znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 471/2012-25

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   novembra   2012 v senáte zloženom z predsedu Rudolfa Tkáčika a zo sudcov Jána Auxta a Ľubomíra Dobríka v   konaní   o   sťažnosti   J.   S.,   Ž.,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Mgr.   Š.   B.,   Ž.,   vo   veci namietaného   porušenia   jej   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na   prejednanie jej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 4 C/136/2009 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej republiky   a právo na prejednanie jej záležitosti   v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/136/2009   p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Žilina   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   4   C/136/2009 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. S.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 300 € (slovom tristo eur), ktoré   j e   Okresný   súd   Žilina   p o v i n n ý   vyplatiť   jej   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Žilina   j e   p o v i n n ý   uhradiť J. S. trovy konania v sume 269,58 € (slovom dvestošesťdesiatdeväť eur a päťdesiatosem centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením sp. zn. III. ÚS 471/2012 z 2. októbra 2012 prijal podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť J. S. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/136/2009.

Na základe výzvy sa k veci vyjadril okresný súd podaním sp. zn. 1 SprS 640/2012 z 25. októbra 2012 doručeným ústavnému súdu 31. októbra 2012, v ktorom okrem iného uviedol:

«... Vec napadla dňa 22. 7. 2009. Jedná sa o konanie vo veci vysporiadania BSM účastníkov.   BSM   zaniklo   rozvodom   manželstva   účastníkov   právoplatnosťou   rozsudku   o rozvode dňa 30. 4. 2009. Predmetom BSM sú nehnuteľnosti - rodinný dom a pozemky, hnuteľné veci, pasíva.

Vec nie je právne zložitá, je však zložitá po skutkovej stránke. Pre dĺžku konania je významné:

1. Po začatí konania bolo dva krát rozhodované o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

2.   Počas   konania   prebiehali   mimosúdne   jednania   medzi   účastníkmi   za   účelom uzatvorenia   dohody   o   vyporiadaní   BSM   v   časti   hnuteľných   vecí   s   nasledovnými komplikáciami:   nedostatočná   vzájomná   komunikácia   medzi   účastníkmi   a   nesplnenie povinnosti   odporkyne   sa   k   návrhu   protistrany   vyjadriť   v   určenej   sudcovskej   lehote,   na splnenie ktorej povinnosti musela byť odporkyňa urgovaná (dňa 10. 11. 2010 - č. l. 248 spisu). Výsledok jednaní bol významný pre rozhodnutie o tom, či v konaní bude nariadené znalecké dokazovanie na určenie hodnoty hnuteľných vecí.

3. Vykonanie niekoľkých pojednávaní s vykonaním dokazovania výsluchom viacerých svedkov, a to najmä na okolnosti výstavby rodinného domu a podielu účasti rodinných príslušníkov účastníkov na výstavbe rodinného domu.

4. Vykonanie znaleckého dokazovania na určenie hodnoty nehnuteľností a následné nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania.

Predposledné pojednávanie vo veci bolo vykonané dňa 22. 2. 2012. na ktorom bol vykonaný   výsluch   znalkyne   k   vypracovanému   znaleckému   posudku.   Zatiaľ   posledné pojednávanie bolo vykonané dňa 2. 3. 2012, na ktorom bol vykonaný výsluch svedka, ktorý na   objednávku   odporkyne   vyhotovil   odborné   vyjadrenie   k   znaleckému   posudku. Navrhovateľ uviedol, že už ďalšie znalecké dokazovanie nechce, preto sa právny zástupca odporkyne pokúsil uzatvoriť počas prerušeného pojednávania s navrhovateľom mimosúdnu dohodu, s tým. že ak k dohode nedôjde, bude navrhovať kontrolné znalecké dokazovanie. Navrhovateľ   síce   v   konaní   nie   je   zastúpený   advokátom,   na   pojednávaniach   však uvádzal, že sa o ďalšom postupe v konaní sa musí radiť so svojou advokátkou, čo uviedol aj v závere pojednávania konaného dňa 2. 3. 2012. Tento postoj navrhovateľa namietala na pojednávaní odporkyňa prostredníctvom svojho právneho zástupcu stým, že navrhovateľ takto   spôsobuje   vo   veci   prieťahy   a   robí   konanie   nehospodárnym.   Poznamenávam,   že skutočnosť, že navrhovateľ nebol zastúpený v konaní advokátom, nemala žiadny vplyv na postup   súdu   v   konaní,   ani   na   trvanie   konania,   mohla   mať   však   vplyv   na   uzatvorenie mimosúdnej dohody medzi účastníkmi, keďže navrhovateľovi na mimosúdnych jednaniach neboli poskytnuté právne služby a poradenstvo podľa aktuálne sa vyvíjajúcej situácie na jednaniach.   V   každom   prípade   bol   však   súd   povinný   poskytnúť   navrhovateľovi   po vykonanom pojednávaní dňa 2. 3. 2012 lehotu na oznámenie ďalších prípadných návrhov na   vykonanie   dokazovania,   a   to   vzhľadom   na   odbornú   problematiku,   na   ktorú   bolo vykonané dokazovanie na pojednávaní dňa 2. 3. 2012 výsluchom svedka Doc. Ing. J. S., ktorý   vyhotovil   odborné   vyjadrenie   k   znaleckému   posudku   vyhotovenému   v   konaní znalkyňou Ing. K. B.

Dňa 21. 3. 2012 bolo súdu doručené vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa, ktorého si navrhovateľ zvolil dňa 2. 3. 2012. Vyjadrenie bolo vyhotovené po tom, ako sa dňa 20. 3. 2012 uskutočnilo jednanie medzi účastníkmi a ich právnymi zástupcami v AK právneho   zástupcu   navrhovateľa   za   účelom   uzatvorenia   dohody   o   vyporiadaníe nehnuteľností patriacich do BSM. Ku dohode nedošlo, pretože podľa názoru navrhovateľa protistrana zotrvávala na neprijateľnom návrhu.

Dňa   27.   4.   2012   bolo   súdu   doručené   vyjadrenie   odporkyne   k   mimosúdnym rokovaniam   spolu   s   návrhom   na   nariadenie   kontrolného   znaleckého   dokazovania.   Dňa 24. 5. 2012 boli súdu doručené na výzvu súdu zo strany odporkyne otázky, ktoré má znalec v kontrolnom znaleckom posudku zodpovedať. V ten istý deň bolo vyhotovené uznesenie o nariadení kontrolného znaleckého dokazovania. Na žiadosť ustanoveného znalca Ing. M. K. z   dôvodu   jeho   nepriaznivého   zdravotného   stavu   bola   uznesením   zo   dňa   12. 7.   2012 ustanovená za znalkyňu Ing, D. K., ktorá si na pošte zásielku s uvedeným uznesením v odbernej lehote neprevzala, zásielka bola vrátená súdu dňa 22. 8. 2012. Dňa 13. 9. 2012 bola znalkyňa na pokyn VSÚ telefonicky vyzvaná na prevzatie spisu. Znalkyňa požiadala o dodatočné zaslanie uznesenia, ktoré jej bolo doručené do vlastných rúk dňa 3. 10. 2012, t. č. je spis zasielaný znalkyni poštou.

Z chronológie úkonov, ktorá je prílohou tohto vyjadrenia, je zrejmé, že vo veci sa nepretržite a plynulo koná. Pojednávania boli vždy nariaďované na najbližší možný termín podľa možností účastníkov, aj súdu. Činnosť súdu nie je možné hodnotiť ako neefektívnu, keďže   úkony   súdu   na   seba   nadväzovali,   každý   nasledujúci   úkon   bol   závislý   od predchádzajúceho.   Činnosť   súdu   smeruje   k   nariadeniu   pojednávania   a   konečnému rozhodnutiu vo veci samej. Sťažnosť je preto neopodstatnená...

Chronológia úkonov...

22. 7. 2009 - podaný návrh...

28. 7. 2009 - spis predložený VSU na posúdenie...

18. 9. 2009 - predložený spis sudkyni   - vyjadrenie odporcu k poučeniu

- nariadené pojednávanie na deň 13. 1. 2010

21. 9. 2009 - výzva na zaplatenie súdneho poplatku

9. 10. 2009 - návrh odporkyne na nariadenie predbežného opatrenia

16. 10. 2009 - uznesenie - návrh na nariadenie PO zamieta

20. 10. 2009 - uznesenie - na zaplatenie sup za návrh na PO

13. 1. 2010 - pojednávanie, odročené na neurčito za účelom doplnenia návrhov na dokazovanie a upresnení dátumov narodenia navrhnutných svedkov zo strany navrhovateľa a odporkyne...

30. 4. 2010 - pojednávanie, odročené na 16. 6. 2010 za účelom výsluchu svedkýň, ktoré nemohli byť vypočuté 30. 4. z časových dôvodov

11. 5. 2010 - návrh navrhovateľa na výsluch svedkov 25. 5. 2010...

16. 6. 2010 - pojednávanie, odročené na 25. 6. 2010 za účelom výsluchu svedkov, ktorí nemohli byť vypočutí 16. 6. z časových dôvodov

18. 6. 2010 - odporkyňa predložila do spisu doklady o príjmoch a výdavkoch

25. 6. 2010   - pojednávanie, odročené na neurčito, účastníkom poskytnutá lehota 30 dní na prípadnú mimosúdnu dohodu

14. 7. 2010 - podanie odporkyne, odsúhlasenie navrhovaného vyporiadania BSM

15. 7. 2010 - návrh navrhovateľa na doplnenie dokazovania

21. 7. 2010 - doručované vyjadrenie navrhovateľa spolu s výzvou na vyjadrenie odporkyni

28. 7. 2010 - vyjadrenie navrhovateľky k podaniu odporcu

10. 8. 2010 - referát sudkyne - výzva účastníkom na písomné oznámenie, ohľadom ktorých vecí patriacich do BSM uzatvorili dohodu

13. 8. 2010 - návrh na nariadenie PO

13. 8. 2010 - uznesenie - návrh na nariadenie PO zamieta

16. 8. 2010 - uznesenie - na zaplatenie sup za návrh na PO

21. 10. 2010 - vyjadrenie navrhovateľa, ktoré hnuteľné a nehnuteľné veci patria do BSM

10. 11. 2010 -   urgencia   odporkyni   na   oznámenie,   ohľadom   ktorých   vecí   BSM uzatvorili dohodu

24. 11. 2010 - odpoveď odporkyne na urgenciu...

9. 2. 2011 - zrušenie pojednávania 11. 2. z dôvodu PN sudkyne

21. 2. 2011 - žiadosť odporkyne o urýchlenie rozhodnutia veci

22. 2. 2011 - nariadené pojednávanie na 20. 4. 2011

20. 4. 2011 - pojednávanie odročené na neurčito za účelom nariadenia znaleckého dokazovania

28. 4. 2011 - uznesenie - nariadenie znaleckého dokazovania

12. 5. 2011 - navrhovateľ predložil súdu kópiu dohody o vyporiadaní BSM

13. 5. 2011 -   odporkyňa   predložila   zápisnicu   z   5.   5.   2011   -   odsúhlasenie   vecí patriacich do BSM

19. 5. 2011 - opravné uznesenie o nariadení znaleckého dokazovania...

19. 7. 2011 - uznesenie - priznanie znalečného

- doručovaný znalecký posudok s výzvou na vyjadrenie k posudku

26. 8. 2011 - vyjadrenie navrhovateľa k znaleckému posudku

4. 9. 2011 - spis predložený sudkyni na ďalší postup

23. 9. 2011 - vyzvaný navrhovateľ, aby sa dostavil na súd za účelom podpísania dohody o vyporiadaní BSM, ktorú predložil súdu.

- vyzvaní účastníci, aby oznámili súdu, či existuje možnosť uzavretia súdneho zmieru

13. 10. 2011 - na predvolanie sa dostavil navrhovateľ, ktorý podpísal dohodu (č. l. 274), oznámil, že neexistuje možnosť uzavrieť zmier s odporkyňou

14. 10. 2011 - návrh odporkyne na zabezpečenie dôkazu...

20. 12. 2011 -   nariadené   pojednávanie   na   22.   2.   2012,   zasielané   žiadosti   na zamestnávateľov navrhovateľa ohľadom jeho príjmov...

22. 2. 2012 - pojednávanie - odročené na 2. 3. 2012 za účelom vypočutia svedka

7. 3. 2012 - úradný záznam o študovaní spisu zástupcom navrhovateľa

2. 3. 2012 -   pojednávanie,   odročené   na   neurčito   za   účelom   vyjadrenia navrhovateľa k návrhom na doplnenie dokazovania

21. 3. 2012 - podanie navrhovateľa

30. 3. 2012 - výzva odporkyni, aby sa vyjadrila k podaniu navrhovateľa z 21. 3. a oznámila ďalšie prípadné návrhy na dokazovanie

16. 4. 2012 - úradný záznam o študovaní spisu zástupcom odporkyne

27. 4. 2012 - odpoveď na výzvu súdu, vyjadrenie odporkyne na podanie zástupcu navrhovateľa a návrhy na dokazovanie

9. 5. 2012 -   výzva   zástupcovi odporkyne   na   oznámenie   otázok,   ktoré   majú   byť položené znalcovi v rámci kontrolného znaleckého dokazovania

24. 5. 2012 - podanie zástupcu odporkyne - oznámené otázky na znalca

24. 5. 2012 - nariadené kontrolné znalecké dokazovanie

6. 6. 2012 - žiadosť znalca o ustanovenie iného znalca z dôvodu nepriaznivého zdravotného stavu a PN

12. 7. 2012 - uznesenie - nariadenie kontrolného znaleckého dokazovania, zmena znalca

19. 9. 2012 -   telefonicky   oznámené   znalkyni,   že   bola   ustanovená   za   znalca, uznesenie je právoplatné 22. 8. 2012, keďže ho neprevzala v odbernej lehote, zároveň bola vyzvaná   na   prevzatie   spisu.   Požiadala   o   jeho   dodatočné   zaslanie   s   vyznačenou právoplatnosťou. Právoplatné uznesenie o nariadení znal. dok. prevzala 3. 10. 2012.»

Rovnaké   skutočnosti,   ako   uviedol   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení,   čo   sa   týka chronológie procesných úkonov okresného súdu, zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti, vyjadrení   účastníkov   konania   a   obsahu   súdneho   spisu,   ktorý   mu   bol   predložený na previerku 31. októbra 2012.

Navyše   zistil,   že   sťažovateľka   podala   24.   júna   2010 „protinávrh   k   žalobe o vyporiadanie BSM...“ (č. l. 205 až 209).

Právny zástupca sťažovateľky sa k stanovisku okresného súdu do dňa prerokovania sťažnosti pred ústavným súdom nevyjadril.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala   bez   zbytočných   prieťahov,   a   tiež   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (i práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota   osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (m. m. IV. ÚS 221/04).

Ústavný súd pripomína, že základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je príkazom pre všetky štátne orgány na také konanie, ktoré vytvára právnu istotu pre   subjekty   práva.   Základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zákonodarca   zabezpečuje   prostredníctvom   procesnoprávnych   inštitútov,   ktoré   sú   štátne orgány vrátane všeobecných súdov povinné efektívne a vecne správne využívať. Občiansky súdny   poriadok   (ďalej   len   „OSP“)   obsahuje   viaceré   účinné   prostriedky   zabezpečujúce plynulosť a optimálnu dĺžku súdneho konania, ktorej výsledkom je právoplatné rozhodnutie a stav právnej istoty.

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť súdu   a   sudcu   vychádza   z §   6   OSP,   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého akonáhle sa konanie začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru),   ústavný   súd   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (IV.   ÚS   74/02, III. ÚS 111/02, III. ÚS 142/03) zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len „ESĽP“) ústavný súd prihliada v rámci prvého kritéria aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (obdobne napr. IV. ÚS 173/05, III. ÚS 336/07).

1.   Predmetom   konania   pred   okresným   súdom   je   vyporiadanie   bezpodielového spoluvlastníctva manželov. Ide o konanie, ktoré nie je právne zložité a uplatňovanie právnej úpravy   zakotvenej   v   Občianskom   zákonníku   je   stabilizované   v   rozsiahlej   judikatúre všeobecných súdov, ktorá obsahuje aj jednoznačnú metodiku postupu a prerokovania takých majetkových   sporov.   Ústavný   súd   uznáva,   že   takéto   spory   sú   svojou   povahou   náročné na dokazovanie   (vo   veci   muselo   byť   nariadené   aj   znalecké   a   kontrolné   znalecké dokazovanie),   pretože   bolo   treba   nielen   zistiť   okruh   veci   patriacich   do   zaniknutého bezpodielového   spoluvlastníctva   účastníkov   konania,   ale aj   ich   hodnotu   ku   dňu   zániku a zohľadniť aj viacero skutočností, ktoré vyplývajú z § 150 Občianskeho zákonníka, najmä pokiaľ   ide   o   komplexnosť   vyporiadania   tohto   majetkového   spoločenstva,   ale na   druhej strane nie je toho názoru, že išlo o zložitú vec „z dôvodu, že bolo dvakrát rozhodované o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia“, ako to uviedol okresný súd vo svojom vyjadrení k sťažnosti.

2.   Pri   posudzovaní   druhého   kritéria,   t.   j.   hodnotenia   prípadných   zbytočných prieťahov   v   konaní,   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   k   dĺžke   posudzovaného   konania podstatne   neprispeli   okolnosti   na   strane   sťažovateľky,   avšak   súčasne   konštatoval,   že doterajšia doba konania bola čiastočne ovplyvnená aj jej úkonmi, na ktoré musel okresný súd reagovať. Osobitne to platí o jej dvoch návrhoch na vydanie predbežného opatrenia, v ktorých   bola sťažovateľka neúspešná, pričom ani v jednom prípade proti rozhodnutiu okresného súdu o zamietnutí jej návrhov na vydanie predbežného opatrenia (zo 16. októbra 2009 a 13. augusta 2010) ani nepodala opravný prostriedok.

Takisto   na   doterajšiu   dĺžku   konania   malo   vplyv   to,   že   prebiehali   mimosúdne rokovania medzi účastníkmi pre účely uzatvorenia dohody o vyporiadaní BSM (na ten účel bolo   napr.   odročené   aj   pojednávanie   25.   júna   2010),   ktoré   boli   zdĺhavé   aj   z   dôvodu nedostatočnej vzájomnej komunikácie medzi účastníkmi.

Obdobne sťažovateľka v stanovenej 7-dňovej lehote nereagovala na výzvu okresného súdu, hoci jej právnemu zástupcovi bola výzva doručená 22. júla 2011 (č. l. 337), a bez ohľadu   na   to,   že   medzitým   vypovedala   splnomocnenie   advokátovi   (15.   august   2011), námietky k znaleckému posudku jej nový právny zástupca predložil až 14. októbra 2011, teda s oneskorením takmer troch mesiacov. Sťažovateľka a jej právny zástupca boli tiež okresným súdom urgovaní v novembri 2010 na predloženie vyjadrenia k veci (č. l. 248 spisu).

Tieto okolnosti ústavný súd preto zohľadnil pri priznaní finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu a konanie posudzoval ako celok s prihliadnutím na všetky okolnosti prípadu. Konanie bolo začaté 22. júla 2009, keď   doručil   bývalý   manžel   sťažovateľky   okresnému   súdu „Návrh   na   vysporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov“ a na základe prehľadu úkonov okresného súdu zistených aj zo spisu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že hoci neboli zistené väčšie obdobia   nečinnosti   a   okresný   súd   spočiatku   riadne   konal   (nariadil   v   roku   2010   štyri relevantné pojednávania, v roku 2011 jedno pojednávanie a v roku 2012 dve pojednávania, na ktorých vykonal dokazovanie a vypočul viacerých svedkov), ale na druhej strane priebeh konania   je   poznačený   predovšetkým   neefektívnosťou   jeho   postupu   pri   nariaďovaní znaleckého dokazovania, ktoré nie je dosiaľ skončené, čo malo vplyv na doterajšiu dĺžku sporu.

Tu   je   okresnému   súdu   potrebné   vytknúť,   že   reagoval   oneskorene   na   predložené návrhy účastníkov konania 15. a 28. júla 2010 na pribratie znalcov z odboru stavebníctva na ocenenie nehnuteľností (rozhodol o pribratí znalkyne až 20.   apríla 2011), a obdobne doba, ktorá uplynula od podania návrhu sťažovateľky na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania (14. október 2011 resp. 27. apríl 2012 ), až do 12. júla 2012, keď nariadil kontrolné znalecké dokazovanie inou znalkyňou (24. mája 2012 navyše bez predchádzajúcej komunikácie pribral do konania znalca, ktorý zo zdravotných dôvodov nemohol spracovať znalecký posudok), je v okolnostiach danej veci neprimeraná.

Z uvedených dôvodov preto možno hovoriť o neefektívnej činnosti okresného súdu pri nariaďovaní znaleckého dokazovania. Všeobecný súd v rozsahu svojej právomoci nesie zodpovednosť aj za zabezpečenie efektívneho postupu, ktorý mal smerovať k odstráneniu právnej   neistoty,   v   ktorej   sa   sťažovateľka   v   predmetnej   veci   počas   súdneho   konania nachádzala, čo je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02) a jeho neefektívna činnosť mala rozhodne vplyv na doterajšiu dĺžku konania, preto ústavný súd nemohol akceptovať vyjadrenie okresného súdu, že je sťažnosť sťažovateľky nedôvodná. Okresný súd v tomto období neurobil nič na odstránenie stavu právnej   neistoty   sťažovateľky   aj   napriek   tomu,   že   pri   ustanovovaní   znalca   mohol so znalcom vopred prerokovať, či môže v požadovanej lehote úkon vykonať, a bolo aj jeho povinnosťou metodicky usmerňovať a riadiť činnosť znalcov.

Ústavný   súd   na   základe   uvedeného   konštatoval,   že   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/136/2009 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde].

Ústavný   súd   preto   okresnému   súdu   prikázal,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 4 C/136/2009 konal bez zbytočných prieťahov (bod 2 výroku nálezu), pretože stav právnej neistoty sťažovateľky trvá dosiaľ.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo   slobodu   porušil,   je   povinný   ho   vyplatiť   sťažovateľovi   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka prostredníctvom právneho zástupcu vo svojej sťažnosti žiadala priznať finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €, ktoré odôvodnila najmä dĺžkou stavu právnej neistoty v tomto konaní.

Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušeného základného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušenia, prípadne príkaz na ďalšie konanie bez porušovania základného práva (IV. ÚS 210/04).

Podľa   názoru   ústavného   súdu   v   tomto   prípade   prichádza   do   úvahy   aj   priznanie finančného zadosťučinenia. Pri jeho určení ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti aplikovaných   ESĽP,   ktorý   spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na zistený stav konania na okresnom súde v právnej veci sťažovateľky vedenej   pod   sp.   zn.   4   C/136/2009,   berúc   do   úvahy   konkrétne   okolnosti   danej   veci vyhodnotené v tomto náleze, ústavný súd považoval priznanie sumy 300 € za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   podľa   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v celkovej sume 269,58 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie   veci   a   písomné   vyhotovenie   sťažnosti   –   vykonané   v   roku   2012)   v   sume po 127,16 € a dva režijné paušály v sume po 7,63 €, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný zaplatiť na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. Mgr. Š. B., Ž., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. novembra 2012