znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 463/2010-25

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Mgr. J. H., B., zastúpeného advokátom JUDr. V. J., B., a MUDr. D. H., C., U., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky,   práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bánovce nad Bebravou v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/15/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 C/329/2001) a takto

r o z h o d o l :

1. Konanie o sťažnosti Mgr. J. H. sa   z a s t a v u j e   z dôvodu jeho úmrtia.

2.   Sťažnosť MUDr. D. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. mája 2010 doručená   sťažnosť   Mgr.   J.   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“)   a MUDr.   D.   H.   (ďalej   len „sťažovateľka“ alebo „sťažovatelia“), ktorou namietajú porušenie svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1, čl. 26 ods. 1 a 2,   čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   práva   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote   a spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol)   postupom   Okresného   súdu   Bánovce   nad   Bebravou   (ďalej len   „okresný   súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/15/2008 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 C/329/2001).

K sťažnosti   bolo   pripojené   splnomocnenie   sťažovateľa   na   jeho   zastupovanie právnym zástupcom v konaní pred ústavným súdom z 11. mája 2010.

Sťažnosť   však   nespĺňala   náležitosti   návrhu   na   začatie   konania   pred ústavným súdom ustanovené   najmä   v 20   ods.   1   a   2   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), a preto ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľov, aby v lehote 5 dní od doručenia   výzvy   odstránil   nedostatky   návrhu   na začatie   konania   pred   ústavným súdom a predložil splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom.

Sťažovateľ v reakcii na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 3.   júna   2010   požiadal   o predĺženie   lehoty,   keďže   sťažovateľka   mala   trvalý   pobyt v zahraničí, čomu ústavný súd vyhovel a oznámil mu, že splnomocnenie môže predložiť do 8. júla 2010.

Keďže zásielka sťažovateľom v odbernej lehote na pošte prevzatá nebola, ústavný súd ho 31. augusta 2010 vyzval, aby doplnil sťažnosť do 30. septembra 2010.

Dňa   14.   septembra   2010   sa   však   zásielka   adresovaná   sťažovateľovi   vrátila s poznámkou poštového úradu, že adresát, ktorému bola výzva doručovaná, zomrel.

Ústavný   súd   neskôr   výzvami   z 22.   septembra   2010   a 19.   októbra   2010   vyzval právneho   zástupcu   sťažovateľov,   aby   predložil   kvalifikované   splnomocnenie   na zastupovanie sťažovateľky a potvrdenie o tom, že došlo k úmrtiu sťažovateľa, a žiadal, aby predložil   dôkaz   o jeho   úmrtí.   Tieto   výzvy   boli   riadne   právnemu   zástupcovi   doručené 27. septembra, resp. 25. októbra 2010, ale právny zástupca na ne vôbec nereagoval.

Ústavný súd preto následne vyzval okresný súd na vyjadrenie k sťažnosti, ktorý mu 30.   novembra   2010   oznámil,   že   v predmetnej   veci   bol   už   vyhlásený   rozsudok 13. mája 2010,   ale po vyhlásení rozsudku   sťažovateľ   zomrel   a v súčasnosti   okresný   súd vykonáva úkony s cieľom zistiť dedičov, pričom „doposiaľ nie je okruh dedičov známy, a preto nie je možné rozsudok doručiť“.

1. Podľa § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 104 ods. 1 a 2 Občianskeho súdneho poriadku ústavný súd najprv skúmal podmienky konania a zistil prekážku postupu konania podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v prípade sťažovateľa, ktorý stratil spôsobilosť byť účastníkom   konania skôr,   ako sa konanie pred ústavným súdom skončilo.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd konanie vo veci sťažnosti sťažovateľa zastavil (bod 1 výroku uznesenia).

V danom prípade by mohlo prichádzať do úvahy konať o sťažnosti s jeho dedičmi (podobne IV. ÚS 1263/03), ale túto možnosť ústavný súd v súčasnosti nemohol akceptovať, pretože   zo   sťažnosti   vyplynulo,   že   okruh   dedičov   ešte   nie   je   známy   a nikto   sa   k jeho sťažnosti na ústavnom súde zatiaľ nepripojil.

2. Čo sa týka sťažovateľky, ústavný súd odmietol sťažnosť pre nesplnenie zákonom predpísaných   náležitostí   (bod   2   výroku),   pretože   právny   zástupca,   ktorý   ju   v záhlaví sťažnosti označil ako sťažovateľku, na výzvy ústavného súdu, ktoré osobne riadne prevzal, vôbec   nereagoval   a ústavnému   súdu   nebolo   predložené   dosiaľ   žiadne   kvalifikované splnomocnenie na jej zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, hoci na odstránenie týchto   nedostatkov   bola   prostredníctvom   právneho   zástupcu   vyzvaná   a   rovnako   bola upozornená na možnosť odmietnutia sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný   súd   konštatuje,   že   sťažnosť   v predloženej   podobe   nespĺňa   náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatie konania pred ústavným súdom, a keďže od povinného zastúpenia advokátom v konaní pred ústavným súdom nie je možné upustiť (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde), sťažnosť sťažovateľky podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných   náležitostí   (obdobne   napr. III. ÚS 139/2010).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010