znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 464/2013-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. D.   K., Advokátska   kancelária, Ž.,   pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky „Najvyšším súdom SR v spore č.j. 2Obo – 165/2008 – 204“ a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti A. s. r. o.   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. júla 2013 doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   A.   s.   r.   o.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“), pre namietané   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) „Najvyšším súdom SR v spore č.j. 2Obo – 165/2008 – 204“.

Sťažovateľka v sťažnosti uviedla, že „ dňa 22.04.2003,   Krajskému súdu v Trnave podal žalobu na zdržanie sa nekalého súťažného konania.

Krajský   súd,   ako súd   prvostupňový dňa 31.03.2005 rozsudkom   po   dvoch   rokoch vyhovel žalobe len voči odporcovi na II mieste, ktorý i v čase rozhodovania sporu ešte predával akumulátorové batérie dovezené z Č. označené značkou navrhovateľa. Vo vzťahu k odporcom na I.

; III., a IV mieste žalobu zamietol z dôvodu, že dovezené akumulátorové batérie, v čase rozhodovania sporu, z Č. už nedovážali a predajcovia už tieto batérie nemali na sklade, lebo za dva roky od podanej žaloby, tieto vypredali.

Odvolanie podal odporca na II mieste dňa 29.9.2005, a od tejto doby spis je v konaní Najvyššieho súdu SR,. V poslednom konaní, ako dovolacom, rozhodol dňa 29.09.2011, kedy druhý   krát   vrátil   rozsudok   Najvyššiemu   súdu   SR,   zo   dňa   26.2.2009   konajúcemu,   ako druhostupňovému,   pod č.j.   2Obo - 165/2008,   po podanom dovolaní,   zo dňa 23.8.2006, Najvyšší súd SR, ako druhostupňový súd po vrátení mu veci odo dňa 29.9.2011 do dnešného dňa to je po dobu 21 mesiacov, neurobil žiaden právny úkon.

Na podanú sťažnosť na prieťahy v súdnom konaní reagoval predseda Obchodno- právneho kolégia Najvyššiemu súdu SR listom dňa 6.VIII 20112 prisľúbeným pojednávaním v štvrtom štvrťroku 2012.

Najvyšší   súd   SR   navrhovateľov   spor   nerozhodol,   a   napriek   jeho   dôvodnosti, do dnešného dňa nedokázal rozhodnúť po dobu viac, ako osem rokov, a vo veci vôbec nekonal viac, ako dvadsaťjedna mesiacov.“.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd prijal jej sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Najvyšší súd SR, Ul. Župné námestie č, 13, 814 90 Bratislava v sporovej veci č.j. 2Obo   -   165/2008   -   204,   porušuje   právo   sťažovateľa   na   riadne   a   včasné   prejednanie a rozhodnutie sporu, bez zbytočných prieťahov priznané mu v č1. 48 ods. 2 Ústavy SR.

2.   Ústavný   súd   SR   zaväzuje   Najvyšší   súd   SR,   bez   ďalších   prieťahov   pokračovať v začatom súdnom konaní a spor bez prieťahov rozhodnúť.

3.   Titulom   porušenia   sťažovateľových   práv,   počas   ôsmich   rokov,   priznáva   mu odškodné   v   čiastke   48   000,-€,   poškodením   dodávateľsko   odberateľských   vzťahov,   keď postupom   súdu   bolo   umožnené   odporcom   odpredať   tovar,   ktorý   bol   označený   značkou navrhovateľa a bol dovozom z Č.

4. Zároveň zaväzuje Najvyšší súd SR k úhrade trov právneho zastúpenia za konanie pred Ústavným súdom SR v čiastke 431,91-€, 3 x 136,16 a 3 x paušál 7,81-€.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Preskúmaním obsahu podania sťažovateľky dospel ústavný súd k zisteniu, že pokiaľ ide o petit návrhu, sťažovateľka sa ním domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   v konaní   vedenom pod sp. zn. 2 Obo 165/2008.

V nadväznosti   na   uvedené   ústavný   súd   konštatuje,   že   pokiaľ   ide   o komplexne posúdenie   podania   sťažovateľky   označeného   ako „Sťažnosť,   na   porušenie   práva priznaného   čl.   48   ods.   2   Ústavy   SR,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov Najvyšším   súdom   SR   v spore   č.j.   2   Obo   –   165/2008   -204“,   toto   aj   napriek   tomu,   že sťažovateľka je zastúpená právnym zástupcom, nespĺňa náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy.

Podľa   § 20   ods. 3   zákona   o   ústavnom   súde   ústavný   súd   je   viazaný   návrhom na začatie   konania,   čo   osobitne   platí   v prípadoch,   v ktorých   osoby   požadujúce   ochranu svojich   základných   práv   a   slobôd   sú   zastúpené   advokátom.   Ustanovenie   § 20   zákona o ústavnom   súde   sa   v celom   rozsahu   vzťahuje   na   sťažnosť   podľa   § 49   a nasl.   zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zastáva názor, že i keď z návrhu na začatie konania čiastočne vyplýva, akej veci sa týka, kto ho podáva a proti komu smeruje, sťažovateľkino podanie neobsahuje zrozumiteľné a zmysluplné odôvodnenie návrhu. Na tomto mieste považuje ústavný súd za nevyhnutné pripomenúť, že sťažovateľka sa domáhala vyslovenia porušenia základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy „Najvyšším súdom v sporovej veci č.j. 2 Obo – 165/2008 – 204“.   Z predloženej prílohy sťažnosti – odpovede predsedu obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu sp. zn. Nobs 103/2012, Spr. 696/2012, je však paradoxne zrejmé, že sťažovateľkou označené konanie skončilo rozsudkom najvyššieho súdu „sp. zn. 2 Obo/165/2008 zo dňa 26.02.2009“, ktoré bolo   napadnuté   dovolaním,   a   najvyšší   súd   ako   dovolací   súd   rozhodol   aj   o podanom dovolaní   uznesením   sp.   zn.   1   ObdoV/34/2009   z 29.   septembra   2011,   ktorým zrušil dovolaním napadnutý   rozsudok   najvyššieho   súdu   ako   odvolacieho   súdu sp. zn. 2 Obo 165/2008 z 26. februára 2009 a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Predseda obchodnoprávneho kolégia najvyššieho súdu ďalej tiež uviedol, že „nové odvolacie konanie sa v predmetnej veci vedie na Najvyššom súde Slovenskej republiky odo dňa 13. 01. 2012 pod   sp.   zn.   1   Obo/2/2012“.   V tejto   súvislosti   ústavný   súd   v súčinnosti   s Krajským súdom v Trnave (ďalej   len   „krajský súd“) ďalej   tiež   zistil,   že   už   najvyšší   súd   v novom odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 1 Obo/2/2012 rozhodol uznesením z 22. mája 2013, ktorým prvostupňový rozsudok krajského súdu sp. zn. 20 Cbs 16/2003 z 31. marca zrušil a vec   mu   vrátil   na   ďalšie   konanie.   Z uvedeného   vyplýva,   že   v súčasnosti   je   vec prerokovávaná na krajskom súde ako prvostupňovom súde, a nie na najvyššom súde, a už vôbec nie pod tou spisovou značkou, ktorú sťažovateľka označila v petite svojho podania.

Okrem uvedeného ústavný súd mal aj pochybnosť, či právny zástupca je oprávnený zastupovať sťažovateľku v tomto konaní, pretože z predloženej plnej moci nie je možné určiť, kto splnomocnil advokáta na konanie pred ústavným súdom. Predložená plná moc obsahuje len   odtlačky   pečiatky   obchodnej   spoločnosti   –   sťažovateľky   a dva   nečitateľné podpisy,   pričom   z aktuálneho   výpisu   z Obchodného   registra   Slovenskej   republiky dostupného   na   internete   vyplýva,   že   sťažovateľka   má   štyroch   konateľov,   pričom za spoločnosť podpisujú vždy dvaja konatelia spoločne. Na základe uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že predložená plná moc je neplatná pre jej neurčitosť, a teda z hľadiska pohľadu ústavného súdu neakceptovateľná.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť sťažovateľky ako celok pôsobí zmätočne a neurčito a vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo pri uplatnení námietky o porušení základných práv (pri zastúpení kvalifikovaným právnym zástupcom) v konaní pred ústavným súdom nemožno akceptovať.

Ústavný   súd   pripomína,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísaných náležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľky,   nie   je   povinný   odstraňovať z   úradnej povinnosti.   Na   taký   postup   slúži   inštitút   povinného   právneho   zastúpenia   v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 32/2011).

Ústavný súd preto aj so zreteľom na kvalifikované právne zastúpenie sťažovateľky advokátom   konštatuje,   že   sťažnosť   sťažovateľky   vykazuje   nedostatky   náležitostí predpísaných ústavou a zákonom o ústavnom súde, a preto ju podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom   súde   z   uvedeného   dôvodu   už pri jej   predbežnom   prerokovaní   odmietol (obdobne napr. III. ÚS 210/09, I. ÚS 368/2010).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2013