znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 47/09-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   24. februára 2009 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti J. M. a I. M., obaja Rakúsko, zastúpených advokátom JUDr. M. M., B., pre namietané   porušenie   ich   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva na prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 171/96 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   J.   M.   a I.   M.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 5 C 171/96 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Dunajská   Streda v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   171/96 p r i k a z u j e konať bez zbytočných prieťahov.

3. J. M. a   I. M. p r i z n á v a finančné zadosťučinenie každému v sume po 3 000 € (slovom   tritisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Dunajská   Streda p o v i n n ý   vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Dunajská   Streda j e   p o v i n n ý   uhradiť   J.   M.   a I.   M.   trovy právneho   zastúpenia   spolu   v sume 414,06   €   (slovom štyristoštrnásť eur   a šesť   centov) na účet   ich   právneho   zástupcu   advokáta   JUDr.   M.   M.,   B.,   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Vo zvyšnej časti sťažnosti J. M. a I. M. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 47/09-16   z 10.   februára   2009   prijal   sťažnosť   J.   M. a   I.   M. (ďalej len „sťažovatelia“)   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Dunajská Streda (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 171/96.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli:«Konanie v predmetnej veci sa začalo podaním návrhu, zo dňa 28. 09. 1996, podané súdu osobne dňa 30. 09. 1996, o vypratanie nehnuteľností a zákaze užívania nehnuteľností na   Okresnom   súde   v   Dunajskej   Strede   pod   sp.   zn.   5   C   171/96,   na   základe   návrhu navrhovateľov, v 1. rade J. M., bytom Š., v 2. rade I. M., bytom Š., proti odporkyni A. V., bytom Š.

Sťažovatelia   sú   bezpodielovými   spoluvlastníkmi   domovej   nehnuteľnosti   vedenej na LV č…v kat. úz. Š., parcela č. 25 dom sč…zastavaná plocha a nádvorie 461 m2, parcela č. 26 záhrada 246 m2.

Žaloba   na   vypratanie   nehnuteľností   a   zákaze   užívania   nehnuteľností   zo   dňa 28. 09. 1996   pripadla   JUDr.   M.   C.   Žalobca   na   pojednávaní   dňa   07. 11. 1996   vzniesol námietku zaujatosti voči vec prejednávajúcej sudkyni JUDr. M. C. z dôvodu, že právna zástupkyňa žalovanej JUDr. H. uverejnila v tlači článok o veci vedenej na Okresnom súde v Dunajskej   Strede   pod   sp.   zn.   5 C   100/94,   v   ktorej   sú   žalobcovia   účastníkmi   konania a JUDr. C. zákonnou sudkyňou, čo považuje za zastrašovanie vec prejednávajúcej sudkyne. Súčasne   na   pojednávaní   vzniesla   námietku   voči   vec   prejednávajúcej   sudkyni   JUDr. C. aj právna zástupkyňa žalovanej. Krajský súd v Trnave dňa 30. 01. 1997 rozhodol o vylúčení JUDr. M. C. z prejednávania a rozhodovania predmetnej veci.

Po   jej   odvolaní   úpravou   podpredsedníčky   súdu   zo   dňa   18. 03. 1997   bola   vec pridelená na ďalšie prejednávanie a rozhodovanie sudkyni JUDr. O. C.

Právna   zástupkyňa   odporkyne   na   pojednávaní   dňa   02. 05. 1997   navrhla   súdu prerušiť konanie do skončenia sporu 4 C 204/96 o neplatnosti prevodu majetku štátu, lebo spor sa týka nehnuteľnosti, ktorú žiada v tomto konaní žalobca vypratať. Súd predmetné pojednávanie odročil na neurčito s tým, že sudkyňa sa oboznámi so spisom 4 C 204/96 a po zvážení   sa   rozhodne,   či   sa   konanie   prerušuje,   alebo   či   naďalej   bude   pokračovať v konaní. Taktiež určila žalobcovi povinnosť presne určiť okruh žalovaných a špecifikovať a odôvodniť takzvané odškodné...

Po podaní sťažnosti na prieťahy v konaní predsedníčke Okresného súdu v Dunajskej Strede   zo   dňa   24. 05. 2003,   sudkyňa   uznesením   zo   dňa   09. 09. 2003   konanie   prerušila do právoplatného   skončenia   veci   prejednávanej   na   Okresnom   súde   v   Dunajskej   Strede pod sp. zn. 4 C 204/96.

Žalobca podal dňa 30. 09. 2003 na Krajský súd v Trnave odvolanie proti zastaveniu konania. Krajský súd v Trnave Uznesením 9 Co 94/04 zo dňa 29. 06. 2004 uznesenie súdu prvého stupňa potvrdil.

Súd   opodstatnenosť   podaného   návrhu   podmieňuje   výsledkom   konania   v   spore 4 C 204/96, kde má súd určiť neplatnosť prevodu odporkyňou užívanej nehnuteľnosti... Z uvedeného vyplýva,   že odo dňa 28. 09. 1996, t. j. odo dňa podania žalobného návrhu,   príslušný   súd   nevyniesol   meritórne   rozhodnutie.   Týmto   konaním   Okresný   súd v Dunajskej Strede podľa sťažovateľov porušil aj čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, podľa ktorého: „Každý má právo na to, aby jeho záležitosť bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nestranným a nezávislým súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.“ V tejto súvislosti   Európsky   súd   pre   ľudské   práva   vyslovil   zásadu   podľa   ktorej:   „Od   štátu sa vyžaduje, aby jeho orgány s právomocou a príslušnosťou o veci rozhodnúť, postupovali s náležitou usilovnosťou a vec rýchlo vybavili“ (Eckle case, séria A, 1982, č. 51, s. 39.). Taktiež podľa čl. 48 ods. 2 ústavy „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov“. Taktiež podľa čl. 38 ods. 2 listiny „Každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez zbytočných prieťahov“.

Keďže   obsah   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručený v čl. 38 ods. 2 listiny (uvedenej ústavným zákonom Federálneho zhromaždenia Českej a Slovenskej Federatívnej Republiky č. 23/1991 Zb.) je totožný so základným právom zaručeným   v   čl.   48   ods.   2   ústavy,   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy znamená súčasne aj porušenie tohto základného práva zaručeného v čl. 38 ods. 2 listiny...»

Podľa sťažovateľov súdne konanie vedené na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 171/96 prebieha od roku 1996 a dosiaľ nie je právoplatne skončené, čo len prehlbuje ich právnu neistotu.

Sťažovatelia uviedli, že v postupe okresného súdu vidia porušenie svojho základného práva   zaručeného   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu v sume 120 000 Sk každému   zo   sťažovateľov   odôvodnili   tým,   že   vec   nie   je   dosiaľ   právoplatne   skončená, čo u nich vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 171/96 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal mu vo veci konať bez zbytočných prieťahov a zaplatiť im primerané finančné zadosťučinenie v sume po 120 000 Sk, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 15 599 Sk.

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom z 15. januára 2009 sp. zn. Spr. 988/08, v ktorom sa uvádza:

„Sťažovatelia J. M. a I. M. dňa 30. 09. 1996 podali na súd žalobu na vypratanie nehnuteľnosti   a   zákaze   užívania   nehnuteľnosti,   ktorá   bola   zaevidovaná   pod sp.   zn. 5 C 171/1996 a pridelená zákonnej sudkyni JUDr. M. J. S., predtým C.

- sudkyňa   dňa   02. 10. 1996   dala   pokyn   na   doručenie   opisu   žaloby   žalovanej na vyjadrenie,

- dňa 22. 10. 1996 vo veci bol určený termín pojednávania na 07. 11. 1996,

- dňa   07. 11. 1996   žalobca   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   konajúcej   sudkyni, ako aj všetkým sudcom súdu, preto spisový materiál bol predložený na vyjadrenie sudcom a následne dňa 16. 01. 1997 bol predložený na rozhodnutie Krajskému súdu v Trnave, ktorý uznesením   zo   dňa   30. 01. 1997   vyslovil,   že   konajúca   sudkyňa   je   vylúčená   z   ďalšieho prejednávania   a   rozhodovania   veci.   Spisový   materiál   na   tunajší   súd   bol   vrátený 19. 02. 1997.

- po doručení uznesenia krajského súdu podpredsedníčka súdu dňa 18. 03. 1997 vec pridelila na prejednanie sudkyni JUDr. O. C., ktorá vo veci postupovala nasledovne:

- dňa 02. 04. 1997 určila termín pojednávania na 11. 04. 1997.

- pojednávanie z 11. 04. 1997 bolo odročené na 02. 05. 1997, nakoľko sa nedostavili žalobcovia, ktorí doručenie predvolania nemali vykázané,

- dňa 02. 05. 1997 boli vypočutí účastníci a pojednávanie bolo odročené za účelom oboznámenia   sa   so   spisom   4 C 204/1996   a   žalobcom   bolo   uložené   presne   určiť   okruh žalovaných.   Žalobcovia   dňa   19. 05. 1997   doložili   do   spisu   podanie   na   určenie   okruhu žalovaných.

- v ďalšom konajúca sudkyňa záznamami sledovala priebeh konania vedeného pod sp.   zn.   4 C 204/1996   a   to   01. 09. 1997,   01. 10. 1997,   26. 02. 1998,   01. 05. 1998, 21. 05. 1998,   01. 09. 1998,   05. 01. 1999,   19. 03. 1999,   01. 06. 1999,   15. 06. 1999, 01. 09. 1999,   15. 10. 1999,   21. 01. 2000,   02.   02.   2000,   01. 05. 2000,   25. 05. 2000, 01. 10. 2000, 16. 10. 2000, 01. 03. 2001, 02. 07. 2001.

- v   ďalšom   sudkyňa   opäť   sledovala   priebeh   konania   vedeného   pod   číslom 4 C 204/1996 a to záznamami zo dňa 18. 12. 2001, 25. 01. 2002, 28. 03. 2002,

- dňa   23. 04. 2002   vo   veci   bol   určený   termín   pojednávania   na   21. 05. 2002. Pojednávanie zo dňa 21. 05. 2002 bolo odročené a právnemu zástupcovi žalobcov bolo uložené   vyšpecifikovať   žalobu.   Špecifikácia   žaloby   na   súd   bola   doručená   27. 05. 2002, 31. 05. 2002 a opravné podanie k špecifikácii dňa 04. 06. 2002.

- dňa 19. 06. 2002 bol určený termín pojednávania na 17. 09. 2002, dňa 02. 09. 2002 právny zástupca žalobcov písomne žiadal odročiť pojednávanie, preto termín pojednávania bol zrušený a bol určený nový termín pojednávania na 08. 10. 2002,

- dňa   08. 10. 2002   pojednávanie   opäť   bolo   odročené   za   účelom   pripojenia   spisu 4 C 204/1996.

V   ďalšom   boli   dané   úpravy   na   zistenie   stavu   konania   4 C 204/1996   a   to   dňa 18. 10. 2002,   01. 02. 2003,   11. 02. 2003,   27. 02.   2003,   04. 06. 2003.   Spis   4 C 204/1996 dňa 11. 09. 2003 bol pripojený na nahliadnutie.

- dňa 09. 09. 2003 konanie bolo prerušené až do právoplatného skončenia konania vedeného pod sp. zn. 4 C 204/1996. Proti uzneseniu žalobcovia podali odvolanie, preto spisový materiál na základe úpravy zo dňa 25. 10. 2003 bol predložený na rozhodnutie krajskému   súdu,   ktorý   dňa   20. 02. 2004   spisový   materiál   vrátil   bez   rozhodnutia na odstránenie závady v doručení. Spisový materiál dňa 19. 04. 2004 opäť bol predložený na Krajský súd v Trnave, ktorý uznesením zo dňa 29. 06. 2004 uznesenie prvostupňového súdu potvrdil. Spisový materiál na súd bol vrátený 19. 07. 2004.

- dňa   06. 08. 2004   bola   daná   úprava   na   doručenie   uznesenia   krajského   súdu účastníkom.

V   ďalšom   konajúca   sudkyňa   opäť   sledovala   priebeh   konania   4 C 204/1996 a to úpravami zo dňa 01. 11. 2004, 01. 05. 2005, 01. 08. 2005, 08. 09. 2005, 05. 01. 2006, 20. 01. 2006,   01. 04. 2006,   30. 05. 2006,   15. 09.   2006,   03. 10. 2006,   10. 01. 2007, 01. 04. 2007.

V období od 01. 04. 2007 do 31. 03. 2008 zákonná sudkyňa JUDr. O. C. dočasne bola   pridelená   na   výkon   funkcie   sudcu   na   Krajský   súd   v   Bratislave.   Predsedníckym opatrením č. Spr. 323/07 spis bol pridelený sudkyni JUDr. A. S., ktorá v tom období takisto sledovala priebeh konania 4 C 204/1996 a to úpravami zo dňa 02. 05. 2007, 30. 06. 2007, 19.   06. 2007,   09. 07. 2007,   31. 08. 2007,   07. 10. 2007,   17. 12. 2007,   31. 01. 2008, 27. 03. 2008. Dňa 01. 04. 2008 spis v zmysle predsedníckeho opatrenia č. Spr. 323/07 bol vrátený do oddelenia zákonnej sudkyne JUDr. O. C., nakoľko ukončila vykonávanie funkcie sudcu na Krajskom súde v Bratislave. Sudkyňa v ďalšom opäť sledovala priebeh konania vo veci 4 C 204/1996 a to úpravami zo dňa 19. 05. 2008, 15. 09. 2008, 24. 09. 2008. Treba   poznamenať,   že   toto   konanie   bolo   prerušené   do   právoplatného   skončenia konania vedeného pod sp. zn. 4 C 204/1996, v ktorom konaní ide o neplatnosť prevodu nehnuteľnosti na iné osoby. Uvedené konanie bolo začaté na návrh Slovenskej republiky, zast. Okresnou prokuratúrou v Dunajskej Strede a Slovenským pozemkovým fondom, proti odporcom: V. a sťažovateľom J. M. a I. M. Okresný súd Dunajská Streda návrhu vyhovel a dňa   08. 10. 2007   vyslovil,   že prevod   majetku   štátu   na   iné   osoby   na   základe   zmluvy o prevode   nehnuteľnosti   je neplatný.   Proti   rozsudku   zo   strany   odporcov   bolo   podané odvolanie a krajský súd rozsudkom zo dňa 08. 10. 2008 rozsudok prvostupňového súdu pozmenil a návrh v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ Slovenská republika zastúpená Okresnou prokuratúrou dňa 09. 12. 2008 podal dovolanie. Spisový materiál t. č. pod číslom ZO 10/09 už je pripravený na odoslanie na Najvyšší súd SR.

V danom prípade som toho názoru, že súd vo veci 5 C 171/1996 správne postupoval, keď konanie prerušil, napriek tomu, že k prerušeniu konania došlo až uznesením zo dňa 09. 09. 2003.   Súd   však   aj   v   predchádzajúcom   období   konal   tak,   akoby   konanie   bolo prerušené, nakoľko sledoval priebeh konania, ktoré konanie mohlo mať zásadný význam na priebeh tohto konania.“

Predsedníčka   okresného   súdu   v podaní   zo   16.   februára   2009   uviedla,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v podaní   z 20.   februára   2009   uviedol,   že   netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 253/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou, účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (I.   ÚS   24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   okresného   súdu   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods.   2 ústavy a práva   podľa   čl. 6   ods.   1   dohovoru   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou (II. ÚS 813/00,   I. ÚS 20/02,   III. ÚS 111/02,   IV. ÚS 74/02)   ústavný   súd   zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľov.

Pri vyhodnotení doterajšieho konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 171/96   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel   k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 5 C 171/96 je vypratanie   nehnuteľnosti   a zákaz   užívania   nehnuteľnosti,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a vec   z právneho   a skutkového   hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľov v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   ich   ťarchu. Sťažovatelia   boli   v konaní   aktívni   a súčinnostní.   Pri   hodnotení   správania   sťažovateľov ako účastníkov súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovatelia neprispeli k predĺženiu doterajšej doby konania.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup okresného súdu. Ústavný   súd   sa   zaoberal   postupom   okresného   súdu   v   posudzovanej   veci,   a   to   nielen z hľadiska   sťažovateľmi   namietaných   (označených)   období,   ale aj z hľadiska   celkového priebehu posudzovaného súdneho konania.

Z rozboru veci vyplýva, že 30. septembra 1996 bola na okresnom súde podaná žaloba o vypratanie nehnuteľnosti a zákaze užívania nehnuteľnosti. Dňa 30. januára 1997 Krajský súd v Trnave (ďalej aj „krajský súd“) rozhodol o vylúčení zákonnej sudkyne JUDr. M. C. z prerokúvania a rozhodovania veci. Dňa 9. septembra 2003 okresný súd prerušil konanie vedené pod sp. zn. 5 C 171/96 do právoplatného skončenia konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 4 C 204/1996. Dňa 6. októbra 2003 podali sťažovatelia odvolanie proti uzneseniu o prerušení konania. Dňa 29. júna 2004 krajský súd uznesenie okresného súdu o prerušení konania potvrdil.

Ústavný súd zo spisu okresného súdu z č. l. 35 a nasl. zistil, že 2. mája 1997 došlo k odročeniu   pojednávania   na   neurčito   s tým,   že „sudkyňa   sa   oboznámila   so   spisom sp. zn. 4 C 204/96 a po zvážení sa rozhodne, či sa konanie prerušuje, alebo či naďalej bude pokračovať v konaní“.

Toto zisťovanie pokračovalo až do 25. mája 2002, keď bolo v konanie opätovne odročené na neurčito, pričom advokát ignoroval, že vo veci sp. zn. 4 C 204/1996 Krajský súd   v Trnave   29.   mája   2002   rozhodnutie   okresného   súdu   zrušil   a vec   vrátil   na   ďalšie konanie.   Dňa   8.   októbra   2002   (č.   l.   89)   sudkyňa   opätovne   odročila   pojednávanie z dôvodu pripojenia spisu vo veci sp. zn. 4 C 204/1996 na neurčito. Dňa 9. septembra 2003 (č.   l.   95 - 96   spisu)   okresný   súd   uznesením   prerušil   vo   veci   konanie do   právoplatného skončenia veci. Sťažnosť proti uzneseniu o prerušení konania krajský súd zamietol. Takýto postup   okresného   súdu,   ktorý   vedel   o prekážke   v konaní   viac   ako   5   rokov   a až   potom vo veci prerušil konanie, je nesústredený a neefektívny, a tým aj nezlučiteľný s ústavou.

Ústavný súd preto po zvážení všetkých okolností pri hodnotení postupu okresného súdu,   najmä s prihliadnutím   na doterajšiu dobu   konania a na tú skutočnosť,   že konanie na okresnom súde začalo ešte v roku 1996, konštatuje, že celková dĺžka konania 12 rokov (z toho na okresnom súde takmer 11 rokov) nemôže byť považovaná za zodpovedajúcu požiadavke   konania   bez   zbytočných   prieťahov   a v primeranej   lehote,   ako   to   vyžaduje čl. 48 ods.   2   ústavy   a čl.   6   ods.   1   dohovoru.   Uvedené   okolnosti   sú   dostatočné   na   to, aby oprávnili   ústavný   súd   k záveru,   že   právna   vec   sťažovateľov   nebola   prerokovaná bez zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   postupom   okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 171/96 bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd   prikázal   okresnému   súdu,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   171/96 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha. Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia vo svojej sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému   v sume   po   120   000   Sk   voči   okresnému   súdu   poukazujúc   najmä   na   celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok súdneho konania o vypratanie nehnuteľnosti a zákaze užívania nehnuteľnosti, ktoré nie je právoplatne skončené ani po viac ako 12 rokoch (z toho na okresnom súde konanie   prebieha   11   rokov).   U sťažovateľov   oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc   z tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľov, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľov, ako aj z konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   finančné zadosťučinenie v sume 3 000 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu   každému   zo   sťažovateľov,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným s porušením označených práv sťažovateľov.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli   v dôsledku   právneho zastúpenia   pred   ústavným súdom advokátom   JUDr. M.   M. Právny   zástupca   sťažovateľov   si   v   sťažnosti   uplatnil   trovy   konania   v sume   15   599   Sk (517,79 €). Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je priemerná mesačná mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom   polroku   2007   v sume 632,54 € (19 056 Sk). Ústavný súd priznal sťažovateľom (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov konania v sume 414,06 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) u dvoch sťažovateľov v sume 105,42 € x 4 mínus 20 % podľa § 13 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), pretože advokát zastupuje dvoch sťažovateľov, zvýšenú o 19 % DPH, keďže advokát je platcom dane z pridanej hodnoty. Ďalej ústavný súd priznal právnemu zástupcovi   sťažovateľov   dvakrát   náhradu   režijného   paušálu   po 6,31 €   podľa   vyhlášky č. 655/2004 Z. z. Ústavný súd vyslovil povinnosť okresného súdu uhradiť trovy právneho zastúpenia právnemu zástupcovi sťažovateľov.

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. februára 2009