znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 454/2012-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. októbra 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej advokátom JUDr.   J.   F.,   B.,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   10824/2012,   sp.   zn.   10825/2012 a sp. zn. Rvp 10826/2012   vo   veci   namietaného   porušenia   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a   práva   na prejednanie   jej   záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.,   vedené   pod sp. zn. Rvp 10824/2012, sp. zn. 10825/2012 a sp. zn. Rvp 10826/2012   s p á j a   na spoločné konanie, ktoré bude ďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 454/2012.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti L., a. s.,   o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 18. júla 2012 doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   L.,   a.   s.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   vedené pod sp. zn. Rvp 10824/2012, sp. zn. 10825/2012 a sp. zn. Rvp 10826/2012, ktorými namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v bližšie neoznačených konaniach.

V sťažnostiach (v podstate takmer s identickým obsahom) sťažovateľka uviedla, že

14. júna 2010 podala krajskému súdu   spolu 13687 samostatných návrhov podľa § 250t Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) proti nečinnosti orgánu verejnej správy – Obvodnému úradu Košice (ďalej len „orgán verejnej správy“) v priestupkových konaniach začatých podľa § 21a ods. 1 zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám a o zmene a doplnení niektorých zákonov (zákon o slobode informácií) v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 211/2000 Z. z.“).

Sťažovateľka   uviedla,   že   predmetom   sťažností   predložených   ústavnému   súdu je nečinnosť v konaní na krajskom súde, ktorý vo väčšine z 13687 ňou podaných návrhov už   právoplatne   rozhodol,   avšak   nerozhodol   v konaniach   vo   veciach,   ktoré   (v   konaní pred ústavným súdom, pozn.) identifikovala podľa označenia jej dlžníkov a predmetu sporu takto:

- „B. K., H.“, o zaplatenie 34,52 € (sp. zn. Rvp 10824/2012);

- „M. O., Z.“, o zaplatenie 2,66 € (sp. zn. Rvp 10825/2012);

- „T. E., Z.“, o zaplatenie 3,65 € (sp. zn. Rvp 10826/2012).

2

Sťažovateľka poukázala na to, že jej nie je známe, aby krajský súd v týchto veciach vykonal   akýkoľvek   procesný   úkon,   hoci   od   podania   návrhu   uplynulo   24   mesiacov. Vzhľadom na nečinnosť krajského súdu 3. augusta 2011 podala v zmysle § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) predsedovi krajského súdu sťažnosť na postup súdu, ktorá tvorí prílohu sťažnosti podanej ústavnému súdu.

Na   jej   sťažnosť   reagoval   predseda   krajského   súdu   listom   sp.   zn.   Spr   162/2011 z 25. augusta 2011, v ktorom okrem iného uviedol, že „Z registra S na rok 2010 do ktorého boli návrhy podľa § 250t O. s. p. zapisované som zistil, že o všetkých návrhoch doručených krajskému súdu dňa 14. 6. 2010 bolo už právoplatne rozhodnuté.“.

Sťažovateľka   tvrdí,   že „z predmetnej   odpovede   však   nie   je   zjavné,   že   došlo   aj k rozhodnutiu v konaní. Rozhodnutie v konaní dosiaľ sťažovateľovi oznámené nebolo“.

Uvedeným   postupom   krajského   súdu   malo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

V petite sťažností sťažovateľka navrhuje, aby ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu „v konaní“ boli porušené jej označené práva, a aby krajskému súdu prikázal „v konaní“ konať   bez   zbytočných   prieťahov.   Domáha   sa   aj   priznania   finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

3

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   môže   súd   v   záujme   hospodárnosti   konania   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom pod sp. zn. Rvp 10824/2012, sp. zn. 10825/2012 a sp. zn. Rvp 10826/2012 a z tohto obsahu vyplývajúcu   právnu   a   skutkovú   súvislosť   uvedených   sťažností,   ako   aj   vzhľadom na totožnosť   v   osobe   sťažovateľky   a   krajského   súdu,   proti   ktorému   sťažnosti   smerujú, rozhodol ústavný súd o spojení sťažností na spoločné konanie tak, ako to je uvedené v bode l výroku tohto uznesenia.

4

2.   K   namietanému   porušeniu   sťažovateľkou   označených   práv   postupom krajského súdu v bližšie neoznačených konaniach

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnému súdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadne proti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhu a navrhované dôkazy. Návrh musí podpísať navrhovateľ (navrhovatelia) alebo jeho (ich) zástupca.

V zmysle § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je ústavný súd viazaný návrhom na začatie konania okrem prípadov výslovne uvedených v tomto zákone.

Citované ustanovenia § 20 ods. 1 a 3 zákona o ústavnom súde sa v celom rozsahu vzťahujú aj na sťažnosti podľa § 49 a nasl. zákona o ústavnom súde.

Z uvedeného vyplýva, že ústavný súd má v ústave a v zákone o ústavnom súde presne   definované   právomoci,   uplatnenie   ktorých   je   viazané   na   splnenie   viacerých formálnych aj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde). Až na výnimky, ktoré v danej veci nie sú relevantné, je ústavný súd viazaný pritom návrhom na začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde),   čo   osobitne   platí   v   prípadoch,   v   ktorých   osoby   požadujúce   ochranu   svojich základných práv a slobôd sú zastúpené advokátom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   sťažovateľka   prostredníctvom kvalifikovaného zástupcu (ktorý zrejme koncipoval samotný návrh, pozn.) v texte sťažností ani v ich petite neuviedla spisové značky konaní, v ktorých žiada vysloviť porušenie svojich práv podľa ústavy a dohovoru. Uvedený zásadný nedostatok podania indikuje taký stupeň neurčitosti   petitu,   že   ho   treba   považovať   za   nevykonateľný,   a   preto   nemôže   byť východiskom   pre   rozhodnutie   ústavného   súdu   v   uvedenej   veci.   Táto   absencia   úplného a presného označenia konaní vedených krajským súdom, v ktorých malo dôjsť k porušeniu jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, je preto

5

dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   sťažovateľky   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   uvedeného   je   potrebné   uviesť,   že   ani   predložené   prílohy   k týmto sťažnostiam   neumožňujú   ústavnému   súdu   urobiť   iný   právny   záver,   pretože   ani   z ňou predložených   písomných   podkladov   nevyplýva   presné   označenie   konaní   pred   krajským súdom,   v ktorých   malo   dôjsť   k porušeniu   jej   označených   práv.   Okrem   toho   priložený prehľad o dlžníkoch sťažovateľky a predmete sporu, ktorý bol súčasťou potvrdenia o prijatí podaní sťažovateľky krajským súdom,   neobsahoval žiadne údaje o (fyzických) osobách, ktoré sťažovateľka uvádza vo svojich sťažnostiach.

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   opätovne   pripomína,   že   nedostatky   zákonom predpísaných náležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnej povinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súd   posudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania (IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákona č.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších predpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právne prostriedky,   a   takto   chrániť   a   presadzovať   práva   a   záujmy   klienta.   Tieto   povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonať   advokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovené predpoklady.

S prihliadnutím na uvedené sa ústavný súd nezaoberal argumentáciou sťažovateľky vo vzťahu k namietanému porušeniu jej označených práv.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

6

V Košiciach 2. októbra 2012

7