znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 47/06-26

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2006 predbežne prerokoval sťažnosť L. B., bytom B., ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva   na   účinný   prostriedok   nápravy   podľa   čl.   13   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   rozsudkom   Okresného   súdu Bratislava II č. k. 17 C 342/95-371 zo 6. novembra 2003 a rozsudkom   Krajského súdu v Bratislave č. k. 9 Co 288/04-399 z 10. marca 2005, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť L. B.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len ústavný súd“) bola 7. decembra 2005   doručená   sťažnosť   L.   B.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka”),   ktorou   namieta porušenie svojho práva podľa čl. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva na ochranu majetku podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd”) č. k. 17 C 342/95-371 zo 6. novembra 2003 a rozsudkom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd”) č. k. 9 Co 288/04-399 z 10. marca 2005 v konaní o žalobe sťažovateľky proti žalovanej M. P. o náhradu škody a ochranu vlastníckeho práva.

Sťažovateľka   vo   svojej   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu   uviedla,   že   súdnou cestou   sa   dožadovala   ochrany   majetku,   a to   zamedzenia   privádzať   sústredenú   vodu susedkou na pozemok sťažovateľky p. č. 5973/2 v B. Konanie trvalo viac ako 10 rokov. Krajská   prokuratúra   v Bratislave   25.   októbra   2005   rozhodnutím   č.   k.   KC   2146/05-23 nevyhovela podnetu na mimoriadne dovolanie sťažovateľky z 21. júla 2005 proti rozsudku okresného   súdu   č.   k.   17   C   342/95-371   zo 6.   novembra   2003   v spojení   s rozsudkom krajského   súdu   č.   k.   9   Co   288/04-399   z 10.   marca   2005.   Podľa   tvrdenia   sťažovateľky odporkyňa bola neoprávnene napojená na vodovodnú prípojku sťažovateľky. Odporkyňa pred dňom 24. augusta 1994 zabudla v záhrade uzatvoriť vodovodný výtokový ventil. Voda niekoľko   dní   tiekla   do   vsakovacej   jamy   a dostávala   sa   na   pozemok   sťažovateľky. Sústredená   voda   sa   dostala   až   k základom   domu   sťažovateľky.   Dňa   24.   augusta   1994 sťažovateľka zistila, že v suteréne jej domu silne vyviera voda tak, že ju bolo nutné ihneď zbierať do vedier. Vzhľadom na dobrú hydroizoláciu bol celý suterén suchý okrem jednej miestnosti,   kde   došlo   k poklesu   základu   domu   podmáčaním.   Podmáčaním   došlo k uvoľneniu hydroizolácie. Sťažovateľka dala urobiť znalecký posudok na spôsobenú škodu Ing. M.

Dňa 6. apríla 1996 došlo k druhému zaplaveniu pozemku sťažovateľky sústredenou vodou   z náhle   sa   topiaceho   snehu.   Voda   prúdila   vykopaným   30-metrovým   rigolom z pozemku   odporkyne   na   pozemok   sťažovateľky.   Voda   vyvierala   na   tom   istom   mieste podlahy suterénu ako pri prvej havárii. Odstupom času sa v hornej časti domu objavila ťahová trhlina, a to nad miestom presakovania vody v suteréne.

Porušenie svojho práva podľa čl. 1 dohovoru, práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva na účinný prostriedok nápravy podľa čl. 13 dohovoru a práva   na   ochranu   majetku   podľa   čl.   1   dodatkového   protokolu   k dohovoru   vidí sťažovateľka v tom, že okresný súd aj krajský súd svojimi rozsudkami zamietli jej žalobu o ochranu vlastníckeho práva, pričom pri rozhodovaní nevychádzali zo všetkých dôkazov navrhnutých   sťažovateľkou,   ale si   osvojili   nepravdivé   skutočnosti   uvedené   v znaleckých posudkoch.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti doručenej ústavnému súdu navrhla, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Navrhujem, aby Ústavný súd podľa ďalej uvedených dôvodov uznal opodstatnenosť podanej žaloby podľa zákonných ustanovení. Ustanovenie § 417 Občianskeho zákonníka výslovne uvádza, že komu hrozí škoda, je povinný na jej odvrátenie zakročiť. Ohrozený má právo sa domáhať, aby súd vykonal vhodné a primerané opatrenie na odvrátenie škôd. (...) Okresný   súd   pochybil   tým,   že   sa   opieral   iba   o posudky   v rozsudku   uvedených a nekonfrontoval ich s ostatným dôkazným materiálom v procese doloženým, aby tak zistil skutočný stav veci a mohol vyniesť nestranný a spravodlivý rozsudok.

Okresný súd pochybil, keď mi ako navrhovateľke neposkytol požadovanú ochranu majetku, hoci vedel, že došlo k preniknutiu sústredenej vody na môj pozemok zo vsakovacej jamy.   Okresný   súd   považoval   zahádzanie   výkopov   ako   zásah   do   práv   odporkyne,   hoci statika   domu   bola   v ohrození.   Okresný   súd   opomenul   ustanovenie   §   127   Občianskeho zákonníka.

Okresný súd zamietol žalobu o ochranu vlastníctva uvádzajúc, že na príčine prieniku sústredenej vody je degradovaná izolácia domu. Degradácia izolácie nebola dokázaná. Prienik vody neznamená degradáciu   izolácie,   pretože okrem   dvoch zaplavení   v r.   1994 a 1996 môjho pozemku je preukázané, že suterén bol a je stále suchý.

Okresný súd pochybil tým, že konal nad rámec žaloby, keď sa odchýlil od požiadavky v žalobe uvedenej, t. j. zahádzať vsakovaciu jamu a pojednával o dome, hoci tento nebol predmetom žaloby, ale iba dôkazom toho, že výkopy bolo potrebné zahádzať. (...)

Prosím dovoľujem si Ústavnému súdu predložiť návrh na finančné vysporiadanie:

a) Uplatňujem nahradiť vynaložené finančné náklady 53 236,80 Sk (...)

b) Ďalej prosím, aby som bola zbavená povinnosti zaplatiť 19 787,50 Sk Okresnému súdu v Bratislave podľa rozsudku zo dňa 6. 11. 2003 č. 17 C 342/95-371 - znalecké

c) Prosím, aby som bola zbavená povinnosti zaplatiť 1 400,00 Sk Okresnému súdu v Bratislave podľa rozsudku zo dňa 22. 6. 2005 č. 17 C 342/95-407 - doplatok znalca

d) Uplatňujem nahradiť honorár, ktorý zaplatím advokátovi za zastupovanie pred Ústavným súdom.

Navrhujem, aby tieto náklady niesol porušovateľ základného práva. Prosím Ústavný súd o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Dovoľujem si navrhnúť sumu 250 tis. Sk.“

Žiadosť   na   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   sťažovateľka odôvodnila tým, že od podania žaloby už uplynulo 10 rokov a ochrany jej majetku sa jej nedostalo. Opravu domu odhaduje na sumu 150 000 Sk.

Na základe výzvy ústavného súdu zo 4. januára 2006 bol ústavnému súdu doručený spis okresného súdu sp. zn. 17 C 342/95. Zo spisu vyplýva, že predmetná právna vec bola právoplatne skončená 9. mája 2005.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   ustanovenia   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   možno   podať v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu.

Podľa   právneho   názoru   ústavného   súdu   nemožno   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy považovať   za   časovo   neobmedzený   právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo slobôd (napr. I. ÚS 33/02, III. ÚS 62/02). Jednou zo zákonných podmienok pre jej prijatie na ďalšie konanie je jej podanie v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu do základných práv alebo slobôd sťažovateľa.

Vo vzťahu k namietaným porušeniam práv podľa čl. 1, čl. 6 ods. 1 a čl. 13 dohovoru a čl.   1   dodatkového   protokolu   k   dohovoru   v súvislosti   s   rozsudkom   okresného súdu č. k. 17 C 342/95-371 zo 6. novembra 2003 a rozsudkom krajského súdu č. k. 9 Co 288/04-399 z 10. marca 2005 sa sťažovateľka domáhala ústavnej ochrany až po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty. Rozsudok krajského súdu č. k. 9 Co 288/04-399 z 10. marca 2005 nadobudol   právoplatnosť   9.   mája   2005.   Sťažnosť   bola   ústavnému   súdu   doručená 7. decembra   2005.   Teda   sťažnosť   bola   podaná   po   zákonnej   dvojmesačnej   lehote ustanovenej na podanie sťažnosti.

Ústavný   súd   preto   sťažnosť   sťažovateľky   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde ako oneskorene podanú.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 10. februára 2006