znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 459/2011-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. januára 2012 v senáte zloženom   z   predsedu   Ľubomíra   Dobríka   a   zo   sudcov   Jána   Auxta   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť A. P., K., zastúpenej advokátkou JUDr. H. K., Advokátska kancelária, K., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 65/2003 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. P. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice-okolie   v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 65/2003   p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Košice-okolie   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   15   C 65/2003 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   P. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   2   500   €   (slovom dvetisícpäťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Košice-okolie   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice-okolie   j e   p o v i n n ý   uhradiť A. P. trovy konania v sume 310,82 € (slovom tristodesať eur a osemdesiatdva centov) do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu na účet jej právnej zástupkyne advokátky JUDr. H. K., Advokátska kancelária, K.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 459/2011-9 z 18. októbra 2011 prijal sťažnosť A. P. (ďalej len „sťažovateľka“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 65/2003.

Zo sťažnosti okrem iného vyplýva:„Ako sťažovateľka som spolu s mojou sestrou a bratom účastníkom súdneho konania o vyporiadanie podielového spoluvlastníctva a určenie, že vec patrí do dedičstva, vedeného na Okresnom súde Košice - okolie, pod sp. zn. 15 C 65/2003, ktoré bolo začaté na základe žaloby zo dňa 30. 07. 2003...

Vzhľadom na evidentné prieťahy v konaní, keď žaloba bola podaná ešte v roku 2003 som podala sťažnosť predsedovi Okresného súdu Košice - okolie dňa 23. 03. 2011. V odpovedi na sťažnosť zo dňa 18. 04. 2011 mi predseda súdu oznámil, že spisový materiál sa nachádza u súdneho znalca a k sťažnosti sa vyjadrí po vrátení spisu. Odvtedy uplynulo päť mesiacov a k sťažnosti sa predseda súdu dodnes nevyjadril. Podľa judikatúry Ústavného súdu SR ako aj Európskeho súdu pre ľudské práva však sťažnosť predsedovi súdu nie je účinným prostriedkom nápravy porušenia základných práv a slobôd účastníka konania...

Žalobu   o   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva   podala   na   Okresnom   súde Košice   -   okolie   naša   nebohá   matka   ešte   v   roku   2003.   Prvé   pojednávanie   vo   veci sa uskutočnilo až po piatich rokoch od podania návrhu a to 21. 05. 2008, a bolo odročené za účelom uzavretia dohody.

V   roku 2008   sa uskutočnilo   ešte jedno pojednávanie,   na ktorom   bolo nariadené znalecké dokazovanie.

Ďalšie pojednávanie sa uskutočnilo až v roku 2009 a bol na ňom vyhlásený rozsudok. Rozsudok   súdu   prvého   stupňa   nenadobudol   právoplatnosť,   pretože   bol   napadnutý odvolaním a následne bol uznesením Krajského súdu Košice zo dňa 27. 10. 2009 zrušený a vec   bola   vrátená   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie   z   dôvodu,   že súd   nedodržal zákonom stanovené poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva. Pojednávania, ktoré sa uskutočnili po vrátení veci Krajským súdom v rokoch 2010 a 2011   boli   úplne   zbytočné,   nemohli   priniesť   žiaden   pokrok   vo   veci,   pretože   súd   si nezabezpečil podklady potrebné pre rozhodnutie.

Od   podania   žaloby   uplynulo   už   viac   ako   8   rokov,   a   vo   veci   doteraz   nebolo právoplatne rozhodnuté. Dĺžka konania vysoko presahuje akékoľvek ponímanie štandardnej dĺžky konania.

K   takejto   neúmernej   dĺžke   konania   prispel   jedine   súd,   svojim   konaním   resp. nekonaním,   pretože ja som sa pojednávaní zúčastňovala a rovnako sa o jej predĺženie nepričinili ani ostatní účastníci konania a nejedná sa ani o skutkovo ani právne zložitú vec.“

Sťažovateľka uviedla, že v postupe okresného súdu vidí porušenie svojho základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy. Priznanie primeraného finančného zadosťučinenia voči okresnému súdu vo výške 6 000 € odôvodnila tým, že vec nie je dosiaľ právoplatne skončená, čo u nej vyvoláva stav právnej neistoty.

Sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:„1./   Základné   právo   sťažovateľky,   právo   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov,   zaručené   ustanovením   článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   bolo v konaní vedenom na Okresnom súde Košice - okolie pod č. k. 15 C 65/2003 porušené.

2./   Okresnému   súdu   Košice   -   okolie   prikazuje,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 15 C 65/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

3. / Ústavný súd priznáva sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie vo výške 6.000,- €, ktoré je Okresný súd Košice - okolie povinný vyplatiť sťažovateľke do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. / Porušovateľ je povinný sťažovateľke nahradiť trovy súdneho konania.“

Na   základe   žiadosti   ústavného   súdu   sa   k   veci   písomne   vyjadril   okresný   súd, zastúpený   jeho   predsedníčkou,   listom   z   11.   novembra   2011   sp.   zn.   1   Spr.   2087/2011, v ktorom sa uvádza:

„Z prehľadu úkonov v spise je zrejmé, že zákonná sudkyňa vykonávala úkony, avšak nie vždy priebežne. Vo veci bol dňa 9.11.2011 vyhlásený rozsudok.“

Predsedníčka   okresného   súdu   v   podaní   z   11.   novembra   2011   uviedla,   že   netrvá na ústnom pojednávaní vo veci.

Právna zástupkyňa sťažovateľky v podaní z 29. novembra 2011 uviedla, že netrvá na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...

„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (IV. ÚS 253/04)

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni uvedený stav právnej neistoty.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), pričom „tento účel možno zásadne dosiahnuť právoplatným rozhodnutím“.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (II. ÚS 813/00, I. ÚS 20/02, III. ÚS 111/02, IV. ÚS 74/02) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Ústavný súd (obdobne ako Európsky súd pre ľudské práva) pritom prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

Pri   vyhodnotení   doterajšieho   konania   vo   veci   vedenej   na   okresnom   súde   pod sp. zn. 15   C   65/2003   podľa   troch   označených   základných   kritérií   ústavný   súd   dospel k týmto záverom:

1. Predmetom konania vo veci vedenej na okresnom súde pod sp. zn. 15 C 65/2003 je zrušenie   a   vyporiadanie   podielového   spoluvlastníctva,   ktoré   tvorí   bežnú   súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov   a   vec   z   právneho   a   skutkového   hľadiska nevykazuje znaky náročnosti. Ústavný súd vychádzajúc z doterajšej dĺžky konania, jeho priebehu a dosiaľ dosiahnutých výsledkov na záver konštatuje, že nezistil také okolnosti, ktoré by zdôvodňovali priebeh konania jeho zložitosťou.

2. Pokiaľ ide o správanie sťažovateľky v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil takú   závažnú   skutočnosť,   ktorá   by   mohla   byť   osobitne   zohľadnená   na   jej   ťarchu. Sťažovateľka bola v konaní aktívna a súčinnostná. Pri hodnotení správania sťažovateľky ako účastníčky súdneho konania dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľka neprispela k predĺženiu doterajšej doby konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu. Ústavný sa zaoberal postupom okresného súdu v posudzovanej veci, a to nielen z hľadiska sťažovateľkou namietaných (označených)   období,   ale   aj   z   hľadiska   celkového   priebehu   posudzovaného   súdneho konania.

Nečinnosť okresného súdu bola zistená od 9. marca 2004, keď okresný súd vyžiadal od správy katastra výpis z listu vlastníctva, do 9. februára 2005, keď okresný súd zrušil uznesenie zo 14. januára 2004 o oslobodení od súdnych poplatkov vo výške 50 % a priznal navrhovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov vo výške 80 % (nečinnosť v trvaní 11 mesiacov). Nečinnosť okresného súdu bola zistená aj v období od 8. novembra 2007, keď okresný súd vyzval odporcu na vyjadrenie k zmenenému návrhu na začatie konania, do 21. mája   2008,   keď   sa   konalo   na   okresnom   súde   pojednávanie.   Okrem   uvedených zbytočných prieťahov ústavný súd zistil, že činnosť okresného súdu bola neefektívna, keďže rozsudok okresného súdu č. k. 15 C 65/2003-185 z 3. apríla 2009 bol zrušený uznesením krajského súdu č. k. 6 Co/249/2009-220 z 27. októbra 2009 z dôvodu, že okresný súd nedodržal pri rozhodovaní predpísané záväzné poradie spôsobov vyporiadania podielového spoluvlastníctva,   pokiaľ   prikročil   priamo   k   druhému   zákonom   predpísanému   spôsobu vyporiadania spoluvlastníctva, t. j. k prikázaniu veci za primeranú náhradu bez skúmania, či prichádza do úvahy prvý spôsob zrušenia a vyporiadania podielového spoluvlastníctva, teda reálne rozdelenie nehnuteľnosti.

Čiastočne k predĺženiu súdneho konania prispelo to, že navrhovateľka počas súdneho konania zomrela... a na jej miesto nastúpili právni nástupcovia. Avšak aj po zohľadnení tejto   skutočnosti   ústavný   súd   po   zvážení   všetkých   okolností   pri   hodnotení   postupu okresného súdu, najmä s prihliadnutím na doterajšiu dobu konania a na tú skutočnosť, že konanie začalo ešte v roku 2003, nemôže byť celková dĺžka konania na okresnom súde takmer   8   rokov   považovaná   za   zodpovedajúcu   požiadavke   konania   bez   zbytočných prieťahov a v primeranej lehote, ako to vyžaduje čl. 48 ods. 2 ústavy. Uvedené okolnosti sú dostatočné na to, aby oprávnili ústavný súd k záveru, že právna vec sťažovateľky nebola prerokovaná   bez   zbytočných   prieťahov.   Ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 65/2003 bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva a slobody porušil, vo veci konal [podobne aj § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde]. Vzhľadom na to ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom v súčasnosti pod sp. zn. 15 C 65/2003 konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať   tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1   boli   porušené,   priznané   finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.   Podľa   odseku   5   citovaného   zákonného   ustanovenia   ak   ústavný   súd   rozhodne o priznaní   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   orgán,   ktorý   základné   právo   alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 6 000 € od okresného súdu, poukazujúc najmä na celkovú doterajšiu dĺžku konania pred okresným súdom.

Podľa názoru ústavného súdu nemožno spravodlivo žiadať, aby fyzická osoba čakala na výsledok konania o zaplatenie majetkovej a nemajetkovej ujmy, ktoré nie je právoplatne skončené   ani   po   8   rokoch.   U   sťažovateľky   oprávnene   takýto   postup   okresného   súdu vyvoláva   stav   právnej   neistoty.   Vychádzajúc z   tohto   pohľadu   na   pozíciu   sťažovateľky, princípov spravodlivosti a spôsobu zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľky, ako aj z   konkrétnych   okolností   tohto   prípadu   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   finančné zadosťučinenie v sume 2 500 €, ktoré je okresný súd povinný zaplatiť v súlade s výrokom tohto   nálezu   sťažovateľke,   je   primeraným   zadosťučinením   spojeným   s   porušením označených práv sťažovateľky.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátkou JUDr. H. K., Advokátska kancelária, K. Právna zástupkyňa sťažovateľky si v podaní z 29. novembra 2011 uplatnila trovy konania v sume 310,82 € vrátane 20 % DPH za dva úkony právnej služby (prevzatie právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom, písomné podanie na súd   −   sťažnosť).   Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   je   priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2010 v sume 741   €.   Ústavný súd   priznal sťažovateľke (§   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde) náhradu trov konania v sume uplatnenej jej právnou zástupkyňou 310,82 € vrátane DPH z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby v hodnote po 123,50 € (príprava a prevzatie veci vrátane prvej porady s klientom a písomné vyhotovenie sťažnosti) zvýšené o 20 % DPH, keďže právna zástupkyňa sťažovateľky je platcom dane z pridanej hodnoty. Ďalej právnej zástupkyni sťažovateľky patrí dvakrát náhrada režijného paušálu po 7,41 € podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.   Ústavný   súd   vyslovil   povinnosť   okresného   súdu   uhradiť   trovy   právneho zastúpenia právnej zástupkyni sťažovateľky.

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. januára 2012