SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 45/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 10. februára 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu BratislavaI v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 203/2004 a namietaného porušenia jeho základnéhopráva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva naspravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd rozsudkom Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 15 C 203/2004 z 24. októbra 2013a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. októbra 2014doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušeniajeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu BratislavaI (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 203/2004 (ďalej len„napadnuté konanie“) a vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnuochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) rozsudkomokresného súdu sp. zn. 15 C 203/2004 z 24. októbra 2013 (ďalej len „napadnutý rozsudok“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta postup okresného súdu v jeho veci„o odškodnenie poistného plnenia s Kooperatíva Poisťovňou a. s.“, ktorá je vedenápod sp. zn. 15 C 203/2004.
Podľa názoru sťažovateľa „vznikajú zbytočné súdne prieťahy od samého začiatku konania v roku 2004“.
Sťažovateľ v ďalšej časti sťažnosti poukazuje na to, že okresný súd podľa jeho názoru ajnesprávne aplikoval niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka a nevyžiadal niektorédôkazy, čo považuje za jeho diskrimináciu. V dôsledku uvedeného okresný súd rozhodolpodľa názoru sťažovateľa vo veci nesprávne, pričom rozhodnutiu chýba aj riadneodôvodnenie.
Aj keď obsah sťažnosti nie je celkom zrozumiteľný, je podľa názoru ústavného súduzrejmé, že sťažovateľ sa na základe uvedených skutočností domáha, a to napriek tomu, že vecje v súčasnosti v odvolacom konaní na Krajskom súde v Bratislave (ďalej len „krajský súd“),aby ústavný súd v náleze vyslovil, že okresný súd postupom v konaní vedenompod sp. zn. 15 C 203/2004 porušil jeho základné práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, že okresný súd rozsudkom vo veci vedenejpod sp. zn. 15 C 203/2004 (dátum vydania napadnutého rozsudku v sťažnosti nebol uvedený,pozn.) porušil jeho základné právo na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a právona spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 dohovoru, a preto ho navrhuje zrušiť.
2
Ďalej sa sťažovateľ domáha, aby mu ústavný súd priznal finančné zadosťučineniev sume 2 000 € a aby mu v konaní pred ústavným súdom ustanovil advokáta na základesplnomocnenia, ktoré ku sťažnosti pripojil.
II.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb aleboprávnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, aleboľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenskárepublika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochranetýchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postaveníjeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrhpredbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a skúma, čidôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšiekonanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavnýsúd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy
postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 15 C 203/2014
O zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti smerujúcej proti zbytočným prieťahom v súdnomkonaní ide predovšetkým vtedy, ak namietaným postupom orgánu verejnej moci nemohlodôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, a to pre nedostatokvzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu a základným
3
právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnejmoci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktorý vylučuje, aby ten orgán (okresnýsúd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosťreálne nepripúšťajú (III. ÚS 263/03, IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, III. ÚS 342/08).
Zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývaťaj z toho, že porušenie uvedených práv sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom,v ktorom už o sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy označený všeobecný súd meritórnerozhodol pred jej podaním (II. ÚS 184/06), a preto už k namietanému porušovaniu týchtopráv nečinnosťou tohto súdu v čase doručenia sťažnosti nemohlo dochádzať(m. m. II. ÚS 387/06).
Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, žemusí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základnýchpráv sťažovateľa. Uvedený názor vychádza zo skutočnosti, že táto sťažnosť zohrávaaj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahudo základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalejnepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).
Podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu podstatou, účelom a cieľom základnéhopráva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty.Ústavný súd preto poskytuje ochranu tomuto základnému právu len vtedy, ak bolana ústavnom súde uplatnená v čase, keď namietané porušenie tohto práva ešte mohlo trvať(napr. I. ÚS 22/01, I. ÚS 77/02, I. ÚS 116/02). Ak v čase doručenia sťažnosti ústavnému súduuž nemôže dochádzať k namietanému porušovaniu označeného práva, ústavný súd sťažnosťodmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde), pretože konanieo takej sťažnosti pred ústavným súdom už nie je spôsobilé naplniť účel ochrany, ktorý ústavnýsúd poskytuje vo vzťahu k základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy (m. m. I. ÚS 6/03). Uvedený právny názor ústavného súdu je
4
akceptovaný aj judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva (pozri Miroslav Mazurek protiSlovenskej republike, rozhodnutie o sťažnosti č. 16970/05 z 3. marca 2009).
Ústavný súd konštatuje, že predmetom sťažnosti v tejto časti je preskúmanieopodstatnenosti tvrdenia sťažovateľa, podľa ktorého postupom okresného súdu v konanívedenom pod sp. zn. 15 C 203/2004 malo dôjsť k porušeniu jeho základného práva podľačl. 48 ods. 2 ústavy.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd na pojednávaní uskutočnenom24. októbra 2013 rozhodol rozsudkom v merite veci a po podaní odvolania sťažovateľompredložil vec na rozhodnutie krajskému súdu 14. marca 2014. Vychádzajúc z uvedenéhoústavný súd konštatuje, že okresný súd rozhodnutím vo veci ešte pred doručením sťažnostiústavnému súdu vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstráneniestavu právnej neistoty sťažovateľa, a preto už nemohol v čase doručenia sťažnosti žiadnymústavne relevantným spôsobom ovplyvniť priebeh konania, prípadne spôsobiť prieťahy v ňom,a teda nemohol už ani porušovať sťažovateľom v sťažnosti označené práva.
Keďže sťažovateľ namietal porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2ústavy postupom okresného súdu v napadnutom konaní sťažnosťou doručenou ústavnémusúdu až 16. októbra 2014, t. j. v čase, keď okresný súd už vo veci samej nekonal, v dôsledkučoho už k porušovaniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy jeho postupom nemohlo dochádzať, ústavný súd sťažnosť v tejtočasti v súlade s § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.
2. K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru rozsudkom okresného súdu sp. zn. 15 C 203/2004 z 24. októbra 2013
Z čl. 127 ods. 1 ústavy vyplýva, že systém ústavnej ochrany základných práv a slobôdje rozdelený medzi všeobecné súdy a ústavný súd, pričom právomoc všeobecných súdov je
5
ústavou založená primárne („... ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd“)a právomoc ústavného súdu len subsidiárne.
Z princípu subsidiarity vyplýva, že právomoc ústavného súdu poskytnúť ochranuzákladným právam a slobodám je daná iba vtedy, ak o ochrane týchto práv a slobôdnerozhodujú všeobecné súdy. Ústavný súd sa pri zakladaní svojej právomoci riadi zásadou,že všeobecné súdy sú ústavou povolané chrániť nielen zákonnosť, ale aj ústavnosť. Preto jeprávomoc ústavného súdu subsidiárna a nastupuje až vtedy, ak nie je daná právomocvšeobecných súdov (m. m. IV. ÚS 236/07).
Súčasťou doterajšej judikatúry ústavného súdu je aj právny názor, podľa ktoréhoprincíp subsidiarity právomoci ústavného súdu je ústavným príkazom pre každú osobu. Pretokaždý, kto namieta porušenie svojho základného práva, musí rešpektovať postupnosť tejtoochrany a predtým, ako podá sťažnosť ústavnému súdu, požiadať o ochranu ten orgán verejnejmoci, ktorého kompetencia predchádza právomoci ústavného súdu (IV. ÚS 128/04,IV. ÚS 362/2010, IV. ÚS 372/2010).
Ústavný súd konštatuje, že proti napadnutému rozsudku okresného súdu moholsťažovateľ podať odvolanie (čo aj urobil), o ktorom je oprávnený a aj povinný rozhodnúťkrajský súd. Právomoc krajského súdu, ktorému bol súdny spis okresného súdu spolus odvolaním predložený na rozhodnutie 14. marca 2014, v danom prípade vylučuje právomocústavného súdu.
Z uvedeného dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť aj v tejto častiodmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci. Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti sa ústavný súd ďalšími nárokmi v nej uvedenýmivrátane ustanovenia advokáta na konanie pred ústavným súdom nezaoberal.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
6
V Košiciach 10. februára 2015
7