znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 46/06-28

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 20. júna 2006 v senátezloženom z predsedu Juraja Babjaka a zo sudcov Eduarda Báránya a Ľubomíra Dobríkaprerokoval sťažnosť, zastúpeného advokátom ⬛⬛⬛⬛ ktorounamietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2 Listinyzákladných práv a slobôd Okresným súdom Bratislava III v konaní sp. zn. 10 C 81/04,a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, na prerokovanie veci bezzbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38 ods. 2Listiny základných práv a slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava IIIpod sp. zn. 10 C 81/04p o r u š e n éb o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e v konaní sp. zn. 10 C 81/04 konaťbez zbytočných prieťahov.

3. MUDr. ⬛⬛⬛⬛,p r i z n á v aprimerané finančnézadosťučinenie v sume 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresnýsúd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohtorozhodnutia.

4. Okresný súd Bratislava III j ep o v i n n ýnahradiť ⬛⬛⬛⬛,trovyprávnehozastúpeniavsume6826Sk(slovomšesťtisícosemstodvadsaťšesť slovenských korún) právnemu zástupcovi

na účet ⬛⬛⬛⬛ vedený v peňažnom ústave ⬛⬛⬛⬛,do pätnástich dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Sťažnosti ⬛⬛⬛⬛, vo zvyšnej časti n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 10. januára2006 doručená sťažnosť

(ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom

ktorou namietal porušenie svojho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) a čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len„listina“) Okresným súdom Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní sp. zn.10 C 81/04.

Ústavný súd uznesením č. k. III. ÚS 46/06-11 z 10. februára 2006 prijal sťažnosťsťažovateľa na ďalšie konanie v časti, v ktorej namietal porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2listiny, pričom vo zvyšnej časti sťažnosť sťažovateľa odmietol.

Predseda okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá mu boladoručená 3. apríla 2006, vyjadril, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní predústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu6. apríla 2006 oznámil, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa ustanovenia § 30ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavnéhosúdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretoževzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožnood ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uvádza, že 2. apríla 2004 podal Okresnému súduBratislava IV návrh na začatie konania vo veci ochrany osobnosti, ktorý bol 15. apríla 2004z dôvodu miestnej nepríslušnosti postúpený okresnému súdu, kde mu bola pridelená sp. zn.10 C 81/04.

Sťažovateľ písomným podaním z 31. mája 2005 požiadal okresný súd o nariadenietermínu pojednávania,„… avšak do dnešného dňa mu nebola daná žiadna odpoveď na jeho žiadosť. Od podania žalobného návrhu doručeného na príslušný súd 15. apríla 2004 uplynulo už viac ako 21 mesiacov“.

Sťažovateľ podal predsedovi okresného súdu 21. septembra 2005 sťažnosť naprieťahy v konaní,„... ktorú zaslal na vedomie tiež Ministerstvu spravodlivosti SR. Podaná sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 21. 9. 2005 nebola dodnes vyriešená a vo veci nebol vykonaný žiadny úkon zo strany príslušného súdu napriek urgenciám o vytýčenie pojednávania“.

S prihliadnutím na uvedené skutočnosti sťažovateľ vo svojom návrhu výrokurozhodnutia (petite) žiada, aby ústavný súd vyslovil porušenie jeho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listinyv konaní sp. zn. 10 C 81/04 a prikázal okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov,pričom zároveň požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume200 000 Sk a náhrady trov právneho zastúpenia.

Ústavný súd výzvou z 29. marca 2006 požiadal predsedu okresného súdu, aby sav zmysle ustanovenia § 29 ods. 6 zákona o ústavnom súde vyjadril k sťažnosti sťažovateľa.Predseda okresného súdu v stanovisku doručenom ústavnému súdu 17. mája 2006 uviedolprehľad úkonov vykonaných v danej veci a vyjadril sa, že„ Je pravdou, že v čase od 6. 8. 2004 kedy bolo súdu doručené vyjadrenie odporcu do 21. 2. 2006 kedy bol vytýčený termín pojednávania sa vo veci nekonalo a to najmä z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov zákonnej sudkyne, ktorá bola v tom čase opakovane práceneschopná“.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľa, stanoviska predsedu okresného súdu,ako aj podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 10 C 81/04 zistil nasledovnýpriebeh a stav konania:

Sťažovateľ doručil 2. apríla 2004 Okresnému súdu Bratislava IV žalobu o ochranuosobnosti s prílohami proti odporkyni – súkromno-právnej televíznej spoločnosti. Okresnýsúd Bratislava IV vydal 15. apríla 2004 pokyn na postúpenie veci okresnému súdu z dôvodumiestnej nepríslušnosti. Posudzovaný spis bol okresnému súdu doručený 19. apríla 2004.

Okresný súd vydal 4. mája 2004 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľovi, abyuhradil súdny poplatok v určenej lehote. Podľa záznamu okresného súdu o platbe bolpožadovaný súdny poplatok uhradený 17. mája 2004.

Okresný súd vydal 15. júna 2004 pokyn na doručenie žaloby sťažovateľa odporkynina vyjadrenie. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 21. júla 2004 nahliadlav uvedený deň do predmetného spisu právna zástupkyňa odporkyne. Právna zástupkyňaodporkyne doručila okresnému súdu 21. júla 2004 žiadosť o predĺženie lehoty na vyjadreniek žalobe sťažovateľa.

Právna zástupkyňa odporkyne doručila okresnému súdu 6. augusta 2004 vyjadreniek žalobe sťažovateľa. Kancelária okresného súdu vydala 12. augusta 2004 pokyn napredloženie spisu zákonnej sudkyni na ďalšie konanie.

Okresný súd nariadil 21. februára 2006 termín pojednávania na 21. marec 2006.Právna zástupkyňa odporkyne doručila okresnému súdu 15. marca 2006 žiadosťo ospravedlnenie neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie termínov a vytýčeniepojednávania na iný termín.

Pojednávanie 21. marca 2006 bolo uznesením odročené na 25. apríl 2006 z dôvoduneúčasti odporkyne a jej právnej zástupkyne. Zákonná sudkyňa sa k priebehuposudzovaného konania vyjadrila listom predsedovi okresného súdu z 18. apríla 2006.Sťažovateľ doručil okresnému súdu 19. apríla 2006 vyjadrenie a písomnosti týkajúcesa predmetu konania.

Na pojednávaní 25. apríla 2006 účastníci konania požiadali súd o poskytnutie lehotyna mimosúdne riešenie predmetnej veci a pojednávanie bolo uznesením odročené naneurčito, aby účastníci konania v lehote jedného mesiaca súdu oznámili, či bola uzavretámimosúdna dohoda. Uvedeným záznamom (č. l. 72) posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia základného právaupraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejneprerokovala bez zbytočných prieťahov. V zmysle čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, abyjeho vec bola prerokovaná verejne a bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavuprávnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu,pričom nestačí, že štátny orgán vo veci koná (napr. rozhodnutia II. ÚS 157/02, I. ÚS 76/03).Až právoplatným rozhodnutím, bez ohľadu na to, či vyznie v prospech alebo neprospechúčastníka, sa vytvára právna istota. Preto na naplnenie ústavného práva zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy nestačí, aby všeobecný súd iba o veci konal a nerozhodol ju s účinkamiprávoplatnosti a prípadne vykonateľnosti svojho meritórneho rozhodnutia.

Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako tokonštantne ústavný súd vo svojich rozhodnutiach uvádza, až právoplatným rozhodnutímštátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojichpráv (napr. rozhodnutia sp. zn. I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99, III. ÚS 127/03 a ďalšie).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súladeso svojou doterajšou judikatúrou (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 74/97, I. ÚS 70/98,II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, II. ÚS 32/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje trizákladné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,správanie účastníkov súdneho konania a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, žepredmetom sporu je návrh vo veci ochrany osobnosti, teda ide o vec, ktorá po právnejstránke patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva. Skutkovú stránkuv oblasti ochrany osobnosti ústavný súd posudzuje obvykle ako zložitú, v predmetnomprípade sa však zatiaľ uskutočnilo len jedno riadne pojednávanie, preto nie je možnév danom štádiu hodnotiť dĺžku konania v súvislosti so skutkovou náročnosťou veci – napr.rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 336/05.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konanípred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj porušeniu základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2listiny. Ústavný súd v tejto súvislosti nezistil žiadnu okolnosť v správaní sťažovateľa,ktorou by prispel k zbytočným prieťahom v konaní. Sťažovateľ podal 21. septembra 2005sťažnosť na prieťahy v konaní, čím dal najavo nespokojnosť s rýchlosťou priebehupredmetného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniuzákladného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, bol postup samotného okresného súdu. Pri skúmanískutočnosti, či v dôsledku postupu okresného súdu došlo k porušeniu vyššie uvedenéhozákladného práva, ústavný súd zistil, že okresný súd bol v určitých obdobiach nečinný,pričom plynulému prejednaniu danej veci nebránila žiadna zákonná prekážka (napr.rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 3/00, III. ÚS 46/04).

Ústavný súd s prihliadnutím aj na ustanovenie § 100 ods. 1 Občianskeho súdnehoporiadku vyhodnotil postup okresného súdu v období od 6. augusta 2004 do 21. februára2006 ako časový úsek, v ktorom došlo nečinnosťou okresného súdu k zbytočným prieťahomv posudzovanom konaní v celkovej dĺžke 18,5 mesiacov.

Predseda okresného súdu v stanovisku z 9. mája 2006 uviedol, že okresný súd bolv posudzovanom konaní nečinný v období od 6. augusta 2004 do 21. februára 2006z dôvodu pretrvávajúcich zdravotných problémov zákonnej sudkyne, ktorá bola viackrátpráceneschopná.

Na základe uvedených dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušenézákladné právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v uvedenomobdobí, tak ako mu ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie základných práv a slobôd vzniklonečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil,vo veci konal.

Sťažovateľ v petite svojej sťažnosti žiadal, aby ústavný súd po vyslovení porušeniajeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočnýchprieťahov. Z uvedeného dôvodu ústavný súd prikázal v danej veci okresnému súdu konaťbez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení práva sťažovateľa, zaoberal sa aj jehožiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha“.

Ústavný súd pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vzal doúvahy obdobie nečinnosti okresného súdu, ako aj okolnosť, že sťažovateľ svojím správanímneprispel k zbytočným prieťahom v predmetnom konaní. Ústavný súd v okolnostiach tejtoveci považuje sumu 30 000 Sk pre sťažovateľa za primeranú so zreteľom na konkrétneokolnosti posudzovanej veci, najmä dĺžku zbytočných prieťahov v danom konaní, ako ajmimoriadny význam predmetu konania pre sťažovateľa (ochrana osobnosti). Žiadostisťažovateľa, ktorý požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume200 000 Sk, ústavný súd vo zvyšnej časti nevyhovel, lebo bola zjavne neprimeraná rozsahua intenzite porušenia jeho práv.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zozáujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd preľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru,aplikovaného na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa ústavný súd riadil úvahou, žecieľom primeraného finančného zadosťučinenia nie je prípadná náhrada škody.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania predústavným súdom uhrádza účastník konania. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákonao ústavnom súde, ktorý zakotvuje výnimku z tejto zásady, ústavný súd priznal sťažovateľovináhradu trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právosťažovateľa bolo porušené, a teda mal vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia§ 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny zazastupovanie pred ústavným súdom, ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmenaza jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavnýmsúdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejtovyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky zaprvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom na skutočnosť, že dva úkony právnej služby boli zrealizované v roku2006, ústavný súd vychádzal pri týchto úkonoch z oznámenia Štatistického úraduSlovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2005 bola priemerná mesačná mzdazamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky 16 381 Sk, preto ústavný súd priznalnáhradu trov za dva úkony právnej pomoci, každý v hodnote 2 730 Sk. Ústavný súdrozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestneprepravné vo výške jednej stotiny výpočtového základu podľa § 16 ods. 3 vyhláškyč. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 164 Sk.

Podľa ustanovenia § 18 ods. 4 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. ak je advokát platiteľomdane z pridanej hodnoty, zvyšuje sa tarifná odmena určená podľa § 9 až 14 o daň z pridanejhodnoty. Právny zástupca sťažovateľa pripojil k vyjadreniu z 22. mája 2006 fotokópiuosvedčenia o registrácii pre daň z pridanej hodnoty.

Podľa takto určených kritérií je správny výpočet trov v sume 6 826 Sk, ktorú ústavnýsúd zaviazal okresný súd uhradiť právnemu zástupcovi sťažovateľa (ustanovenie § 31azákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej častitohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vovýroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. júna 2006