znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 45/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. apríla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť E. B., bytom P. B., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 1 až 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky a žiada Ústavný súd Slovenskej republiky o zásah do jeho majetkového sporu s mestom Považská Bystrica vedeného na Okresnom súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5 C 383/00, a takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti E. B.   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 30. januára 2002   doručené   podanie   E.   B.,   bytom   P.   B.,   (ďalej   len   „navrhovateľ“),   ktorou   namieta porušenie svojich práv podľa čl. 1 až 5 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, ako aj práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a hlavne žiada ústavný súd, aby zasiahol do   jeho   majetkového   sporu   s mestom   Považská   Bystrica   vedeného   na   Okresnom   súde Považská Bystrica pod sp. zn. 5 C 383/00.

Ústavný súd výzvami z 13. februára 2002 a 6. marca 2002 upozornil navrhovateľa na vady   jeho   podania.   Tento   časť   nedostatkov   podania   odstránil   podaním   doručeným ústavnému súdu 6. marca 2002.

Po 1. januári 2002, keď podľa ústavného zákona č. 90/2001 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa   Ústava   Slovenskej   republiky   č.   460/1992   Zb.   v znení   neskorších   predpisov nadobudlo účinnosť nové znenie čl. 127 ústavy, sa fyzické osoby a právnické osoby môžu pred   ústavným   súdom   domáhať   ochrany   svojich   základných   práv   a slobôd   okrem niektorých zvlášť upravených prípadov len prostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. Preto ústavný súd vyhodnotil podanie navrhovateľa, ktorým sa domáha ochrany svojich práv, ako sťažnosť, ktorá nemá zákonom predpísané náležitosti.

Ústavnému súdu bolo 22. marca 2002 doručené podanie navrhovateľa, ktorým vzal svoju sťažnosť späť. Ako späťvzatie sťažnosti vyhodnotil ústavný súd toto podanie hlavne na   základe   nasledovnej   formulácie:   „Na   základe   toho   úctivo   žiadame,   aby   bolo   naše podanie pozastavené. Agendu, ktorú sme Vám zaslali, ak Vám nerobí problém, nám láskavo môžete vrátiť.“

Keďže   konanie pred   ústavným   súdom   podľa   §   18   ods.   2   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom   súde“)   začína   už   doručením   návrhu   ústavnému   súdu,   musí   ústavný   súd   po späťvzatí sťažnosti podľa § 54 zákona o ústavnom súde rozhodnúť o zastavení konania. V danom prípade zo sťažnosti nevyplýva, že by došlo k mimoriadne závažným porušeniam základného práva alebo slobody navrhovateľa, a preto sa ústavný súd rozhodol na základe späťvzatia   sťažnosti   konanie   zastaviť.   Naviac,   navrhovateľ   sa   vo   väčšej   časti   svojej sťažnosti   domáha, aby   ústavný   súd   konal   o veci,   pre   ktorú   mu   chýba   právomoc,   a ani nepredložil ústavnému súdu splnomocnenie na zastupovanie pred ústavným súdom udelené advokátovi alebo komerčnému právnikovi.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. apríla 2002