znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 465/2014-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Prešov   a   jeho   uznesením   sp.   zn.   26   Er/2422/2004   z 27.   apríla   2012   (Rvp 653/2014), postupom   Okresného   súdu   Bardejov   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn.   5   Er/128/2008 z 19. novembra   2012   (Rvp 654/2014), sp.   zn.   2   Er/71/2008   z 26.   novembra   2012 (Rvp 655/2014), sp.   zn.   Er/112/2009   zo   16.   augusta   2012   (Rvp 656/2014), sp.   zn. 5 Er/455/2008 z 20. novembra 2012 (Rvp 657/2014), postupom Okresného súdu Humenné a jeho   uzneseniami   sp.   zn.   Er/644/2007   z 14.   apríla   2013   (Rvp 658/2014), sp.   zn. 15 Er/320/2004 z 5. februára 2013 (Rvp 659/2014), sp. zn. 5 Er/1099/2008 zo 6. decembra 2011 (Rvp 660/2014), sp. zn. 18 Er/479/2008 z 10. januára 2012 (Rvp 661/2014), sp. zn. 21 Er/243/2008 z 19. júla 2012 (Rvp 713/2014), sp. zn. 21 Er/629/2010 zo 7. augusta 2012 (Rvp 714/2014), sp.   zn.   21   Er/8/2009   z 19.   júla   2012   (Rvp 715/2014), sp.   zn. 12 Er/981/2009 zo 16. januára 2013 (Rvp 716/2014), sp. zn. 8 Er/111/2005 z 2. februára 2012   (Rvp 717/2014), sp.   zn.   17   Er/413/2009   zo   14.   októbra   2011   (Rvp 718/2014), postupom Okresného súdu Vranov nad Topľou a jeho uzneseniami sp. zn. 6 Er/152/2005 z 1. februára 2013 (Rvp 662/2014), sp. zn. 7 Er/178/2003 zo 7. júna 2012 (Rvp 663/2014), sp. zn. 7 Er/300/2005 z 11. júla 2012 (Rvp 664/2014), sp. zn. 7 Er/178/2003 zo 7. júna 2012 (Rvp 1031/2014), postupom   Okresného   súdu   Svidník   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 1 Er/181/2004   z 19.   júla   2012   (Rvp   719/2014), sp.   zn.   3   Er/181/2005   z 12.   júla   2012 (Rvp 720/2014), sp.   zn.   1   Er/178/2004   z 19.   júla   2012   (Rvp 721/2014) a postupom Krajského súdu v Prešove a jeho uzneseniami sp. zn. 17 CoE/154/2013 z 22. októbra 2013 (Rvp 653/2014), sp.   zn.   16   CoE/143/2013   z 24.   októbra   2013   (Rvp 654/2014), sp.   zn. 17 CoE/143/2013   z 26.   septembra   2013   (Rvp 655/2014), sp.   zn.   25   CoE/42/2012 z 9. októbra   2013   (Rvp 656/2014), sp.   zn.   4   CoE/97/2013   z 25.   októbra   2013 (Rvp 657/2014), sp. zn. 16 CoE/148/2013 z 30. septembra 2013 (Rvp 658/2014), sp. zn. 23 CoE/126/2013   z 27.   septembra   2013   (Rvp 659/2014), sp.   zn.   5   CoE/153/2013 z 24. októbra 2013 (Rvp 660/2014), sp. zn. 3 CoE/44/2013 z 29. mája 2013 (Rvp 661/2014), sp.   zn.   1   CoE/29/2013   z 25.   apríla   2013   (Rvp 713/2014), sp.   zn.   14   CoE/16/2013 zo 4. júla 2013 (Rvp 714/2014), sp. zn. 20 CoE/69/2013 z 31. mája 2013 (Rvp 715/2014), sp.   zn.   12   CoE/91/2012   z 30.   apríla   2013   (Rvp 716/2014), sp.   zn.   11   CoE/57/2012 z 29. apríla   2013   (Rvp 717/2014), sp.   zn.   5   CoE   148/2013   z 24.   októbra   2013 (Rvp 718/2014), sp.   zn.   4   CoE/126/2013   z 26.   júla   2013   (Rvp 662/2014), sp.   zn. 23 CoE/1/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 663/2014), sp. zn. 20 CoE/113/2013 z 30. augusta 2013 (Rvp 664/2014), sp.   zn.   23   CoE/1/2013   z 31.   júla   2013   (Rvp 1031/2014),   sp.   zn. 21 CoE/148/2013   z 30.   septembra   2013 (Rvp   719/2014), sp.   zn.   7   CoE/144/2013 z 30. septembra   2013   (Rvp 720/2014)   a sp.   zn.   6   CoE/144/2013   z 30.   septembra   2013 (Rvp 721/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 653/2014, Rvp 654/2014, Rvp 655/2014, Rvp 656/2014, Rvp 657/2014, Rvp 658/2014, Rvp 659/2014, Rvp 660/2014, Rvp 661/2014, Rvp 662/2014, Rvp 663/2014, Rvp 664/2014, Rvp 713/2014, Rvp 714/2014, Rvp 715/2014, Rvp 716/2014, Rvp 717/2014, Rvp 718/2014, Rvp 719/2014,   Rvp 720/2014,   Rvp 721/2014   a sp.   zn.   Rvp 1031/2014   s p á j a na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 465/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 16. januára 2014, 21.   januára   2014   a 31.   januára   2014   doručené   sťažnosti   obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., Pribinova 25, Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci   namietaného porušenia jej základných práv podľa   čl. 20 ods.   1 a čl. 46 ods.   1 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“), práva   podľa   čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“),   práva   podľa   čl.   47   Charty   základných   práv   Európskej   únie (ďalej len „charta“), ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 ústavy a čl. 14 dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Prešov, Okresného súdu Bardejov, Okresného súdu Humenné, Okresného súdu Vranov nad Topľou a Okresného súdu Svidník (ďalej len „postup a uznesenia okresných súdov“) a označeným postupom a uzneseniami Krajského súdu v Prešove (ďalej len „postup a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a že   v rámci   tejto   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť,   že   dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k úhrade   svojich   záväzkov,   stali sa pohľadávky   sťažovateľky   splatnými.   Na základe   exekučných   titulov   (rozhodcovských rozsudkov,   resp.   notárskych   zápisníc) boli   v prospech   sťažovateľky   začaté   exekučné konania,   v priebehu   ktorých   okresné   súdy uzneseniami   rozhodli   o vyhlásení   exekúcií za neprípustné a o ich   zastavení.   Po podaní odvolaní sťažovateľkou   krajský súd svojimi uzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľa čl. 47   charty,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   postupom   a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší uznesenia   okresných   súdov   a uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným   súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 653/2014, Rvp 654/2014, Rvp 655/2014, Rvp 656/2014, Rvp 657/2014, Rvp 658/2014, Rvp 659/2014, Rvp 660/2014, Rvp 661/2014, Rvp 662/2014, Rvp 663/2014, Rvp 664/2014, Rvp 713/2014, Rvp 714/2014, Rvp 715/2014, Rvp 716/2014, Rvp 717/2014, Rvp 718/2014, Rvp 719/2014,   Rvp 720/2014,   Rvp 721/2014   a sp.   zn.   Rvp 1031/2014   a z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a taktiež   prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol   ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a   uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a   uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky   a plne   sa   stotožňuje   s dôvodmi,   ktoré v nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta   2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp.   zn.   III.   ÚS   7/2013 z 15. januára   2013,   II.   ÚS   377/2013   z 26.   júna   2013,   sp.   zn.   III.   ÚS   453/2013 z 26. septembra   2013   a iné),   pri   akceptovaní   právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných súdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudky alebo   notárske   zápisnice,   na   podklade   ktorých   boli   exekúcie   vedené   (resp.   navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, ústavný súd prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti odmietol sťažnosti ako zjavne neopodstatnené bez bližšieho odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014