znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 459/2013-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. C., B., zastúpeného A., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom   konateľa   a   advokáta   Mgr.   B.   R.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1458/2004 o návrhu na zmenu súdneho exekútora a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. C.,   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. augusta 2013 doručená sťažnosť Ing. M. C. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   35   Er   1458/2004   o   návrhu   na   zmenu   súdneho exekútora.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uviedla:„Na Okresnom súde... je vedené konanie v exekučnej veci oprávneného: Ing. M. C... proti   povinnému:   Ing.   F.   Č...,   pre   peňažné   plnenie   vo   výške   59.749,05 €   istiny   s príslušenstvom.

Navrhovateľ  ...   08.   06.   2007   požiadal   o   zmenu   súdneho   exekútora,   aby   súd vykonaním exekúcie poveril nového súdneho exekútora JUDr. M. Š..., N.

Navrhovateľ   žiadal   súd   o   zmenu   exekútora   z   dôvodu   zdĺhavého   a   neefektívneho výkonu exekúcie súdnym exekútorom JUDr. A. B...

Sťažovateľ   ako   oprávnený   bol   konaním   resp.   nekonaním   súdneho   exekútora, vystavený značnej neistote ohľadne úspešnosti výkonu predmetnej exekúcie a uspokojenia svojej   pohľadávky   a   bol   presvedčený,   že   zo   strany   súdneho   exekútora   dochádzalo   k porušovaniu povinností, ktoré pri výkone činnosti exekútora ukladajú všeobecne záväzné právne predpisy....

Okresný súd Bratislava III o návrhu navrhovateľa na zmenu exekútora zo dňa 08. 06. 2007   rozhodol   uznesením   zo   dňa   19.   06.   2013   (doručeným   právnemu   zástupcovi navrhovateľa dňa 24. 07. 2013) tak, že žiadosti oprávneného na zmenu súdneho exekútora vyhovel a vykonaním exekúcie, pôvodne vedenej súdnym exekútorom JUDr. A. B... H..., poveril súdneho exekútora JUDr. M. Š... N...

Rozhodovanie okresného súdu... o návrhu sťažovateľa na zmenu exekútora trvalo viac ako 6 rokov (namiesto exekučným poriadkom stanovených 30 dní), pričom na strane sťažovateľa   nie   sú   žiadne   skutočnosti,   ktoré   by   mu   mohli   byť   pripísané   na   ťarchu v súvislosti s dĺžkou rozhodovania súdu o jeho návrhu.“

Na základe uvedených skutočností sa sťažovateľ domáha, aby ústavný súd rozhodol, že postupom okresného súdu v napadnutom konaní bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a aby mu priznal finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € a úhradu trov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   § 25 ods.   1 zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ústavný súd každý návrh prerokuje bez prítomnosti sťažovateľa a zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.   Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

O   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   ide   vtedy,   keď   namietaným   postupom všeobecného súdu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil   sťažovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom všeobecného súdu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   namietal,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   sťažnosť   preto možno   považovať   tú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol   posúdiť   po   jej   prijatí   na   ďalšie   konanie   (III.   ÚS   168/05,   IV.   ÚS   434/2011 a III. ÚS 581/2012).

Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, ktorou sa namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, resp. práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, môže vyplývať aj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už v sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórne rozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchto práv   nečinnosťou   tohto   súdu   v   čase   doručenia   sťažnosti   nemohlo   dochádzať   (m.   m. II. ÚS 387/06).

Podľa   doterajšej   judikatúry   ústavného   súdu   musí   sťažnosť   smerovať   proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Ústavný   súd   konštatuje,   že   hoci   sťažovateľ   v   petite   sťažnosti   namieta   prieťahy v konaní,   resp.   exekučnej   veci   vedenej   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 35   Er   1458/2004, z obsahu sťažnosti vyplýva, že v skutočnosti namieta prieťahy v postupe okresného súdu pri rozhodovaní o návrhu na zmenu súdneho exekútora, o ktorom podľa jeho tvrdenia okresný súd rozhodol až po šiestich rokoch od podania jeho návrhu v októbri 2007.

Ústavný súd zo sťažnosti a z jej príloh zistil, že okresný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora v konaní vedenom pod sp. zn. 35 Er 1458/2004 rozhodol uznesením z 19.   júna 2013   tak,   že   jeho   návrhu   vyhovel.   Toto   uznesenie   bolo doručené   právnemu zástupcovi sťažovateľa 24. júla 2013. Sťažnosť sťažovateľa však bola doručená ústavnému súdu až 5. augusta 2013.

Na základe uvedeného ústavný súd konštatuje, že pokiaľ sťažovateľ namieta prieťahy v konaní o jeho návrhu na zmenu súdneho exekútora, o ktorom okresný súd už právoplatne rozhodol ešte pred podaním sťažnosti (čím   odstránil stav právnej neistoty sťažovateľa), ústavný   súd   jeho   sťažnosť   na   predbežnom   prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde odmietol   ako zjavne neopodstatnenú (obdobne napr. II. ÚS 361/2012, IV. ÚS 452/2012).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 26. septembra 2013