znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 464/2010-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   a čl. 36   ods.   1   Listiny   základných   práv a slobôd v spojení s čl.   1 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/1061/2001 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. D. o d m i e t a ako podanú zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010 doručená sťažnosť Ing. P. D. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   a čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“), základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v spojení s čl. 1 ústavy postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/1061/2001.

Sťažovateľ   v sťažnosti   uviedol,   že   v tomto   konaní   je   účastníkom „obchodná spoločnosť S., s.r.o.“, ktorej je konateľom a jediným vlastníkom. Namieta, že postupom okresného súdu mu bola „odňatá možnosť, aby sa ako účastník konania mohol pred súdom domáhať   svojich   práv“, a   to   jednak   nečinnosťou   okresného   súdu   a   tiež   rozhodnutím Krajského   súdu   v Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“),   ktorý   uznesením   sp.   zn. 4 Co/206/2007 z 15. januára 2009 zrušil rozsudok okresného súdu sp. zn. 13 C/1061/2001 z 25. januára 2007.

Poukazuje na to, že „Medzi základné dôvody, pre ktoré druhostupňový súd zrušil vyššie uvedený rozsudok je, že súd riadne nezistil okruh účastníkov konania, nekonal vo veci bez zbytočných prieťahov a tiež žalobný návrh ako celok, vyhodnotenie dôkazov jednotlivo a v ich vzájomnej súvislosti ako aj právny záver neboli náležite zdôvodnené.“.

V priebehu konania sa viackrát sťažoval na zbytočné prieťahy v konaní (november 2005, máj 2006, júl 2007, marec 2008, marec 2009 a apríl 2010). Na poslednú sťažnosť mu odpovedal predseda okresného súdu podaním sp. zn. Spr. 13/2010 z 25. mája 2010, ktoré priložil k svojej sťažnosti.

Na   základe   uvedeného   sťažovateľ   navrhuje,   aby   ústavný   súd po predbežnom prerokovaní a prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol nálezom, v ktorom vysloví, že:

„1. Základné právo Ing. P. D. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd konaním Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 13C/1061/2001 porušené bolo.

2. Postupom Okresného súdu Michalovce bolo porušené základné právo sťažovateľa, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to konaním Okresného súdu Michalovce, č. k. 13C/1061/2001.

3. Postupom Okresného súdu Michalovce boli porušené základné práva sťažovateľa, podľa   čl.   1,   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd, a to konaním Okresného súdu Michalovce, č. k. 13C/1061/2001.

4. Ing. P. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške podľa úvahy Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   ktoré   vyplatí   Slovenská   republika,   zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v lehote 30 dní od vydania nálezu Ústavného súdu SR.

5.   Ing.   P.   D.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Okresný   súd Michalovce povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. Š., CSc...“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podmienky   konania   o sťažnostiach   sú   upravené   v ustanoveniach   §   20   ods.   1 a § 49 až § 56 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), pričom nesplnenie všeobecnej alebo   osobitnej   podmienky   je   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   2 citovaného zákona. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy zjavne   neopodstatnené   alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Ústavný   súd   predbežne   prerokoval sťažnosť   sťažovateľa   a skúmal, či   neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažnosť podľa čl. 127 ústavy je individuálnym právnym prostriedkom na ochranu ústavne zaručených základných práv alebo slobôd fyzických osôb alebo právnických osôb. Definičným znakom pojmu sťažnosť je zásah orgánu verejnej moci do týchto základných práv alebo slobôd. Zmyslom a účelom sťažnosti je ochraňovať fyzické osoby a právnické osoby pred zásahmi do základných práv alebo slobôd predovšetkým zo strany orgánu štátu [(rozhodnutiami, opatreniami alebo iným zásahom) II. ÚS 187/03, IV. ÚS 197/03].

Predmetom   sťažnosti   sťažovateľa   (ktorý   je   kvalifikovane   právne   zastúpený v posudzovanej veci) je porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny a základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (na prerokovanie jeho veci bez zbytočných prieťahov) postupom okresného súdu v označenom konaní tým, že mu bola ako účastníkovi konania pred všeobecnými súdmi odňatá možnosť „domáhať   sa   svojich   práv“, a   tiež   rozhodnutím   krajského   súdu,   ktorý   zrušil   rozsudok okresného súdu sp. zn. 13 C/1061/2001 z 25. januára 2007 z   dôvodu, že nebol riadne zistený „okruh účastníkov konania“, vo veci sa konalo so zbytočnými prieťahmi a právne závery okresného súdu neboli riadne odôvodnené.

Sťažovateľ   tvrdí,   že ako občan   a jediný   vlastník právnickej   osoby   (ktorá   podala žalobu   o určenie   vlastníckeho   práva   v roku   2001)   sa   považuje   za   oprávnenú   osobu   na podanie sťažnosti v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti vyžiadal spis okresného súdu a po jeho preskúmaní zistil, že sťažnosť je podaná zjavne neoprávnenou osobou.

Pri   svojom   rozhodovaní   vo   vzťahu   k sťažovateľovi   ústavný   súd   zobral do úvahy skutočnosť, že nie je účastníkom konania pred okresným súdom, v ktorom má dochádzať k namietanému porušovaniu jeho práv, a ako fyzická osoba ním nikdy nebol (aj keď on tvrdí opak).

Podľa § 90 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“) účastníkmi konania sú navrhovateľ (žalobca) a odporca (žalovaný) alebo tí, ktorých zákon za účastníkov označuje.

Podľa   §   66e   ods.   1   zákona   č.   328/1991   Zb.   o konkurze   a vyrovnaní   v znení neskorších   predpisov   (platného   a aplikovaného   v relevantnom   čase)   (ďalej   len   „zákon o konkurze   a vyrovnaní“)   sa   na   konkurz   primerane   použijú   ustanovenia   Občianskeho súdneho poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.

Účinkom vyhlásenia konkurzu podľa § 14 ods. 1 písm. a) a c) zákona o konkurze a vyrovnaní je, že oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podstaty, ako aj výkon práv a povinností,   ktoré   súvisia   s nakladaním   s majetkom   podstaty,   prechádza   na   správcu... a súdne a iné konania podľa osobitného predpisu, ktoré sa týkajú majetku patriaceho do podstaty..., možno začať na návrh správcu...

Ústavný   súd   zistil,   že   v namietanom   konaní   bola   na   začiatku   konania   (od 27. novembra 2001 do 24. septembra 2004) účastníkom konania právnická osoba S., spol. s   r. o., M., ktorá podala aj žalobu o určenie vlastníctva, ale neskôr bol na   majetok tejto právnickej osoby vyhlásený konkurz.

Dňom   vyhlásenia   konkurzu   krajským   súdom   (uznesením   sp.   zn.   3   K   48/04 z 24. septembra 2004) oprávnenie konať za právnickú osobu a právo podávať návrh na začatie konania podľa osobitného predpisu (podľa Občianskeho súdneho poriadku), prešlo na správcu konkurznej podstaty, pretože nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, boli zapísané   do   konkurznej   podstaty   a oprávnenie   s nimi   nakladať   v rámci   speňažovania konkurznej podstaty nadobudol správca. Neskôr predajom časti podniku v apríli 2007 prešli tieto práva zo správcu konkurznej podstaty na inú spoločnosť a účastníkmi tohto konania sú v súčasnosti obchodná spoločnosť F., s. r. o. B., a žalovaný J. K...

V dôsledku   uvedeného   nemôže   byť   sťažovateľ   ako   fyzická   osoba   (odlišná   od predchádzajúcich   účastníkov   napadnutého   súdneho   konania)   dotknutý   na   svojom základnom   práve   na   súdnu   ochranu   a   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, keďže   medzi   napadnutým   postupom   okresného   súdu   a tvrdeným   porušením   jeho základných práv nie je žiadny príčinný vzťah.

Napokon   tieto   skutočnosti   potvrdzuje   aj   sám   sťažovateľ,   ktorý   v stanovisku z 30. marca 2009   doručenom   okresnému   súdu   23.   apríla 2009   k zrušujúcemu   uzneseniu krajského súdu sp. zn. 4 Co/206/2007 z 30. marca 2009 (č. l. 214 súdneho spisu sp. zn. 13 C/1061/2010)   v   závere   uviedol: „V záujme   ochrany   práv   spoločnosti   sa   pôvodne spoločnosť S., spol. s r.o. domáhala určenia vlastníckeho práva v tomto konaní.   Práva a povinnosti   žalobcu   v tomto   konaní   následne   prešli   vyhlásením   konkurzu   na   správcu konkurznej   podstaty,   ktorý   ich   aj   vykonával.   V rámci   zmluvy   o predaji   majetku   časti podniku zo dňa 5. 4. 2007 boli medzi ostatnými majetkovými hodnotami zahrnuté aj aktíva spojené so súdnym sporom OS Michalovce. Išlo o tento   súdny spor. Podľa názoru preto prešli práva k sporným nehnuteľnostiam uplatňované v tomto konaní na kupujúceho – F. s. r. o.“

Keďže sťažovateľ ako fyzická osoba nie je a ani nikdy nebol označený ako účastník konania pred okresným súdom, a teda nie je ani aktívne legitimovaný na podanie sťažnosti ústavnému súdu, na základe uvedeného ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako   podanú neoprávnenou osobou (obdobne napr. IV. ÚS 59/04,   I. ÚS 26/08, I. ÚS 343/09, II. ÚS 242/2010)   bez toho, aby sa bližšie zaoberal   jeho   námietkami   vo   vzťahu   k označeným   základným   právam   podľa   ústavy a listiny.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010