znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 46/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. apríla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť J. P., bytom V., vo veci porušenia čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd Okresným súdom vo Vranove nad Topľou konaním vo veci sp. zn. 2 Nc 658/94 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. P. na začatie konania o   porušení čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. marca 2002 doručená sťažnosť J. P. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom V. Z jej obsahu vyplynulo, že navrhovateľ rozsudkom Okresného súdu vo Vranove nad Topľou (ďalej len „okresný súd“) z 29. mája 2000 sp. zn. 2 Nc 658/94   bol obmedzený v spôsobilosti   na právne úkony. Navrhovateľ namieta   prieťahy v konaní okresného   súdu   vo   veci   návrhu   na   obnovu konania,   ktorý bol podaný na okresný súd 25. mája 2001, ako aj návrhu z 12. novembra 2001,   ktorým   navrhovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   voči   sudcom   okresného   súdu. Z návrhu ďalej vyplýva, že dôvodom vznesenia námietky zaujatosti bola aj tá skutočnosť, že okresný súd doteraz nerozhodol o jeho návrhu, ktorý podal na okresný súd 23. augusta 2000.Ústavný súd listom z 18. marca 2002 požiadal predsedu okresného súdu o informáciu o spôsobe a stave vybavovania vyššie uvedených podaní. Z vyjadrenia predsedu okresného súdu vyplýva, že podaním z 23. augusta 2000 sa navrhovateľ domáhal vrátenia spôsobilosti na právne úkony, a preto súd vo veci konal. Po vykonanom dokazovaní bol rozsudkom okresného súdu č. k. 2 Nc 658/94-268, ktorý nadobudol právoplatnosť 8. februára 2001, jeho návrh zamietnutý.

Podanie z 12. novembra 2000 bolo označené ako dovolanie proti rozsudku okresného súdu č. k. 2 Nc 658/94-151 z 29. mája 2000. Uvedené podanie nemalo náležitosti dovolania a taktiež bolo podané osobou, ktorej bola spôsobilosť na právne úkony obmedzená.

Podanie z 11. novembra 2001, ktoré je označené ako povolenie obnovy konania, okresný   súd   nezaslal na zaujatie stanoviska opatrovníkovi navrhovateľa, pretože podľa názoru okresného súdu v   konaní o spôsobilosti na právne úkony neprichádza do úvahy obnova konania.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   oprávnený   konať   o sťažnostiach   fyzických   osôb   alebo   právnických   osôb,   ak namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Pri   predbežnom   prerokovaní   každej   sťažnosti   ústavný   súd   skúma   jej   zákonom predpísané náležitosti upravené v § 20 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), ako aj prípadné dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona. Jedným z dôvodov odmietnutia je aj zjavná neopodstatnenosť návrhu (sťažnosti).

Vychádzajúc   z vyššie   uvedeného   ústavný   súd   zistil,   že   sťažnosť   je   zjavne neopodstatnená, pretože okresný súd sa zaoberal jednotlivými druhmi návrhov.   Ústavný súd neskúmal, ako okresný súd vyhodnotil jednotlivé druhy podaní. O podaní navrhovateľa z 23.   augusta   2000   bolo   už   v čase   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   právoplatne rozhodnuté, a preto sa ústavný súd nebude zaoberať otázkou, či v   konaní o ňom došlo k neodôvodneným prieťahom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2002