil na štátny orgán, abyo jeho veci rozhodol (napr. I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07).
O nekoordinovanom postupe súdu svedčí skutočnosť, že okresný súd pristúpilk vykonaniu navrhovaného dôkazu ešte v roku 2006 až v roku 2014. Takisto možnopovažovať za neefektívny taký postup súdu, ktorý zvažuje nariadenie znaleckéhodokazovania po uplynutí vyše desiatich rokov konania, pričom jeho potreba bola zrejmá užod začiatku konania.
Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupomokresného súdu v napadnutom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniuzákladného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, a preto rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto nálezu.
Ústavný súd na základe svojho zistenia, že postupom okresného súdu došlok porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, mu prikázal, abyvo veci vedenej pod sp. zn. 6 C 289/2008 konal bez zbytočných prieťahov, pretožeoznačená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľkyprávoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).
III.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaníprimeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil,je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutiaústavného súdu.
Sťažovateľka žiadala o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume30 000 €, ktoré odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty, ktorú sťažovateľkapovažuje za ujmu. Sťažovateľka v tejto súvislosti tiež uvádza, že v dôsledku dĺžkynapadnutého konania sa zhoršili už narušené vzťahy s odporcom, s ktorým je sťažovateľkakonfrontovaná už viac ako 11 rokov. Navrhovanú sumu finančného zadosťučinenia dávasťažovateľka do súvisu aj s postupom súdu, v dôsledku ktorého je teraz v dôkaznej núdzi,čo podľa jej názoru bude mať aj vplyv na výsledok sporu.
Cieľom finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základnéhopráva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžadujenielen vyslovenie porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez pokračujúcehoporušovania základného práva (IV. ÚS 210/04). Podľa názoru ústavného súdu v tomtoprípade prichádza do úvahy priznanie finančného zadosťučinenia. Pri určení finančnéhozadosťučinenia ústavný súd vychádza zo zásad spravodlivosti aplikovaných Európskymsúdom pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovorupriznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.
S prihliadnutím na doterajšiu dĺžku napadnutého konania okresného súdu, ktorápredstavuje viac ako 11 rokov, a zároveň berúc do úvahy konkrétne okolnosti danéhoprípadu (predĺženie napadnutého konania v dôsledku postupu sťažovateľky) a fakt, žekonanie vo veci nebolo do rozhodnutia ústavného súdu právoplatne skončené, ústavný súdpovažoval priznanie sumy 2 500 € sťažovateľke za primerané finančné zadosťučineniepodľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde (bod 3 výroku nálezu).
Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľky, ktoré jejvznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom. Právny zástupca si uplatnilnáhradu trov právneho zastúpenia, ktorú vyčíslil v sume 444,66 €.
Ústavný súd priznal sťažovateľke trovy konania z dôvodu právneho zastúpeniaadvokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstvaspravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátovza poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“).Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa)v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu.
Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemernámesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2014v sume 839 €. Ústavný súd priznal sťažovateľke (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde)náhradu trov konania za dva úkony právnej služby vykonané v roku 2015 (prípravaa prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) po 139,83 €. Ďalej má právny zástupcasťažovateľky nárok aj na náhradu režijného paušálu za dva úkony právnej služby podľavyhlášky vykonané v roku 2015 po 8,39 €. Náhrada trov konania, ktorú ústavný súd priznal,zodpovedá sume 296,44 €. Pokiaľ ide o stanovisko právneho zástupcu doručené ústavnémusúdu 8. decembra 2015, tak za tento úkon náhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože totopísomné podanie vo veci samej neprinieslo nové skutočnosti alebo informácie, ktoré byústavnému súdu neboli už skôr známe zo sťažnosti a z predloženého súdneho spisu.
Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účetprávneho zástupcu sťažovateľky (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP)v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u
e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. decembra 2015