znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 455/2010-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 15. marca 2011 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti spoločnosti F., a. s., B., zastúpenej JUDr. M. Š., B., pre namietané porušenie základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 UL 4/2007 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné   právo   spoločnosti   F.,   a.   s.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a právo na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 1 UL 4/2007   p o r u š e n é   b o l i.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom   pod sp. zn. 1 UL 4/2007 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti F., a. s., primerané finančné zadosťučinenie   n e p r i z n á v a.

4. Okresný súd Bratislava I   j e   p o v i n n ý   uhradiť trovy právneho zastúpenia spoločnosti F., a. s., v sume 303,31 € (slovom tristotri eur a tridsaťjeden centov) na účet spoločnosti A., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) uznesením sp. zn. III. ÚS 455/2010 zo 7. decembra   2010   prijal na ďalšie konanie sťažnosť   spoločnosti   F.,   a.   s.,   B. (ďalej len „sťažovateľka“),   pre   namietané   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) a práva na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 UL 4/2007.

Na   základe   výzvy   ústavného   súdu   sa   k veci   listom   sp.   zn.   Spr   3790/2010 z 5. novembra 2010 vyjadrila predsedníčka okresného súdu, v ktorom okrem iného uviedla: „Zo spisového materiálu sp. zn. 1UL 4/2007 som zistila, že dňa 04. 09. 2009 bol tunajšiemu   súdu   doručený   návrh   na   umorenie   listinných   akcií   na   meno   v   právnej   veci navrhovateľa:   F.,   a.   s.,   proti   odporcovi:   S.   R.,   a.   s.   Dňa 19.   03.   2008   súd   vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku. Dňa 07. 04. 2008 oznámenie o zaplatení súdneho   poplatku   v   kolkoch.   Dňa   15.   04.   2008   súd   vyzval   odporcu,   aby   sa   vyjadril   k podanému návrhu na začatie konania. Dňa 23. 04. 2008 zástupca odporcu nahliadol do predmetného spisu a žiadal o vyhotovenie fotokópií akcií na meno, nakoľko navrhovateľ k návrhu   na   začatie   konania   priložil   iba   jedno   vyhotovenie   príloh.   Dňa   08.   01.   2009 navrhovateľ   doručil   súdu   návrh   na   zmenu   žalobného   petitu.   Dňa   26.   01.   2009   súd uznesením, č. k. 1UL 4/2007-168 v súlade s ust. § 185m ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku vyzval toho, kto má listinu, aby sa prihlásil a podľa možnosti predložil alebo podal námietky. Dňa 09. 03. 2009 doručené podanie odporcu – námietky. Dňa 13. 01. 2010 právny zástupca navrhovateľa doručil vyjadrenie k námietkam odporcu. Dňa 03. 02. 2010 navrhovateľ doručil súdu ďalší návrh na umorenie listinných akcií na meno. Dňa 05. 03. 2010   doručené   podanie   právneho   zástupcu   navrhovateľa.   Dňa   08.   04.   2010   doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 14. 04. 2010 výzva adresovaná obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o., ktorú odporca označil ako vlastníka listinných akcií na meno, ktoré sa podľa navrhovateľa majú vyhlásiť za umorené. Dňa 14. 04. 2010 výzva adresovaná Okresnému súdu Bratislava V, nakoľko súd zistil, že je vedené konanie pod sp. zn. 23Cb 137/2007   o   určenie   vlastníctva   listinných   akcií,   ktoré   navrhovateľ   žiadal   vyhlásiť   za umorené a navrhovateľom v predmetnom spore je obchodná spoločnosť F., a. s. Dňa 19. 05. 2010 bolo súdu doručené stanovisko obchodnej spoločnosti K. spol. s r. o. Dňa 23. 06. 2010 výzva súdu adresovaná Okresnému súdu Žilina. Dňa 12. 10. 2010 doručené podanie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 25. 10. 2010 súd uznesením č. k. 1UL 4/2007-317 návrh   na   umorenie   zamietol.   Dňa   20.   10.   2010   doručené   oznámenie   Okresného   súdu Bratislava V. Dňa 05. 11. 2010 úradný záznam a pokyn na vrátenie zapožičaného spisového materiálu.

Na základe uvedeného bolo zistené, že súd v predmetnej veci priebežne konal.“

Rovnaké skutočnosti, čo sa týka procesných úkonov, zistil z obsahu spisu okresného súdu   aj ústavný súd s tým, že 12. novembra 2010 sťažovateľka podala proti uzneseniu okresného   súdu   č.   k.   1   UL   4/2007-317   z 25.   októbra   2010   odvolanie,   o ktorom   dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Právny   zástupca   sťažovateľky   v podaní   z 11.   februára   2011   a   predsedníčka okresného   súdu   v podaní   z   11.   februára   2011   uviedli,   že   netrvajú   na verejnom   ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa sťažnosťou domáhala vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa čl. 38 ods. 2 listiny každý má právo, aby jeho vec bola prerokovaná verejne, bez   zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch...

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (resp. podľa čl. 38 ods. 2 listiny) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.“ (napr. IV. ÚS 221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť vychádza z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“), ktorý súdom prikazuje postupovať v konaní v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 OSP, podľa ktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou   (III.   ÚS   111/02,   III.   ÚS   75/07,   III. ÚS 118/07)   ústavný   súd   zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a   postup   samotného   súdu   (3).   Ústavný   súd (obdobne   ako   Európsky   súd   pre   ľudské   práva)   pritom   prihliada   aj   na   predmet   sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa.

1. Predmetom konania pred okresným súdom je rozhodovanie o návrhu sťažovateľky na umorenie listiny (listinných akcií na meno), ktoré podľa názoru ústavného súdu nemožno považovať za právne a fakticky zložité.

2. Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní ústavného súdu o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k namietanému porušeniu označených práv.

V okolnostiach   daného   prípadu   ústavný   súd   hodnotí   správanie   sťažovateľky   ako účelové, a to z tohto dôvodu, že na jednej strane podala okresnému súdu návrh na umorenie listiny a na druhej strane (č. l. 212 súdneho spisu) podala Okresnému súdu Bratislava V žalobu „o určenie vlastníctva k listinným akciám na meno emitenta S. R., a. s.“, to znamená, že súbežne vedie dve konania, v ktorých uvádza navzájom si odporujúce tvrdenia (strata, resp. zničenie predmetných akcií c. existencia akcií a spor o ich vlastníctvo), čo popiera zmysel vedenia týchto konaní. Z týchto zistení vychádzal aj okresný súd, ktorý uznesením č. k. 1 UL 4/2007-317 z 25. októbra 2010 návrh sťažovateľky zamietol.

Takýto   postup   účastníka   konania   je   v rozpore   s cieľom   Občianskeho   súdneho poriadku vyplývajúcim z § 1, a teda že postupom súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní má byť zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb.

Uvedené skutočnosti zohľadnil ústavný súd pri rozhodovaní o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľky, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd zistil, že v posudzovanom konaní bol okresný súd nečinný v období od 4. septembra 2007 (doručenie návrhu) do 19. marca 2008 (výzva na zaplatenie súdneho poplatku za podaný návrh), t. j. 6 mesiacov, a od 15. apríla 2008 (výzva spoločnosti S. R., a. s.), do 26. januára 2009 (uznesenie okresného súdu č. k. 1 UL 4/2007-168, ktorým vyzval toho, „kto má predmetné akcie, aby sa v lehote 1 roka od vydania uznesenia prihlásil na tunajšom súde a podľa možnosti akcie predložil, alebo podal námietky proti návrhu na umorenie“), t. j. 9 mesiacov, čo spolu predstavuje prieťahy v trvaní 1 roka a 3 mesiacov. Od vydania uvedeného uznesenia okresný súd konal plynulo, pričom vychádzajúc z námietok spoločnosti S. R., a. s., z 9. marca 2009, z vyjadrenia spoločnosti K., spol. s r. o., B., zo 17. mája 2010, ako aj zo zistenia, že na Okresnom súde Bratislava V sa vedie konanie o určenie vlastníctva k listinným akciám na meno, uznesením č. k. 1 UL 4/2007-317 z 25. októbra 2010   návrh   sťažovateľky   zamietol.   Proti   tomuto   rozhodnutiu   podala   sťažovateľka 12. novembra 2010 odvolanie, o ktorom dosiaľ nebolo rozhodnuté.

Ústavný súd pri svojom rozhodovaní vzal do úvahy aj špecifický spôsob konania, ktorý predstavuje konanie o umorenie listín podľa § 185i a nasl. OSP (ďalej len „OSP“), ako aj skutočnosť, že okresný súd po prvotných prieťahoch začal konať vo veci spôsobom, ktorý predpokladá procesná úprava konania pred súdom a smeroval k rozhodnutiu vo veci.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   v   konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 1 UL 4/2007 došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, príp. nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, príp. prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Ústavný súd preto v súlade so svojím rozhodnutím o porušení označených práv sťažovateľky v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde prikázal okresnému súdu (ktorého rozhodnutie z dôvodu odvolania sťažovateľky dosiaľ nenadobudlo právoplatnosť) konať bez zbytočných prieťahov, a to pokiaľ bude v zmysle rozhodnutia odvolacieho súdu povinný v budúcnosti vykonať ďalšie úkony vo veci, prípadne hoci len pri doručovaní rozhodnutia odvolacieho súdu účastníkom konania (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie (podobne § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 4 000 €, ktoré   zdôvodnila   významom   predmetu   konania   pre   jej   existenciu.   Základ nemajetkovej ujmy vidí v právnej neistote, do ktorej bola uvedená.

Ústavný súd vyslovil porušenie označených práv sťažovateľky, a tým v okolnostiach daného prípadu považuje nápravu za dovŕšenú, preto v tejto časti sťažnosti sťažovateľky nevyhovel. Počas konania na ústavnom súde došlo zo strany okresného súdu k vydaniu rozhodnutia,   a tým   aj   k odstráneniu   stavu   právnej   neistoty   sťažovateľky   (bod   3   výroku nálezu).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj o   úhrade   trov   konania   sťažovateľky,   ktoré   jej vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom.

Právny zástupca sťažovateľky si v doplnení sťažnosti z 11. februára 2011 uplatnil trovy konania v sume 305,85 €.

Ústavný   súd   vychádzajúc   z   vyhlášky   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov priznal sťažovateľke náhradu trov konania v sume 303,31 € z dôvodu trov právneho zastúpenia, a to za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti – vykonané v roku 2010) v hodnote po 120,23 € a dva režijné paušály v hodnote po 7,21 € plus 19 % DPH, ktoré zaviazal uhradiť okresný súd (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. marca 2011