znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 459/2012-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012 predbežne   prerokoval   sťažnosti   JUDr.   R.   K.,   B.,   zastúpeného   obchodnou   spoločnosťou F., s.   r.   o.,   B.,   v mene ktorej   koná   konateľ   a advokát   doc.   JUDr.   B.   F.,   PhD.,   vedené pod sp. zn. Rvp 11750/2012,   Rvp   11751/2012,   Rvp   11752/2012,   Rvp   11753/2012, Rvp 11754/2012, Rvp 11755/2012, Rvp 11756/2012, Rvp 11757/2012, Rvp 11758/2012, Rvp 11759/2012, Rvp 11760/2012, Rvp 11761/2012, Rvp 11762/2012, Rvp 11763/2012, Rvp 11764/2012, Rvp 11765/2012, Rvp 11766/2012, Rvp 11767/2012, Rvp 11768/2012, Rvp   11769/2012,   Rvp   11770/2012,   Rvp   11771/2012,   Rvp   11772/2012 a sp. zn. Rvp 11773/2012 vo veci namietaného porušenia čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, jeho základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   uzneseniami   Okresného   súdu   Galanta   sp.   zn.   26 Er/785/2009   z 19. marca   2012, sp. zn.   17   Er/800/2009   z 15.   marca   2012,   sp.   zn.   17 Er/242/2008   z 19. marca   2012, sp. zn. 24   Er/807/2008   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   5 Er/1346/2010   zo 16. marca   2012, sp. zn. 26   Er/1193/2010   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   26 Er/1146/2010   z 19. marca   2012, sp. zn. 26   Er/1105/2010   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   5 Er/1027/2010   zo 16. marca   2012, sp. zn. 17   Er/1028/2010   z 15.   marca   2012,   sp.   zn.   26 Er/928/2010   z 19. marca   2012, sp. zn. 24   Er/671/2009   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   24 Er/675/2010   zo 16. marca   2012, sp. zn. 17   Er/499/2010   z 15.   marca   2012,   sp.   zn.   24 Er/424/2010   zo 16. marca   2012, sp. zn. 17   Er/391/2010   z 15.   marca   2012,   sp.   zn.   26 Er/391/2010   z 19. marca   2012, sp. zn. 26   Er/2/2010   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   20 Er/889/2009   z 19. marca   2012, sp. zn. 5 Er/878/2009   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   26 Er/590/2009   z 19. marca   2012, sp. zn. 26 Er/212/2009   z 19.   marca   2012,   sp.   zn.   26 Er/213/2009   z 19. marca   2012 a sp. zn. 24 Er/4/2009 zo 16. marca 2012 a jeho postupom v týchto konaniach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti JUDr. R. K. vedené pod sp. zn. Rvp 11750/2012, Rvp 11751/2012, Rvp 11752/2012, Rvp 11753/2012, Rvp 11754/2012, Rvp 11755/2012, Rvp 11756/2012, Rvp 11757/2012, Rvp 11758/2012, Rvp 11759/2012, Rvp 11760/2012, Rvp 11761/2012, Rvp 11762/2012, Rvp 11763/2012, Rvp 11764/2012, Rvp 11765/2012, Rvp 11766/2012, Rvp 11767/2012, Rvp 11768/2012, Rvp 11769/2012, Rvp 11770/2012, Rvp 11771/2012, Rvp 11772/2012 a sp. zn. Rvp 11773/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 459/2012.

2. Sťažnosti JUDr. R. K.   o d m i e t a   ako podané zjavne neoprávnenou osobou.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 24. augusta 2012   doručené sťažnosti   JUDr.   R.   K.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 11750/2012, Rvp 11751/2012, Rvp 11752/2012, Rvp 11753/2012, Rvp 11754/2012, Rvp 11755/2012, Rvp 11756/2012, Rvp 11757/2012, Rvp 11758/2012, Rvp 11759/2012, Rvp 11760/2012, Rvp 11761/2012, Rvp 11762/2012, Rvp 11763/2012, Rvp 11764/2012, Rvp 11765/2012, Rvp 11766/2012, Rvp 11767/2012, Rvp 11768/2012, Rvp 11769/2012, Rvp 11770/2012, Rvp 11771/2012, Rvp 11772/2012 a sp. zn. Rvp 11773/2012, ktorými namietal porušenie čl. 12 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), svojich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 ústavy, práv podľa čl. 6 ods. 1 a čl. 14 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   a práva podľa   čl.   1   Dodatkového   protokolu   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) uzneseniami Okresného súdu Galanta (ďalej len „okresný súd“) sp. zn. 26 Er/785/2009 z 19. marca 2012, sp. zn. 17 Er/800/2009 z 15. marca 2012, sp. zn. 17 Er/242/2008 z 19. marca 2012, sp. zn. 24 Er/807/2008 z 19. marca 2012, sp. zn. 5 Er/1346/2010 zo 16. marca 2012, sp. zn. 26 Er/1193/2010 z 19. marca 2012, sp. zn. 26   Er/1146/2010   z 19.   marca   2012,   sp. zn. 26   Er/1105/2010   z 19.   marca   2012,   sp.   zn. 5 Er/1027/2010   zo   16.   marca   2012,   sp. zn. 17   Er/1028/2010   z 15.   marca   2012,   sp.   zn. 26 Er/928/2010   z 19.   marca   2012,   sp. zn. 24   Er/671/2009   z 19.   marca   2012,   sp.   zn. 24 Er/675/2010   zo   16.   marca   2012,   sp. zn. 17   Er/499/2010   z 15.   marca   2012,   sp.   zn. 24 Er/424/2010   zo   16.   marca   2012,   sp. zn. 17   Er/391/2010   z 15.   marca   2012,   sp.   zn. 26 Er/391/2010   z 19.   marca   2012,   sp. zn. 26   Er/2/2010   z 19.   marca   2012,   sp.   zn. 20 Er/889/2009   z 19.   marca   2012,   sp. zn. 5 Er/878/2009   z 19.   marca   2012,   sp.   zn. 26 Er/590/2009   z 19.   marca   2012,   sp. zn. 26 Er/212/2009   z 19.   marca   2012,   sp.   zn. 26 Er/213/2009   z 19.   marca   2012   a sp. zn. 24   Er/4/2009   zo   16.   marca   2012   (ďalej   len „napadnuté rozhodnutia“) a jeho postupom v týchto konaniach.

Sťažovateľ je súdnym exekútorom, ktorý vykonáva exekučnú činnosť podľa zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti   (Exekučný   poriadok)   a o zmene a doplnení   ďalších   zákonov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „Exekučný   poriadok“)   aj   pre   obchodnú   spoločnosť   P.,   s. r. o.,   B., s ktorou   bol   v pracovnom   pomere   do   5.   júna   2007.   Okresný   súd   napadnutými rozhodnutiami rozhodol o jeho vylúčení z vykonávania exekúcií z dôvodu jeho zaujatosti voči   uvedenej   spoločnosti   ako   oprávnenému,   čím   mal   zasiahnuť   do ním   označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a mal porušiť aj označený článok ústavy; sťažovateľ preto navrhol napadnuté rozhodnutia okresného súdu zrušiť, vec mu vrátiť na ďalšie konanie a priznať náhradu trov konania pred ústavným   súdom.   Sťažovateľ   v sťažnosti   ďalej   tvrdil,   že   k porušeniu   jeho   označených základných práv podľa ústavy, práv podľa dohovoru, práva podľa dodatkového protokolu a označeného článku ústavy došlo aj napadnutým postupom okresného súdu v označených konaniach.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) ak tento zákon neustanovuje inak a povaha   veci   to   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov. Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 11750/2012, Rvp 11751/2012, Rvp 11752/2012, Rvp 11753/2012, Rvp 11754/2012, Rvp 11755/2012, Rvp 11756/2012, Rvp 11757/2012, Rvp 11758/2012, Rvp 11759/2012, Rvp 11760/2012, Rvp 11761/2012, Rvp 11762/2012, Rvp 11763/2012, Rvp 11764/2012, Rvp 11765/2012, Rvp 11766/2012, Rvp 11767/2012, Rvp 11768/2012, Rvp 11769/2012, Rvp 11770/2012, Rvp 11771/2012, Rvp 11772/2012 a sp. zn. Rvp 11773/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľa a okresného súdu rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K veci samej

Ústavný súd sa najskôr pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zaoberal otázkou, či sú naplnené   predpoklady   meritórneho   prerokovania   ústavnej   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   3 zákona   o ústavnom   súde,   a   dospel   opätovne   k záveru,   že   ju   podala   osoba   zjavne neoprávnená podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Uvedené ustanovenie v záujme racionality   a efektivity   konania   pred   ústavným   súdom   dáva   tomuto   súdu   kompetenciu posúdiť   „prijateľnosť“   návrhu   predtým,   ako   dospeje   k záveru,   že   o návrhu   rozhodne meritórne nálezom, pričom ide o špecifickú a relatívne samostatnú časť konania, ktorá ešte nemá charakter kontradiktórneho konania, keď ústavný súd môže obvykle rozhodnúť bez ďalšieho, len na základe obsahu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej moci a údajov obsiahnutých v samotnej sťažnosti.

Súdny exekútor má pri   výkone exekučnej činnosti   postavenie verejného činiteľa. Tento svoj status získal podľa Exekučného poriadku. Podľa § 2 ods. 1 Exekučného poriadku je exekútor   štátom   určenou   a splnomocnenou   osobou   na vykonávanie núteného výkonu súdnych   a iných   rozhodnutí.   Podľa   ustanovenia   §   5   Exekučného   poriadku   má exekútor pri výkone   exekučnej   činnosti   ako   výkonu   verejnej   moci   postavenie   verejného činiteľa. Z uvedeného vyplýva, že Exekučným poriadkom preniesol štát časť výkonu svojej moci – špecificky moci súdnej, ktorej súčasťou je aj exekučné konanie – na súdnych exekútorov. Nimi sú síce fyzické osoby, avšak táto skutočnosť má význam len právne-technický či organizačne-inštitucionálny. Z hľadiska funkcionálneho vykonávajú tieto osoby štátnu moc, resp. moc súdnu. Preto ak exekútor vykonáva funkcie, ktoré by inak bol povinný vykonať štát, resp. súd, je pri výkone zverenej štátnej moci povinný rešpektovať a dbať na základné práva   tých   osôb,   vo   vzťahu   ku   ktorým   prenesenú   štátnu   moc   vykonáva;   rovnako   tak pre tieto osoby musí platiť rovnaký štandard ochrany ich základných práv ako v konaní pred súdmi.

Z uvedených   skutočností   vyplýva,   že   súdny   exekútor   nemá   aktívnu   legitimáciu na podanie   sťažnosti   proti   rozhodnutiu,   ktorým   ho   súd   vylúčil   z vykonávania   exekúcie v daných   veciach   pre   jeho   pomer   k účastníkovi   konania   (oprávnenému)   v zmysle ustanovenia   §   30   Exekučného   poriadku.   V takomto   prípade   je   objektom   rozhodovania o vylúčení a sám ako súčasť súdnej moci nie je nositeľom žiadnych základných práv, a to ani v záujme ochrany účastníka exekučného konania (oprávneného), preto ústavný súd jeho sťažnosť odmietol ako podanú zjavne neoprávnenou osobou bez toho, aby sa pritom bližšie zaoberal   jeho   obšírnou   právnou   argumentáciou,   obdobne   ako   to   bolo   v prípade   jeho sťažností   vedených   na   ústavnom   súde   napr.   pod   sp.   zn.   I.   ÚS   478/2011,   sp.   zn. III. ÚS 151/2012 a sp. zn. III. ÚS 211/2012 (bod 2 výroku uznesenia).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. októbra 2012