znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 461/2014-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., Pribinova 25,   Bratislava,   zastúpenej   obchodnou   spoločnosťou   Fridrich   Paľko,   s.   r.   o., Grösslingová 4, Bratislava, v mene ktorej koná konateľ a advokát doc. JUDr. Branislav Fridrich, PhD., vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie, ako aj namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava a jeho uzneseniami sp. zn. 19 Er/187/2010 z 3. apríla 2012 (Rvp 286/2014), sp. zn. 17 Er/71/2005 z 2. apríla 2012 (Rvp 287/2014), sp. zn. 28 Er/203/2005 z 27. marca 2012 (Rvp 288/2014), sp.   zn.   37   Er/498/2011   z 5.   júna   2012   (Rvp 289/2014), sp.   zn. 8 Er/480/2010 z 1. marca 2012 (Rvp 290/2014), sp. zn. 24 Er/177/2003 z 28. februára 2012 (Rvp 291/2014), sp.   zn.   27   Er/624/2009   z 11.   júna   2012   (Rvp 292/2014), sp.   zn. 14 Er/243/2006 zo 14. decembra 2011 (Rvp 293/2014), sp. zn. 17 Er/71/2005 z 2. apríla 2012   (Rvp 580/2014), sp.   zn.   37   Er/498/2011   z 5.   júna   2012   (Rvp 581/2014), sp.   zn. 10 Er/52/2004 z 24. apríla 2012 (Rvp 726/2014), sp. zn. 16 Er/75/2004 z 10. mája 2012 (Rvp 727/2014)   a sp.   zn.   8   Er/269/2010   z 8.   októbra   2012   (Rvp 728/2014), postupom Okresného   súdu   Dunajská   Streda   a   jeho   uzneseniami sp.   zn.   11   Er/187/2005 zo 4. apríla 2012 (Rvp 294/2014), sp. zn. 8 Er/548/2004 z 3. apríla 2012 (Rvp 295/2014), sp. zn. 11 Er/259/2005 z 3. apríla 2012 (Rvp 296/2014), sp. zn. 11 Er/390/2006 z 2. apríla 2012 (Rvp 297/2014), sp. zn. 8 Er/1151/2008 z 2. septembra 2009 (Rvp 298/2014), sp. zn. 8 Er/1151/2008 z 2. septembra 2009 (Rvp 582/2014), sp. zn. 11 Er/1545/2005 z 2. apríla 2012   (Rvp 670/2014), sp.   zn.   8   Er/520/2005   z 15.   mája   2012   (Rvp 671/2014), sp.   zn. 8 Er/743/2010 z 11. decembra 2012 (Rvp 729/2014) a sp. zn. 11 Er/190/2009 z 2. apríla 2012   (Rvp 730/2014), postupom   Okresného   súdu   Galanta   a   jeho   uzneseniami   sp.   zn. 23 Er/324/2009 z 22. marca 2012 (Rvp 672/2014), sp. zn. 13 Er/606/2009 z 27. decembra 2012 (Rvp 673/2014), sp.   zn.   25   Er/1025/2009   z 12.   novembra   2012   (Rvp 731/2014) a sp. zn. 13 Er/827/2008 z 22. januára 2013 (Rvp 732/2014), postupom Okresného súdu Senica a jeho uznesením sp. zn.6 Er/456/2009 z 25. júna 2012 (Rvp 674/2014), a postupom Krajského   súdu v Trnave   a jeho   uzneseniami   sp. zn.   11   CoE/117/2013   z 23.   júla   2013 (Rvp 286/2014), sp.   zn.   10   CoE/223/2013   z 31.   júla   2013   (Rvp 287/2014), sp.   zn. 10 CoE/173/2013 zo 16. októbra 2013 (Rvp 288/2014), sp. zn. 11 CoE/21/2013 z 28. júna 2013 (Rvp 289/2014), sp. zn. 23 CoE/211/2012 z 21. októbra 2013 (Rvp 290/2014), sp. zn. 3 CoE/196/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 291/2014), sp. zn. 21 CoE/473/2012 z 19. augusta 2013 (Rvp 292/2014), sp. zn. 9 CoE/184/2012 z 30. septembra 2013 (Rvp 293/2014), sp. zn. 10 CoE/223/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 580/2014), sp. zn. 11 CoE/21/2013 z 28. júna 2013 (Rvp 581/2014), sp.   zn. 9 CoE/215/2012   z 30.   septembra   2013   (Rvp 726/2014), sp.   zn. 10 CoE/40/2013 z 28. augusta 2013 (Rvp 727/2014), sp. zn. 5 CoE/63/2013 z 27. augusta 2013 (Rvp 728/2014), sp. zn. 10 CoE/120/2012 z 29. apríla 2013 (Rvp 294/2014), sp. zn. 10 CoE/75/2013 zo 16. októbra 2013 (Rvp 295/2014), sp. zn. 3 CoE/254/2012 z 29. januára 2013 (Rvp 296/2014), sp. zn. 6 CoE/203/2012 z 31. januára 2013 (Rvp 297/2014), sp. zn. 21   CoE/25/2013   z 30.   septembra   2013   (Rvp 298/2014), sp.   zn.   21   CoE/25/2013 z 30. septembra   2013   (Rvp 582/2014), sp.   zn.   10   CoE/166/2012   z 29.   apríla   2013 (Rvp 670/2014), sp.   zn.   9   CoE/234/2012   z 30.   septembra 2013 (Rvp 671/2014), sp.   zn. 23 CoE/302/2013 z 29. októbra 2013 (Rvp 729/2014), sp. zn. 10 CoE/39/2013 z 31. júla 2013 (Rvp 730/2014), sp. zn. 3 CoE/165/2013 z 28. októbra 2013 (Rvp 672/2014), sp. zn. 6 CoE/124/2013   z 31.   októbra   2013   (Rvp 673/2014), sp.   zn.   24   CoE/206/2013 z 30. júla 2013 (Rvp 731/2014), sp. zn. 3 CoE/116/2013 z 28. októbra 2013 (Rvp 732/2014) a sp. zn. 5 CoE/80/2013 z 25. septembra 2013 (Rvp 674/2014) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 286/2014, Rvp 287/2014, Rvp 288/2014, Rvp 289/2014, Rvp 290/2014, Rvp 291/2014, Rvp 292/2014, Rvp 293/2014, Rvp 294/2014, Rvp 295/2014, Rvp 296/2014, Rvp 297/2014, Rvp 298/2014, Rvp 580/2014, Rvp 581/2014, Rvp 582/2014, Rvp 670/2014, Rvp 671/2014, Rvp 672/2014, Rvp 673/2014, Rvp 674/2014, Rvp 726/2014, Rvp 727/2014, Rvp 728/2014, Rvp 729/2014, Rvp 730/2014, Rvp 731/2014 a sp. zn. Rvp 732/2014   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 461/2014.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli 13. januára 2014, 14. januára 2014, 16. januára 2014 a 21. januára 2014 doručené sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s. r. o.,   Pribinova 25,   Bratislava   (ďalej   len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), práva podľa čl. 1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“), práva podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie   (ďalej   len   „charta“),   ako   aj   namietaného   porušenia   čl.   12   ods.   2   ústavy   a čl. 14 dohovoru označeným postupom a uzneseniami Okresného súdu Trnava, Okresného súdu Dunajská   Streda,   Okresného súdu   Galanta a Okresného súdu   Senica   (ďalej   len „postup a uznesenia   okresných   súdov“)   a   označeným   postupom   a   uzneseniami   Krajského súdu v Trnave (ďalej len „postup a uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   vyplýva,   že   sťažovateľka   sa   v   rámci   svojej   podnikateľskej   činnosti zaoberá   inter   alia poskytovaním   úverov   z   vlastných   zdrojov   a že   v rámci   tejto   činnosti poskytla na základe zmlúv o úvere uzavretých s fyzickými osobami – dlžníkmi úvery, ktoré boli títo povinní vrátiť podľa podmienok dojednaných v úverových zmluvách. Vzhľadom na skutočnosť,   že   dlžníci   dobrovoľne   nepristúpili   k úhrade   svojich   záväzkov,   stali sa pohľadávky   sťažovateľky   splatnými.   Na základe   exekučných   titulov   (rozhodcovských rozsudkov,   resp.   notárskych   zápisníc) boli   v prospech   sťažovateľky   začaté   exekučné konania,   v priebehu   ktorých   okresné   súdy uzneseniami   rozhodli   o vyhlásení   exekúcií za neprípustné a o ich   zastavení.   Po podaní odvolaní sťažovateľkou   krajský súd svojimi uzneseniami potvrdil uznesenia okresných súdov ako vecne správne.

Sťažovateľka   v predostretej   argumentácii   atakuje   právne   závery   vyplývajúce z rozhodovacej činnosti okresných súdov a krajského súdu, ktorým vytýka ich nesprávnosť z hľadiska   právneho   posúdenia   relevantných   hmotnoprávnych   ustanovení   príslušných právnych   predpisov   na   predmetnú   právnu   vec   sa   vzťahujúcich   a zároveň   poskytuje ústavnému   súdu   vlastnú   interpretáciu   právnych   predpisov   vzťahujúcich   sa   na   uvedené konania.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal rozhodnutie, ktorým vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, práva podľa čl. 1 dodatkového protokolu, práva podľa čl. 47   charty,   ako   aj   čl.   12   ods.   2   ústavy   a   čl.   14   dohovoru   postupom   a uzneseniami okresných súdov a postupom a uzneseniami krajského súdu v uvedených konaniach, zruší uznesenia   okresných   súdov   a uznesenia   krajského   súdu,   veci   vráti   okresným   súdom na ďalšie konanie a sťažovateľke prizná primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku.

Podľa   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 286/2014, Rvp 287/2014, Rvp 288/2014, Rvp 289/2014, Rvp 290/2014, Rvp 291/2014, Rvp 292/2014, Rvp 293/2014, Rvp 294/2014, Rvp 295/2014, Rvp 296/2014, Rvp 297/2014, Rvp 298/2014, Rvp 580/2014, Rvp 581/2014, Rvp 582/2014, Rvp 670/2014, Rvp 671/2014, Rvp 672/2014, Rvp 673/2014, Rvp 674/2014, Rvp 726/2014, Rvp 727/2014, Rvp 728/2014, Rvp 729/2014,   Rvp 730/2014,   Rvp 731/2014   a sp.   zn.   Rvp 732/2014   a z tohto   obsahu vyplývajúcu   právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností   a taktiež   prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a všeobecných súdov rozhodol   ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2.1   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a uzneseniami okresných súdov

V čl. 127 ods. 1 ústavy je zakotvený princíp subsidiarity, podľa ktorého ústavný súd môže konať o namietanom porušení práv sťažovateľa a vecne sa zaoberať sťažnosťami iba vtedy, ak sa sťažovateľ nemôže domáhať ochrany svojich práv pred všeobecným súdom. Namietané   porušenie   niektorého   zo   základných   práv   alebo   slobôd   teda   automaticky nezakladá   aj   právomoc   ústavného   súdu   na   konanie   o   nich.   Pokiaľ   ústavný   súd pri predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   zistí, že ochrany tohto základného práva alebo slobody, porušenie ktorých namieta, sa sťažovateľ môže domôcť využitím jemu dostupných a aj účinných právnych prostriedkov nápravy, prípadne iným zákonne upraveným spôsobom pred iným súdom alebo pred iným štátnym orgánom, musí takúto sťažnosť odmietnuť z dôvodu nedostatku svojej právomoci na jej prerokovanie   (napr.   m. m.   I. ÚS 103/02,   I. ÚS 6/04,   II. ÚS 122/05,   IV. ÚS 179/05, IV. ÚS 243/05,   II. ÚS 90/06).   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   ultima   ratio inštitucionálny mechanizmus, ktorý nasleduje až v prípade nefunkčnosti všetkých ostatných orgánov verejnej moci, ktoré sa na ochrane ústavnosti podieľajú. Opačný záver by znamenal popieranie princípu subsidiarity právomoci ústavného súdu podľa zásad uvedených v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde (III. ÚS 149/04, IV. ÚS 135/05).

Zásada   subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov ústavného   súdu   do   právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Pokiaľ ide o napadnutý postup okresných súdov a nimi vydané uznesenia o zastavení exekúcií, ústavný súd vzhľadom na už uvedené poukazuje na skutočnosť, že proti týmto uzneseniam bolo možné podať odvolania ako riadny opravný prostriedok, čo sťažovateľka aj využila. Označené uznesenia okresných súdov, ako aj sťažovateľkou namietaný postup, ktorý vydaniu rozhodnutí predchádzal, bol teda predmetom súdneho prieskumu krajským súdom.   S prihliadnutím   na   to   bolo   preto   potrebné   túto   časť   sťažností   odmietnuť pre nedostatok právomoci ústavného súdu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2.2   K   namietanému   porušeniu   označených   práv   postupom   a uzneseniami krajského súdu

Ústavný súd už vo viacerých svojich rozhodnutiach podrobne analyzoval dôvody zjavnej   neopodstatnenosti   sťažností   sťažovateľky   a plne   sa   stotožňuje   s dôvodmi,   ktoré v nich uviedol (napr. sp. zn. III. ÚS 242/2011 z 31. mája 2011, sp. zn. II. ÚS 473/2011 z 20. októbra 2011, sp. zn. II. ÚS 303/2011 z 24. augusta 2012, sp. zn. III. ÚS 397/2011 z 27. septembra 2011, sp. zn. I. ÚS 227/2012 zo 16. mája 2012, sp. zn. I. ÚS 382/2012 z 22. augusta   2012, sp. zn. I. ÚS 409/2012   z 22.   augusta   2012,   sp.   zn.   III.   ÚS   7/2013 z 15. januára   2013,   II.   ÚS   377/2013   z 26.   júna   2013,   sp.   zn.   III.   ÚS   453/2013 z 26. septembra   2013   a iné),   pri   akceptovaní   právnych   záverov   rozhodnutí   všeobecných súdov o vyhlásení exekúcií za neprípustné a ich zastavení, pretože rozhodcovské rozsudky alebo   notárske   zápisnice,   na   podklade   ktorých   boli   exekúcie   vedené   (resp.   navrhnuté), neboli z rôznych dôvodov spôsobilými exekučnými titulmi na vedenie exekúcií.

Vzhľadom na to, že sťažovateľke sú známe aj iné dôvody odmietnutia jej sťažností, ústavný súd prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti odmietol sťažnosti ako zjavne neopodstatnené bez bližšieho odôvodnenia (posledná veta § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014