znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 45/2014-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2014 predbežne prerokoval sťažnosť I. K., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 88/2012 a jeho uznesením zo 17. apríla 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. augusta 2013 doručená sťažnosť I. K. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Cdo 88/2013 a jeho uznesením zo 17. apríla 2013 (ďalej aj „napadnuté rozhodnutie“).

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je účastníkom konania (žalobcom) vedeného Okresným súdom Bardejov (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 5 C 55/2009, predmetom   ktorého   je   žaloba   o   zaplatenie   485,65   €   s   prísl.   V   tejto   veci   okresný   súd nepriznal sťažovateľovi oslobodenie od súdneho poplatku.

O   opravnom   prostriedku   sťažovateľa   rozhodol   Krajský   súd   v   Prešove   (ďalej   len „krajský   súd“)   uznesením   sp.   zn.   13   Co   1/2012   z   1.   februára   2013   tak,   že   uznesenie okresného súdu potvrdil.

Sťažovateľ proti rozhodnutiu krajského súdu podal dovolanie, konanie o ktorom však najvyšší súd uznesením sp. zn. 3 Cdo 88/2013 zo 17. apríla 2013 zastavil, a to z dôvodu neodstránenia nedostatku osobitnej podmienky dovolacieho konania vyplývajúcej z § 241 ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   (povinné   zastúpenie   advokátom   v   dovolacom konaní).

Sťažovateľ   vyslovuje   svoju   nespokojnosť   s   napadnutým   uznesením   najvyššieho súdu, ktorým zastavil dovolacie konanie z dôvodu nedostatku jeho právneho zastúpenia v tomto konaní.

Uvedené rozhodnutie považuje za „zmätočné, nezákonné a neústavné“.

Sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd nálezom rozhodol, že napadnutým postupom a uznesením najvyššieho súdu došlo k porušeniu jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   dohovoru,   žiadal   zrušiť   napadnuté   uznesenie   najvyššieho   súdu   a   vec   mu   vrátiť na ďalšie   konanie   a   domáha   sa   priznania   finančného   zadosťučinenia   v   sume   3   000   € a úhrady trov konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutím   príslušného   orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím   príslušného   orgánu   verejnej   moci   a   základným   právom   alebo   slobodou, porušenie   ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnenú sťažnosť   preto   možno   považovať takú,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98 tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05, III. ÚS 198/07). K iným dôvodom, ktoré môžu zakladať záver o zjavnej neopodstatnenosti sťažnosti,   patrí   aj absencia ústavnoprávneho rozmeru namietaných pochybení, resp. nedostatkov v činnosti alebo rozhodovaní príslušného orgánu verejnej moci, posudzovaná v kontexte s konkrétnymi okolnosťami prípadu.

Predmetom konania pred ústavným súdom je namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne   konanie   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   najvyššieho   súdu v napadnutom konaní a jeho napadnutým uznesením.

Ako zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, sťažovateľ podal dovolanie bez toho, aby bol v dovolacom konaní právne zastúpený.

Najvyšší   súd   v   odôvodnení   svojho   napadnutého   rozhodnutia   uviedol,   že   jedna z podmienok   podľa   §   241   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku   nie   je   splnená, a to konkrétne, že sťažovateľ musí byť v dovolacom konaní právne zastúpený, pretože sám nemá právnické vzdelanie.

Najvyšší   súd   taktiež   zisťoval,   či   okresný   súd   (v   rámci   úkonov   vykonávaných pri podaní dovolania) urobil opatrenia na odstránenie nedostatku, ktorý bránil v ďalšom konaní o podanom dovolaní, a ako to uviedol v odôvodnení rozhodnutia, prvostupňový súd postupoval v súlade so zákonom, t. j. dal sťažovateľovi priestor na odstránenie nedostatku s poučením,   ako   má   postupovať   v   zmysle   platnej   právnej   úpravy,   avšak   napriek   tomu zo strany sťažovateľa k jeho odstráneniu nedošlo.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sťažovateľ   tým,   že   napriek   výzve   a   zákonnému poučeniu neodstránil nedostatok spočívajúci v nesplnení zákonnej podmienky vyžadovanej pre dovolacie konanie, nedal najvyššiemu súdu inú možnosť, iba dovolacie konanie v súlade so zákonom (Občianskym súdny poriadkom) zastaviť.

Skutočnosť, že sťažovateľ sa s názorom najvyššieho súdu nestotožnil, nepostačuje na prijatie   záveru   o   zjavnej   neodôvodnenosti   alebo   arbitrárnosti   napadnutého   uznesenia najvyššieho súdu.

Ústavný súd s poukazom na uvedené skutočnosti prihliadajúc na zásady procesnej hospodárnosti konania sťažovateľa upozorňuje, že pokiaľ aj naďalej bude ústavnému súdu podávať takéto sťažnosti bez kvalifikovaného právneho zástupcu (bez využitia zákonných možností   na   jeho   ustanovenie   príslušným   orgánom,   ktorý   sťažovateľ   neuznáva),   môže ústavný súd nielen jeho podania odložiť, ale prípadne využiť aj možnosť vyplývajúcu z § 25 ods.   2   poslednej   vety   zákona   o   ústavnom   súde   a   odmietnutie   jeho   sťažností   vôbec neodôvodniť.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2014