znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 471/2014-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. augusta 2014 predbežne prerokoval sťažnosť M. C., zastúpenej JUDr. Barborou Šrutekovou, Advokátska kancelária,   Hlavná   44,   Trnava,   vo veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 236/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. C. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2014 doručená   sťažnosť   M.   C.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 236/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že na okresnom súde bol 1. decembra 2010 podaný   proti   sťažovateľke   ako   odporkyni   návrh   na   rozvod   manželstva   a úpravu   práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu.

Prezentujúc   chronologický   prehľad   procesných   úkonov   konania   sťažovateľka namieta, že predmetné súdne konanie je poznačené neúmernými prieťahmi, ktorými došlo podľa sťažovateľky k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného čl. 48 ods. 2 ústavy. Sťažovateľka argumentuje, že nejde o vec ani právne a ani fakticky zložitú a zo strany sťažovateľky ako účastníčky konania je okresnému súdu   poskytovaná   dostatočná   súčinnosť,   teda   že   sťažovateľka   svojím   správaním   nijako k zbytočným prieťahom v konaní neprispela.

Ďalej   sťažovateľka   argumentuje,   že   na   ochranu   svojich   práv   využila   prostriedok nápravy poskytovaný jej právnou úpravou, a to sťažnosť na prieťahy v konaní adresovanú predsedníčke okresného súdu, ktorá však bola z jej strany posúdená ako nedôvodná.

Sťažovateľka na základe uvedeného žiada, aby ústavný súd rozhodol o jej sťažnosti nálezom,   ktorým   by   vyslovil   porušenie   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 236/2010, prikázal okresnému súdu konať vo veci sťažovateľky bez zbytočných prieťahov a priznal jej primerané finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ako aj trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc,   návrhy,   ktoré   nespĺňajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorene môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľky a skúmal, či nie sú dané dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, ktoré bránia jej prijatiu na ďalšie konanie.

Sťažovateľka namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní.

Z obsahu súdneho spisu okresného súdu vyplýva, že posudzované konanie sa začalo podaním návrhu 1. decembra 2010.

Po podrobnom preskúmaní súdneho spisu ústavný súd zistil, že posudzované konanie vykazuje   isté   nedostatky,   ktoré   sa   negatívne   premietli   do   plynulosti   posudzovaného konania. Ide v prvom rade o zrušenie prvostupňového rozsudku v časti výroku napadnutého odvolaním navrhovateľa na základe rozhodnutia odvolacieho súdu a vrátenie veci na nové konanie, čo svedčí o neefektívnom postupe okresného súdu vo veci sťažovateľky. Ďalším nedostatkom konania je neefektívny postup súdu, kde pre účely znaleckého dokazovania ustanovil   okresný   súd znalca,   ktorý   mu avizoval   svoju   nadmernú   zaťaženosť.   Uvedenú okolnosť neriešil okresný súd konštruktívnym spôsobom garantujúcim primeranú rýchlosť konania a namiesto ustanovenia iného znalca lehotu na vypracovanie znaleckého posudku znalcovi predĺžil. Pokiaľ ide o ďalšie predĺženie konania dané potrebou ustanovenia nového znalca z dôvodu úmrtia znalca pôvodne ustanoveného, túto okolnosť kvalifikuje ústavný súd ako objektívnu okolnosť okresným súdom nezavinenú, ktorú ako takú nemožno pripísať na vrub okresnému súdu.

Ústavný   súd   zo   spisového   materiálu   okresného   súdu   zároveň   zistil,   že   vec sťažovateľky bola na pojednávaní vykonanom 20. júna 2014 ukončená prijatím rozsudku, ktorým bola   schválená rodičovská dohoda o výške vyživovacej povinnosti navrhovateľa a o úprave styku navrhovateľa s maloletým dieťaťom, kde sa   súčasne účastníci konania vzdali odvolania.

Ústavný súd poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej nie každý zistený prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (I. ÚS 46/01, I. ÚS 66/02, I. ÚS 61/03, III. ÚS 372/09). V prípade, keď ústavný súd zistí, že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné   kvalifikovať   ako   zbytočné   prieťahy   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   nevysloví porušenie základného práva zaručeného v tomto článku (napr. II. ÚS 57/01, IV. ÚS 110/04), prípadne   návrhu   nevyhovie   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho   odmietne   ako   zjavne neopodstatnený (napr. IV. ÚS 221/05, III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vychádzajúc zo zistených skutočností, reflektujúc na označenú judikatúru ústavného súdu, kvalifikuje ústavný súd zistené momenty neefektívneho postupu okresného súdu ako ojedinelý prieťah, ktorý v spojení s ďalšími relevantnými okolnosťami posudzovanej veci (keď sa konajúcemu súdu podarilo prijať meritórne rozhodnutie v celkovej dobe konania predstavujúcej 3 a pol roka a v priebehu konania o sťažnosti odstrániť stav právnej neistoty sťažovateľky právoplatným rozsudkom) nevykazuje takú intenzitu, že by komplexný postup všeobecného súdu signalizoval také významné prieťahy, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy.

Vzhľadom   na   uvedené   závery   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   ako zjavne neopodstatnenú.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. augusta 2014