znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 46/01

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu dňa 27. apríla 2001 predbežne prerokoval podnet R. S., bytom P. N. V., ktorým namieta porušenie svojho práva na prácu podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 20/01, a takto

r o z h o d o l :

Podnet R. S.   o d m i e t a   pre nedostatok príslušnosti Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 11. apríla 2001   doručené   podanie   R.   S,   bytom   P.   N.   V.   (ďalej   len   „podnecovateľka“),   nazvané „Preskúmanie rozhodnutia Najvyššieho súdu SR – porušovanie ľudských práv,“ ktorým namietala porušenie jej práva na prácu podľa čl. 36 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 5 Cdo 20/01. Tvrdí, že Najvyšší súd Slovenskej republiky riadne nepreskúmal jej dovolanie zo dňa 25. mája 2000 a bezdôvodne   ho   odmietol.   Vo   svojom   podaní   podrobne   opisuje   priebeh   jej pracovnoprávneho   sporu.   Pripojila   k nemu   viacero   súdnych   rozhodnutí.   Ústavný   súd podanie   vyhodnotil   ako   podnet,   ktorý   nemá   zákonom   predpísané   náležitosti.   Jeho vyhodnotenie ako iného typu podania by znamenalo, že by nespĺňalo ešte viac zákonom predpísaných náležitostí.   Ani v prípade úpravy podania podľa požiadaviek § 20 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde) by ho ústavný súd nemohol prijať na ďalšie konanie, lebo nie je daná jeho príslušnosť.

Ústavný súd už v rozhodnutí sp. zn. II. ÚS 21/96 vyslovil: „Ústavný súd Slovenskej republiky   nemá   právomoc   na   preskúmanie   výrokovej   časti   a odôvodnenia   rozhodnutí všeobecných súdov. Nemá teda ani oprávnenie preskúmavať, či v konaní pred všeobecnými súdmi   bol   alebo   nebol   náležite   zistený   skutkový   stav,   a aké   právne   závery   zo   zistenia skutkového   stavu   všeobecný   súd   vyvodil.“   Ústavný   súd   teda   nemá   právomoc   skúmať správnosť   uznesenia   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   5   Cdo   20/01   ani predchádzajúcich súdnych rozhodnutí v pracovnoprávnom spore podnecovateľky.

Právu na prácu podnecovateľky už poskytli súdnu ochranu všeobecné súdy. Preto ústavný súd už nie je príslušný zaoberať sa touto otázkou.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.