znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 45/2010-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 2. februára 2010 predbežne prerokoval sťažnosť E.,   B., zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky postupom a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky č. k. IV/3 GPt 286/09-7 zo 14. októbra 2009 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť E. o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 23. decembra 2009 doručená sťažnosť E., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom Mgr. V. Š., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46   ods.   1 Ústavy Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) postupom   a oznámením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) č. k. IV/3 GPt 286/09-7 zo 14. októbra 2009.

Z obsahu sťažnosti okrem iného vyplynulo:«Listom zo dňa 24. 11. 2006 sťažovateľ podal na Úrade boja proti korupcii (ďalej len „ÚBPK“) trestné oznámenie pre trestný čin machinácii pri verejnom obstarávaní a verejnej súťaži podľa ust. § 266 ods. 2 písm. c) Trestného zákona (ďalej len „TZ“), ktorého sa mali dopustiť osoby konajúce za Fakultu sociálnych a ekonomických vied Univerzity Komenského (ďalej len „FSEV“) vo veci verejného obstarávania na predmet zákazky na poskytnutie služieb expertov so skúsenosťami v oblasti riadenia a rozvoja ľudských zdrojov pre projekt Human Resources Akadémia. Trestné oznámenie ÚBPK odovzdal Okresnému riaditeľstvu PZ B. (ďalej len „OR PZ“).

Dňa 15. 01. 2007 vyšetrovateľka OR PZ uznesením ČVS: ORP-30/OEK-B3-2007 trestné oznámenie odmietla.

Proti uzneseniu o odmietnutí veci podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením zo dňa 06. 02. 2007, č. k. Pn 78/07-5 prokurátor Okresnej prokuratúry B. (ďalej len „OP“) sťažnosť zamietol.

Podnetom   zo   dňa   16.   02.   2007   sťažovateľ   požiadal   podľa   ust.   §   31   zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre Krajskú prokuratúru v B. (ďalej len „KP“) o preskúmanie uznesenia prokurátora OP.

KP listom zo dňa 23. 04. 2007, č. k. 1Kn 81/07-7 oznámila sťažovateľovi, že jeho podnet nepovažuje za dôvodný.

Opakovaným podnetom zo dňa 14. 05. 2007 sa sťažovateľ podľa ust. § 34 zákona č. 153/2001 Z. z. obrátil na Generálnu prokuratúru SR (ďalej len „GP SR“).

Listom zo dňa 13. 03. 2008, č. k. IV/1 Gn 412/07-8 oznámila GP SR sťažovateľovi, že postup vyšetrovateľky aj dozorujúceho prokurátora posúdila ako nezákonný a prikázala začať trestné stíhanie vo veci.

Vyšetrovateľka následne začala trestné stíhanie vo veci, uznesením zo dňa 09. 03. 2009, ČVS: ORP-30/OEK-B3-2007 ho však zastavila.

Proti zastaveniu trestného stíhania podal sťažovateľ sťažnosť. Uznesením   zo   dňa   14.   04.   2009,   č.   k.   4   Pv   287/08-23   prokurátor   OP   sťažnosť zamietol.

Podnetom   zo   dňa   21.   12.   2009   sťažovateľ   požiadal   podľa   ust.   §   31   zákona č. 153/2001 Z. z. KP o preskúmanie uznesenia prokurátora OP.

KP listom zo dňa 17. 08. 2009, č. k. 1 KPt 496/08-16 oznámila sťažovateľovi, že jeho podnet ako nedôvodný odložila.

Opakovaným podnetom zo dňa 04. 09. 2009 sa sťažovateľ podľa ust. § 34 zákona č. 153/2001 Z. z. obrátil na GP SR.

Listom zo dňa 14. 10. 2009, č. k. IV/3 GPt 286/09-7 oznámila GP SR sťažovateľovi, že jeho podnet ako nedôvodný odkladá....

Súčasťou práva na inú právnu ochranu je, rovnako ako v prípade práva na súdnu ochranu, nielen právo na formálne vybavenie podnetu, ale aj právo, aby sa príslušný orgán vecou   reálne   zaoberal,   posúdil   všetky   relevantné   námietky   sťažovateľa,   aby   relevantné právne normy boli aplikované ústavne konformným spôsobom a aby v oznámení o vybavení podnetu bolo jasne vysvetlené na základe akých skutkových zistení a právnych úvah podnetu nebolo vyhovené. V prípade sťažovateľa však GP SR takto nepostupovala, v dôsledku čoho pri vybavovaní jeho opakovaného podnetu zo dňa 04. 09. 2009 porušila právo sťažovateľa na inú právnu ochranu....

Dňa 29.   9.   2006 sťažovateľ požiadal   FSEV   o zaslanie súťažných podkladov pre projekt   Human   recources   Akadémia,   ku   ktorému   bolo   oznámené   Verejné   obstarávanie prostredníctvom internetovej stránky FSEV. Súťažné podklady sťažovateľ osobne prevzal na v sídle FSEV....

V   zmysle   ustanovenia   §   99   odsek   1   písmeno   b)   ZVO   vyhlasovateľ   vyžaduje   na preukázanie splnenia podmienok účasti doklad o oprávnení podnikať. Občianske združenie C.   však   k   dátumu   podania   súťažných   ponúk   nebolo   zapísané   v   obchodnom   ani živnostenskom   registri,   nemohlo   preto   disponovať   potrebným   dokladom   a   malo   byť zo súťaže vylúčené.

Listom zo dňa 27. 10. 2006 bolo sťažovateľovi oznámené, že bol zo súťaže vylúčený. Výberová komisia zároveň rozhodla o víťazovi súťaže, ktorým sa stal jediný nevylúčený uchádzač o. z. C., ktorý nemohol predložiť doklad o oprávnení podnikať v zmysle ust. § 99 ods. 1 písm. b) ZVO a jeho ponuka znela na vyššiu cenu....

Sťažovateľ   namietal   v   podnete   adresovanom   GP   SR   nasledovné   vady predchádzajúceho trestného konania ako aj vybavenia jeho podnetu KP:

1.   Vyšetrovateľka   viedla   trestné   stíhanie   pre   skutok,   ktorý   vymedzila   zužujúco v porovnaní s trestným oznámením a jej prvým uznesením zo dňa 15. 01. 2007, ktorým trestné   oznámenie   spočiatku   odmietla...   Vyšetrovateľka   však   opätovne   začala   trestné stíhanie   iba   pre   skutok   spočívajúci   v   nevylúčení   C.,   protiprávne   vylúčenie   E.   však   už nepojala ani do skutkovej vety, ani sa ním nezaoberala v odôvodnení uznesenia o zastavení trestného stíhania. Na tieto pochybenia sťažovateľ upozorňoval od počiatku a urobil tak aj v podnete adresovanom KP.

Prokurátorka   KP   na   námietku   sťažovateľa   reagovala   nezmyselným   tvrdením,   že skutková   formulácia   „v   rozpore   so   všeobecne   záväzným   právnym   predpisom   (zákon č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní)“ zahrnula aj protiprávne vylúčenie sťažovateľa z verejného obstarávania....

Na   túto   námietku   sťažovateľa   GP   SR   v   oznámení   zo   dňa   14.   10.   2009   ani v najmenšom nereagovala.

2. Prokurátor OP uznesenie o zamietnutí sťažnosti zo dňa 14. 04. 2009 odôvodnil iba jedinou   strohou   vetou,   ktorou   bez   podrobnejšieho   vysvetlenia   konštatuje,   že   neboli kumulatívne   naplnené   znaky   skutkovej   podstaty   prečinu   machinácie   pri   verejnom obstarávaní a verejnej dražbe.

Ani na túto námietku GP SR v oznámení zo dňa 14. 10. 2009 vôbec nereagovala.

3. Prokurátorka KP sa v oznámení o vybavení podnetu síce pokúsila o odôvodnenie jej právnych záverov, toto však bolo nelogické a na argumenty sťažovateľa reagovalo iba povrchne....

Ani na tieto námietky sťažovateľa GP SR v oznámení zo dňa 14. 10. 2009 vôbec nereagovala.

4.   Z   vykonaných   dôkazov   rozhodne   nevyplynula   skutočnosť,   že   k   trestnému   činu nedošlo,   ale   naopak,   výsluchy   a   zabezpečenie   listinných   podkladov   poskytlo   dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe....

Ani na túto námietku GP SR v oznámení zo dňa 14. 10. 2009 vôbec nereagovala.

5.   Absentujúcim   odôvodnením   zamietnutia   sťažnosti   OP   porušila   základné   právo sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy....

Sťažovateľ tiež poukázal na nález ÚS SR zo dňa 17. 03. 2009, č. k. III. ÚS 2/09-23, vydaný v obdobnej veci.

KP sa s uvedenou námietkou sťažovateľa nijako nevysporiadala, naopak, úspešne pokračovala v nastolenej línii a v rozpore so skutočnosťou uviedla, že dôvody uvádzané v sťažnosti   nijako   nevybočili   zo   skutočností   uvedených   vo   vyšetrovacom   spise. Vyšetrovateľka   sa   pritom   ani   zďaleka   nevysporiadala   so   skutočnosťami   a   dôkazmi vedenými vo vyšetrovacom spise, na čo sťažovateľ v sťažnosti poukázal.

Ani na tieto námietky sťažovateľa GP SR v oznámení zo dňa 14. 10. 2009 vôbec nereagovala.

GP   SR   pri   vybavovaní   opakovaného   podnetu   sťažovateľa   postupovala   úplne povrchne.   Svoje   závery   iba   autoritatívne   skonštatovala   bez   toho,   aby   ich   vysvetlila a reagovala na ktorúkoľvek z námietok sťažovateľa.

GP   SR   sa   tak   namiesto   odstránenia   nedostatkov   v   činnosti   vyšetrovateľa a podriadených orgánov prokuratúry dopustila rovnakého pochybenia...»

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd prijal jeho sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

„1. Základné právo občianskeho združenia E. na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods.   1   Ústavy   SR   postupom   Generálnej   prokuratúry   SR   pri   vybavovaní   opakovaného podnetu zo dňa 04. 09. 2009, sp. zn. IV/3 GPt 286/09 porušené bolo.

2. Oznámenie Generálnej prokuratúry SR zo dňa 14. 10. 2009, č. k. IV/3 GPt 286/09- 7 sa zrušuje a vec sa vracia Generálnej prokuratúre SR na ďalšie konanie.

3.   Generálna   prokuratúra   SR   je   povinná   opätovne   vybaviť   opakovaný   podnet sťažovateľa zo dňa 04. 09. 2009, sp. zn. IV/3 GPt 286/09.

4.   Generálna   prokuratúra   SR   je   povinná   nahradiť   sťažovateľovi   trovy   právneho zastúpenia k rukám advokáta do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný   súd   je   podľa   čl.   127   ods.   1   ústavy   oprávnený   konať   o   sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ktorými namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podstatou námietok sťažovateľa bolo tvrdenie o porušení jeho základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/3 GPt 286/09 pri vybavovaní podnetu zo 4. septembra 2009. Podľa názoru sťažovateľa generálna prokuratúra reagovala na jeho podnet povrchne a bez toho, aby svoje skutkové a právne dôvody dostatočne odôvodnila.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   ústavný   súd   zistil,   že   sťažovateľ   sa   zúčastnil verejného obstarávania podľa zákona č. 25/2006 Z. z. o verejnom obstarávaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o verejnom obstarávaní“) v súvislosti s projektom H., v ktorom neuspel. Podľa vyjadrenia sťažovateľa v rámci tohto konania zvíťazil iný uchádzač, u ktorého nebola splnená podmienka podľa § 99 ods. 1 písm. b) zákona o verejnom obstarávaní, a to tá, že k dátumu podania súťažných ponúk tento uchádzač nebol zapísaný v žiadnom registri podnikateľských subjektov, a preto mal byť zo súťaže vylúčený. Na základe toho potom sťažovateľ podal trestné oznámenie pre podozrenie   zo spáchania trestného   činu   machinácií   pri   verejnom obstarávaní a   verejnej dražbe podľa § 266 Trestného zákona. Spočiatku došlo príslušnými orgánmi činnými v trestnom konaní k odmietnutiu tohto trestného oznámenia, ale po využití podnetov v zmysle § 31 a násl. zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a po preskúmaní spisového materiálu a okolností daného prípadu dala   generálna   prokuratúra   pokyn   na   začatie   trestného   stíhania.   Následne   bolo   trestné stíhanie za označený skutok začaté, ale po vykonanom dokazovaní došlo k jeho zastaveniu. Sťažovateľ opäť využil   zákonnú možnosť,   ktorú   mu ponúkal Trestný   poriadok,   a   proti uzneseniu   o   zastavení   trestného   stíhania   podal   sťažnosť   a následne,   keďže   výsledok prerokovania podanej sťažnosti nebol preňho priaznivý, opäť podal podnety na preskúmanie zákonnosti postupu podriadeného prokurátora.

Na   posledný   opakovaný   podnet   sťažovateľa   v   danej   veci   reagovala   generálna prokuratúra listom č. k. IV/3 Gpt 286/09-7 zo 14. októbra 2009 tak, že ho ako nedôvodný odložila.

V oznámení konštatovala tieto skutočnosti: «Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   bol   dňa   9.   9.   2009   doručený   Váš podnet zo dňa 4. 9. 2009...

Na   jeho   základe   som   preskúmala   vybavenie   Vášho   podnetu   zo   dňa   12.   5.   2009 prokurátorkou Krajskej prokuratúry B. pod sp. zn. 1 KPt 496/08 zo dňa 17. 8. 2009, ako aj uznesenie   vyšetrovateľa   Odboru   justičnej   polície   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. č. ORP-30/OEK-B3-2007 zo dňa 9. 3. 2009, uznesenie prokurátora Okresnej prokuratúry B. sp. zn. 4 Pv 287/08 zo dňa 14. 4. 2009 ako i konanie, ktoré ich vydaniu predchádzalo.

V podnete zo dňa 4. 9. 2009 uvádzate najmä to, že v rámci trestného konania boli zabezpečené výsluchy a listinné podklady, ktoré poskytli dostatok dôkazov na vznesenie obvinenia voči konkrétnej osobe a pridržiavate sa skutočností uvedených v sťažnosti proti uzneseniu   o   zastavení   trestného   stíhania   a   v   podnete   na   preskúmanie   zákonnosti rozhodnutia dozorujúceho prokurátora.

Po   preskúmaní   spisového   materiálu   predloženého   Generálnej   prokuratúre Slovenskej   republiky   Krajskou   prokuratúrou   B.   som   v   predmetnom   konaní   nezistila porušenie zákona a stotožnila som sa so závermi prokurátorky Krajskej prokuratúry B. oznámené Vám v prípise zo dňa 17. 8. 2009 pod sp. zn. 1 KPt 496/08, ktorým bol odložený Váš podnet v tejto veci zo dňa 12. 5. 2009 doručený Krajskej prokuratúre B. dňa 15. 5. 2009.   Pritom   poukazujem   aj   na   samotné   odôvodnenie   uznesenia   vyšetrovateľa   Odboru justičnej polície Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru   B.   č.   ORP-30/OEK-B3-2007   zo   dňa   9.   3.   2009   o   zastavení   trestného   stíhania   a osvojujem si aj odôvodnenie uznesenia prokurátora Okresnej prokuratúry B. sp. zn. 4 Pv 287/08 zo dňa 14. 4. 2009, ktorým bola zamietnutá Vaša sťažnosť podaná proti uzneseniu vyšetrovateľa Policajného zboru o zastavení trestného stíhania.

Len podotýkam, že v danom prípade ingerencia trestného práva nie je namieste a je ju   potrebné   aplikovať   len   ako   krajný   prostriedok,   pričom   nie   z každého   protiprávneho konania zodpovedného subjektu možno vyvodzovať trestnoprávnu zodpovednosť.

Týmto   považujem   Váš   opakovaný   podnet   zo   dňa   4.   9.   2009   za   vybavený   a   bez akýchkoľvek opatrení ho ako nedôvodný odkladám.»

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 124/03, III. ÚS 261/07).

Základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky. Takým orgánom môže byť aj generálna prokuratúra.

Podľa doterajšej judikatúry ústavného súdu   je súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 a násl. zákona o prokuratúre), pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).

Zákonnou   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   bolo   na   podnet   sťažovateľa primeraným   spôsobom   reagovať.   Túto   povinnosť   generálna prokuratúra   splnila   tým,   že v liste   č.   k.   VI/3   GPt   286/09-7   zo   14.   októbra   2009   zaujala   stanovisko   k   námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že generálna prokuratúra nepostupovala v súlade s predstavami sťažovateľa, nemôže zakladať porušenie jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy. Pri vybavení sťažovateľovho podnetu generálna prokuratúra vzala na vedomie podstatu jeho argumentov,   pričom   konštatovala   zákonnosť   postupu   podriadených   prokuratúr a vyšetrovateľa. V rámci odôvodnenia prijatých záverov sa generálna prokuratúra stotožnila so   závermi   vyšetrovateľa   Úradu   justičnej   a   kriminálnej   polície   Okresného   riaditeľstva Policajného zboru B. odboru justičnej polície obsiahnutými v uznesení o zastavení trestného stíhania sp. zn. ČVS: ORP-30/OEK-B3-2007 z 9. marca 2009, ako aj so závermi Okresnej prokuratúry B., ktoré boli súčasťou jej uznesenia sp. zn. 4 Pv 287/08 zo 14. apríla 2009, ktorým bola zamietnutá sťažnosť sťažovateľa proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania. Okrem toho generálna prokuratúra sťažovateľovi oznámila, že si osvojila závery Krajskej prokuratúry v B., ktorá listom sp. zn. 1 Kpt 496/08 zo 17. augusta 2009 jeho podnet z 12. mája 2009 odložila. Generálna prokuratúra zároveň dodala, že nie v každom prípade možno z protiprávneho konania vyvodzovať trestnoprávne následky a že tak to bolo aj v tejto veci.

V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor, že spôsob, akým generálna prokuratúra oznámila svoje stanovisko sťažovateľovi odvolávajúc sa na jednotlivé rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní v danej veci či na oznámenie podriadenej prokuratúry, považuje za   prípustný   a   ústavne   akceptovateľný.   Generálna   prokuratúra   totiž   poukazovala   na skutočnosti, ktoré sťažovateľovi boli známe z obsahov označených písomností, ktoré mu boli oznámené, resp. doručené.

Vo vzťahu k podstate námietok sťažovateľa ústavný súd zároveň dodáva, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby voči nej na súde prokurátorom nie je súčasťou základného práva podľa čl. 46 ods. 1   ústavy   (napr.   II.   ÚS   42/00,   II.   ÚS   238/02,   III.   ÚS   198/03).   Oznamovateľ   ani oznamovateľ,   ktorý   tvrdí,   že   je   poškodený   trestným   činom,   nemá   ústavou   zaručené základné   právo,   aby   na   podklade   jeho   trestného   oznámenia   bolo   určité   konanie kvalifikované   ako   trestný   čin   a   vznesené   obvinenie   konkrétnej   osobe.   Posúdenie,   či   je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať iné rozhodnutie v trestnom konaní, je vo výlučnej právomoci orgánov činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody.

V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských   hodnôt,   a   nie   bezprostredná   ochrana   individuálnych   subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Ústavný súd konštatuje, že generálna prokuratúra sa vecou sťažovateľa zaoberala, jeho podnet riešila a zaslala mu vyrozumenie o spôsobe jeho vybavenia, čo ústavný súd považuje za ústavne akceptovateľný spôsob vybavenia jeho podnetu.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť je zjavne neopodstatnená, a preto ju ústavný súd na predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol.

Vzhľadom na to, že ústavný súd sťažnosť odmietol, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa z nej vyplývajúcimi.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. februára 2010