znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 471/2011-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. októbra 2011 predbežne   prerokoval   návrh   JUDr.   M.   K.,   K.,   zastúpeného   advokátom   JUDr. M.   K., Advokátska kancelária, K., na preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií sp. zn. VP/17/11-K zo 6. júla 2011 a takto

r o z h o d o l :

Návrh JUDr. M. K. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnený.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústavný súd“)   bol 31.   augusta 2011   doručený   návrh   JUDr.   M.   K.,   K.   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   na   preskúmanie rozhodnutia Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií (ďalej len „výbor“) sp. zn. VP/17/11-K zo 6. júla 2011 (ďalej len „namietané rozhodnutie“).

Z obsahu   návrhu   a jeho   príloh   vyplýva,   že   navrhovateľ   14.   júla   2010   skončil vykonávanie funkcie člena predstavenstva spoločnosti T., a. s.

Výbor po zistení, že navrhovateľ nepodal do 31. marca 2011 oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. (ďalej len „ústavný zákon   o ochrane   verejného   záujmu“),   uznesením   č.   124   z 24.   mája   2011   začal   proti navrhovateľovi konanie podľa čl. 9 ods. 2 písm. a) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

K prebiehajúcemu   konaniu   sa   navrhovateľ   vyjadril   listom   z 13.   júna   2010, v ktorom uviedol, že „si je vedomý svojej povinnosti podať oznámenie včas ako aj toho, že si   svoju   povinnosť   včas   nesplnil.   Omeškanie   podania   oznámenia   vzniklo   z dôvodu neodkladnej   pracovnej   cesty   na   špecializovaný   trestný   súd   v Pezinku,   kde   sa   zúčastnil dôležitého   pojednávania   v termíne   od   28.3   do   31.3.2011.   Predmetné   oznámenie   bolo prakticky pripravené na podanie, avšak nebolo opatrené jeho vlastnoručným podpisom. Z pracovnej   cesty   sa   vrátil   31.3.2011   v neskorých   večerných   hodinách,   teda   zaslanie oznámenia   už   nebolo   objektívne   možné.   Povinnosť   si   bezodkladne   splnil   nasledujúci pracovný deň 1.4.2011.“.

Na základe uvedených zistení výbor „dospel...   k záveru,   že vyjadrenie verejného funkcionára má len vysvetľujúci charakter, avšak bez toho, že by výbor mohol na uvádzané skutočnosti   prihliadať,   keďže   ústavný   zákon   neumožňuje   zbaviť   zodpovednosti   za   jeho porušenie z takýchto   dôvodov.   Z tohto   dôvodu prijal uznesenie,   ktorým sa menovanému JUDr.   M.   K.,   bývalému   členovi   predstavenstva   T.,   a.   s.   Bratislava,   ukladá   pokuta za porušenie   čl.   7   ods.   1   ústavného   zákona   vo výške   jednomesačného   platu   verejného funkcionára podľa čl. 9 ods. 10 písm. a) ústavného zákona.“. Pokuta bola uložená v sume 908,94 €.

Navrhovateľ sa s namietaným rozhodnutím nestotožňuje, pretože „nakoľko ku dňu 31.3.2011 som nevykonával žiadnu verejnú funkciu, nevzťahovala sa na mňa povinnosť podania oznámenia majetkových pomerov podľa čl. 7 ods. 1 písm. e) ústavného zákona č. 357/2004 Z. z.“.

Na   základe   všetkých   uvedených   skutočností   navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd nálezom takto rozhodol:

„Rozhodnutie Výboru Národnej rady Slovenskej republiky pre nezlučiteľnosť funkcií zo dňa 6.7.2011, č. k. VP/17/11-K sa zrušuje.

JUDr.   M.   K.   priznáva   náhradu   trov   konania,   ktoré je mu   Výbor   Národnej rady Slovenskej   republiky   pre   nezlučiteľnosť   funkcií   povinný   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   vyzval   4.   októbra   2011   predsedníčku   výboru   na zaslanie spisového materiálu   týkajúceho   sa   navrhovateľovej   veci.   Spisový   materiál   bol   ústavnému   súdu doručený 14. októbra 2011.

II.

Podľa čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu dotknutý verejný funkcionár môže podať návrh na preskúmanie rozhodnutia výboru na ústavný súd v lehote 30   dní   odo   dňa   doručenia   rozhodnutia   podľa   odseku   1,   ktorým   bola   vyslovená   strata mandátu alebo funkcie, alebo do 30 dní odo dňa doručenia rozhodnutia podľa čl. 9 ods. 10, ktorým   bolo   rozhodnuté   o pokute   voči   verejnému   funkcionárovi.   Podanie   návrhu na preskúmanie rozhodnutia výboru má odkladný účinok. Ústavný súd rozhodne o tomto návrhu do 60 dní odo dňa jeho doručenia. Konanie o preskúmaní takéhoto rozhodnutia pred ústavným   súdom   upravujú   ustanovenia   zákona.   Rozhodnutie   ústavného   súdu   je konečné okrem rozhodnutia podľa čl. 12 ods. 2.

1. Podľa uznesenia č. k. PLz. ÚS 1/07-3 z 2. mája 2007 prijatého podľa § 6 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č. 38/1993   Z. z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o zjednotení odchylných právnych názorov senátov   ústavného   súdu   na   konanie   vo   veciach   podľa   čl. 9   a nasledujúcich   ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov sa na toto konanie vzťahuje § 25 zákona o ústavnom súde, podľa ktorého sa každý návrh predbežne prerokuje.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z vyžiadaného   spisového   materiálu   dokumentujúceho   priebeh   konania   vo   veci navrhovateľa   ústavný   súd   zistil,   že návrh   je podaný   včas.   Namietané rozhodnutie   bolo navrhovateľovi   doručené   29.   júla   2011,   a preto   návrh   podaný   na   poštovú   prepravu 30. augusta 2011 bol realizovaný v lehote 30 dní tak, ako to vyžaduje citovaný čl. 10 ods. 2 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu (28. augusta 2011 bola nedeľa a 29. augusta 2011 bol štátny sviatok, teda deň pracovného pokoja).

2. Podľa § 73a ods. 1 zákona o ústavnom súde sa konanie o preskúmaní rozhodnutia vo veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov   začína   na   návrh verejného   funkcionára,   ktorého   sa   týka   rozhodnutie   orgánu,   ktorý   vykonáva   konanie o návrhu   vo   veci   ochrany   verejného   záujmu   a   zamedzenia   rozporu   záujmov podľa ústavného   zákona   o   ochrane   verejného   záujmu   pri   výkone   funkcií   verejných funkcionárov.

Podľa § 73b ods. 3 zákona o ústavnom súde ak senát ústavného súdu zistí, že konanie verejného   funkcionára   je   v   rozpore   s   ústavným   zákonom   o   ochrane   verejného   záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov, rozhodnutie orgánu svojím uznesením potvrdí. V opačnom prípade napadnuté rozhodnutie orgánu senát ústavného súdu nálezom zruší.

3.   Z podaného   návrhu,   ako   aj   z pripojeného   listinného   dôkazu   je   zrejmé, že navrhovateľ nijako nespochybňuje, že písomné oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona   o ochrane   verejného   záujmu   do   31.   marca   2011   nepodal.   Navrhovateľ   takisto nespochybňuje   skutočnosť   vyplývajúcu   z vyžiadaného   spisového   materiálu, a to že predmetné oznámenie podal 1. apríla 2011.

Navrhovateľova výhrada voči namietanému rozhodnutiu sa však zakladá na právnom názore, podľa ktorého verejný funkcionár nie je povinný podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   za   kalendárny   rok,   v ktorom   prestal vykonávať verejnú funkciu.

4. Podľa čl. 2 ods. 1 písm. zb) ústavného zákona o ochrane verejného záujmu sa tento zákon   vzťahuje   na   funkcie   štatutárneho   orgánu   alebo   členov   štatutárneho   orgánu obchodných spoločností so stopercentnou majetkovou účasťou štátu.

Podľa   čl. 3   ods. 1   ústavného   zákona   o ochrane   verejného   záujmu   je   verejným funkcionárom   na   účely   tohto   ústavného   zákona   každý,   kto   vykonáva   funkciu   uvedenú v čl. 2 ods. 1. Na účely čl. 7 a 8 a na účely konania, ak sa porušili povinnosti podľa čl. 7 a 8, sa osoba, ktorá vykonávala verejnú funkciu, považuje za verejného funkcionára aj v období jedného roka odo dňa skončenia výkonu verejnej funkcie.

Podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu verejný funkcionár je povinný do 30 dní odo dňa, keď sa ujal výkonu verejnej funkcie, a počas jej výkonu vždy do   31.   marca   podať   písomné   oznámenie   za   predchádzajúci   kalendárny   rok, v ktorom uvedie,

a) či   spĺňa   podmienky   nezlučiteľnosti   výkonu   funkcie   verejného   funkcionára s výkonom iných funkcií, zamestnaní alebo činností podľa čl. 5 ods. 1 a 2,

b) aké zamestnanie vykonáva v pracovnom pomere, obdobnom pracovnom vzťahu alebo štátnozamestnaneckom pomere a akú podnikateľskú činnosť vykonáva popri výkone funkcie verejného funkcionára,

c) aké má funkcie v štátnych orgánoch, v orgánoch územnej samosprávy, v orgánoch právnických osôb vykonávajúcich podnikateľskú činnosť a v orgánoch iných právnických osôb; taktiež uvedie, z ktorých uvádzaných funkcií má príjem, funkčné alebo iné požitky,

d) svoje   príjmy   dosiahnuté   v   uplynulom   kalendárnom   roku   z   výkonu   funkcie verejného   funkcionára   a   z   výkonu   iných   funkcií,   zamestnaní   alebo   činností,   v   ktorých vykonávaní   verejný   funkcionár   pokračuje   aj   po   ujatí   sa   výkonu   funkcie   verejného funkcionára,

e)   svoje   majetkové   pomery   a   majetkové   pomery   manžela   a   neplnoletých   detí, ktorí s ním žijú v domácnosti, vrátane osobných údajov v rozsahu titul, meno, priezvisko a adresa trvalého pobytu.

5. Ústavný súd uznesením č. k. PLz. 1/2010-10 zo 7. júla 2010 vo veci zjednotenia odchylných   právnych   názorov   senátov   prijal   zjednocujúce   stanovisko,   podľa   ktorého „verejný funkcionár má po skončení výkonu funkcie povinnosť podať oznámenie podľa čl. 7 ods. 1 ústavného zákona č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2005 Z. z. za dobu výkonu funkcie v   kalendárnom roku, v ktorom skončil aktívny výkon funkcie do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku“. Zdôraznil pritom, že zmyslom konania vo veci ochrany verejného záujmu a zamedzenia rozporu   záujmov je preveriť plnenie ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu.   Ústavný   zákon   tak   ustanovuje   povinnosti   počas   aktívneho   výkonu funkcie,   po   jeho   skončení,   vrátane   tzv.   postzamestnaneckých   povinností   (typicky   čl. 8 ústavného zákona o ochrane verejného záujmu). Počas celého obdobia a v každom momente aktívneho   výkonu   funkcie   musí   byť   dodržiavaný   ústavný   zákon   o ochrane   verejného záujmu,   a z tohto   dôvodu   musí   byť   jeho   dodržiavanie   kontrolované.   Preto   je   rozumné, že verejný funkcionár je po ukončení aktívneho výkonu funkcie povinný urobiť oznámenie aj   za   dobu   výkonu   funkcie   v poslednom   kalendárnom   roku   výkonu   funkcie, a to do 31. marca nasledujúceho kalendárneho roku. Samozrejme, funkcionára už nemožno sankcionovať   stratou   funkcie,   ale   ústavný   zákon   o ochrane   verejného   záujmu   pozná aj sankcie   finančné.   Ak   by kontrolný   orgán   (v   predmetnej   veci   výbor)   zistil,   že   v čase aktívneho výkonu funkcie došlo k porušeniu povinností podľa ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, môže verejnému funkcionárovi uložiť tam stanovenú pokutu.

Akceptácia   právneho názoru   navrhovateľa   by znamenala, že časť   jeho aktívneho výkonu funkcie by nebola preverená, a tým by bol popretý účel ústavného zákona o ochrane verejného   záujmu.   Skutočnosť,   že   tu   ústavodarca   podporne   použil   konštrukciu   právnej fikcie používajúc designát „verejný funkcionár“ aj na určité obdobie po skončení aktívneho výkonu funkcie osoby, má len legislatívno-technický charakter a nemá v danej súvislosti žiadnu relevanciu. Ústavodarca mohol postupovať aj tak, že by určil osobám po skončení funkcie   danú   povinnosť   nenazývajúc   ich   verejným   funkcionárom,   pričom   by   dosiahol rovnaký výsledok a naplnil by sa účel ústavného zákona o ochrane verejného záujmu.

Ústavný súd sa cíti   viazaný ním samým formulovanou požiadavkou na dôsledné rešpektovanie jedného zo základných hodnotových princípov právneho štátu, a to princípu právnej   istoty   [(čl.   1   ods.   1   ústavy),   napr.   PL.   ÚS   36/95],   ktorého   neopomenuteľným komponentom je predvídateľnosť práva. Súčasťou uvedeného princípu je tiež požiadavka, aby sa na určitú právne relevantnú otázku pri opakovaní v rovnakých podmienkach dala rovnaká odpoveď (napr. I. ÚS 87/93, PL. ÚS 16/95, II. ÚS 80/99), teda to, že obdobné situácie   musia   byť   rovnakým   spôsobom   právne   posudzované.   Za   diskriminačný   potom možno považovať taký postup, ktorý rovnaké alebo analogické situácie rieši odchylným spôsobom,   pričom   ho   nemožno   objektívne   a rozumne   odôvodniť   (mutatis   mutandis PL. ÚS 21/00 a PL. ÚS 6/04).

Vzhľadom   na   uvedené   niet   rozumného   dôvodu   odchýliť   sa   od   právneho   záveru ústavného   súdu   ustáleného   v citovanom   zjednocujúcom   stanovisku.   Keďže   na   skutkové okolnosti   navrhovateľovho   prípadu   formulované   a odôvodnené   zjednocujúce   stanovisko dopadá, ústavný súd hodnotí zásadnú navrhovateľovu námietku ako nedôvodnú. Z tohto dôvodu pristúpil ústavný súd k odmietnutiu návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu jeho zjavnej neopodstatnenosti už pri jeho predbežnom prerokovaní, pretože neexistuje   žiadny   rozumný   predpoklad,   že   by   bolo   možné   po   jeho   prípadnom   prijatí na ďalšie konanie dospieť čo i len čiastočne k iným záverom.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. októbra 2011