znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 451/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. P. D., B., zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   postupom   Okresného   súdu   Michalovce   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 445/2002 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. P. D. o d m i e t a ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júla 2010 doručená sťažnosť Ing. P. D., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. M. Š., CSc., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a podľa čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“) v spojení s čl. 1 ods. 1 ústavy a základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Michalovce (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 445/2002.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplýva:„Sťažovateľ   bol   účastníkom   konania   vedeného   na   Okresnom   súde   Michalovce, č. k. 16C/445/2002   o   náhradu   mzdy.   V   tejto   veci   súd   rozhodol   rozsudkom   zo   dňa 30.10.2002, pričom tento rozsudok sa stal právoplatným dňa 31.12.2002 a vykonateľný dňa 04.01.2003. Doložka právoplatnosti k tomuto rozsudku bola vyznačená dňa 15.01.2003. Na základe právoplatného a vykonateľného rozsudku sa sťažovateľ obrátil na súdnu exekútorku Mgr. M. Z. so žiadosťou o vykonanie exekúcie.

V exekučnom konaní vedenom na Okresnom súde Michalovce pod spisovou značkou 17/16/Er26/03 však nebol úspešný, nakoľko konanie vedené pod č. k. 16C/445/2002 bolo znovuotvorené a zmanipulované, keďže boli do spisu z dôvodov sťažovateľovi neznámych zakladané nové listiny, ktoré nemali žiaden právny vzťah k veci v čase vyhlásenia rozsudku. Konanie   vo   veci   udelenia   poverenia   na   vykonanie   exekúcie   bolo   zamietnuté a v dôsledku právnej neistoty bol sťažovateľ nútený pristúpiť k pre seba k nevýhodnému riešeniu, ktoré urobil pod tlakom a to nevýhodná mimosúdna dohoda a tým aj späťvzatie žaloby, nakoľko ani tri roky po právoplatnosti vyššie citovaného rozsudku nebolo možné vykonať exekúciu.

Sťažovateľ   prostredníctvom   svojho   právneho   zástupcu   dňa   08.04.2010   podal sťažnosť k rukám predsedu Okresného súdu Michalovce, že vec nie je v zákonom stanovenej lehote a zákonom stanoveným postupom riadne ukončená. Dňa 30.06.2010 bola právnemu zástupcovi doručená odpoveď zo strany predsedu Okresného súdu Michalovce, v ktorej sa konštatuje, že sťažnosť je dôvodná a oprávnená.“

Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti citujúc jednotlivé ustanovenia zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) vyslovil názor, že nie je daný žiadny dôvod na odmietnutie jeho sťažnosti.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo Ing. P. D. na súdnu ochranu zaručené čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v spojení s čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd konaním Okresného súdu Michalovce v konaní vedenom pod sp. zn. 16C/445/2002 porušené bolo.

2. Postupom Okresného súdu Michalovce bolo porušené základné právo sťažovateľa, podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, a to konaním Okresného súdu Michalovce, č. k. 16C/445/2002.

3. Postupom Okresného súdu Michalovce boli porušené základné práva sťažovateľa, podľa   čl.   1,   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   podľa   čl.   36   ods.   1   Listiny základných práv a slobôd, a to konaním Okresného súdu Michalovce, č. k. 16C/445/2001

4. Ing. P. D. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške, ktorú stanoví Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   základe   svojej   úvahy,   ktoré   vyplatí   Slovenská republika, zastúpená Ministerstvom spravodlivosti SR v lehote 30 dní od vydania nálezu Ústavného súdu SR.

5.   Ing.   P.   D.   priznáva   náhradu   trov   právneho   zastúpenia,   ktoré   je   Okresný   súd Michalovce povinný vyplatiť na účet advokátovi JUDr. M. Š., CSc, advokátska kancelária, B..“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde   sťažnosť sťažovateľa   prerokoval   na   neverejnom   zasadnutí   a   preskúmal   ju   zo   všetkých   hľadísk uvedených v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Preskúmaním   obsahu   sťažnosti,   hlavne   jej   petitu,   ktorý   je   východiskom   pre rozhodnutie ústavného súdu, dospel ústavný súd k záveru, že sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny   v   spojení   s   čl.   1   ods.   1   ústavy   a   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   postupom   okresného   súdu   v   konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 445/2002.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 445/2002 ústavný súd zistil, že konanie   vedené   na   tamojšom   súde   pod   uvedenou   spisovou   značkou   bolo   uznesením z 3. novembra 2006 zastavené. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že sťažovateľ vzal svoj návrh späť odvolávajúc sa na to, že medzi ním a odporcom   bola uzatvorená dohoda   o   mimosúdnom   urovnaní   sporu.   Uznesenie   o   zastavení   konania   nadobudlo právoplatnosť 2. februára 2007.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy sťažnosť nemožno považovať za časovo neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   ústavnosti.   Jednou   zo   zákonných   podmienok   na   prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, teda v lehote dvoch mesiacov od kvalifikovanej právnej skutočnosti (IV. ÚS 14/03, II. ÚS 246/06, III. ÚS 187/06, III. ÚS 143/07).

Na základe uvedeného a s prihliadnutím na dátum právoplatného skončenia konania vedeného   na   okresnom   súde   pod   sp.   zn.   16   C   445/2002   (2.   februára   2007),   ako   aj so zreteľom   na   deň   doručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (14.   júla   2010)   ústavný   súd považoval za dostatočne preukázané podanie sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej dvojmesačnej   lehoty   (obdobne   napr.   III.   ÚS   301/04,   III.   ÚS   156/06,   III.   ÚS   187/06, III. ÚS 143/07). Keďže zmeškanie lehoty na podanie ústavnej sťažnosti nemožno odpustiť, ústavný súd sťažnosť odmietol ako podanú oneskorene.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť ako celok odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa nastolenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010