znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 45/01

Ústavný   súd   Slovenskej republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu dňa 27.   apríla 2001 predbežne prerokoval podnet P.   Š., bytom B. B.,   ktorým namieta porušenie   čl.   46   Ústavy   Slovenskej   republiky   konaním   Slovenskej   republiky, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky, a takto

r o z h o d o l :

Podnet   P.   Š.   o d   m   i e   t   a   pre   nedostatok   príslušnosti   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo dňa 30. marca 2001 doručený podnet P. Š., bytom B. B. (ďalej len „podnecovateľ“), označený ako   „o   určenie   otcovstva,   nariadenie   geneticko-biologickej   skúšky   ľudského organizmu a určenie otcovstva druhou krvnou skúškou na analýze DNA s vylučovacou schopnosťou HLA § 54 ods. 2 ZR, § 127 ods. 1, 2, 3 OSP k maloletému J. C. “

Podľa ustanovenia § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní   pred ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   ústavný   súd   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa.

Podľa   §   20   ods.   2 a 3 zákona   o ústavnom   súde   aj v konaní o podnete   platí povinné   právne   zastúpenie   podnecovateľa.   Podnecovateľ   nepripojil   k podnetu splnomocnenie   pre   advokáta   alebo   komerčného   právnika   na   jeho   zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Odstránenie tohto nedostatku však nie je rozhodujúce, pretože podnet má ďalšie neodstrániteľné vady, ktoré bránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Ústavný súd z obsahu podania podnecovateľa zistil, že sa tento domáha, aby ústavný   súd   nariadil   „geneticko-biologickú   skúšku   ľudského   organizmu   a krvnú skúšku o určenie otcovstva druhou krvnou skúškou na analýze DNA s vylučovacou schopnosťou HLA v zmysle § 54 ods. 2 ZR a § 127 ods. 1, 2, 3 OSP a vrchným dobrozdaním na mal. J. C., na náklady slovenského štátu, ako aj náklady na odškodné a vrátenie   nákladov   na   súdne   trovy,   ako   aj   právneho   zastúpenia   prostredníctvom ministerstva   spravodlivosti,   to   všetko   do   15   dní   od   právoplatnosti   rozhodnutia ústavného súdu.“ V úvode podnetu uvádza, že sa „dovoláva“ práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“).

Ústavný súd začne konanie o podnete fyzickej alebo právnickej osoby, len keď došlo   k porušeniu   jej   práv   zaručených   ústavou   alebo   medzinárodnými   zmluvami. V danom prípade podnecovateľ žiada, aby ústavný súd rozhodol vo veci určovania otcovstva. O veciach upravených v Zákone o rodine, teda aj o určení otcovstva podľa § 54 ods. 2 zákona č. 94/1963 Zb. o rodine v znení neskorších predpisov rozhodujú všeobecné súdy (§ 7 Občianskeho súdneho poriadku – ďalej len „OSP“). Ústavný súd preto nie je príslušný na konanie a rozhodovanie o podnete podnecovateľa.

Ústavný súd v mnohých svojich rozhodnutiach konštatoval, že jeho príslušnosť na konanie je daná len v prípadoch, keď o veci nerozhoduje iný štátny orgán. V danom prípade, ako je vyššie uvedené, je na rozhodovanie príslušný všeobecný súd. Ústavný súd rovnako v minulosti konštatoval, že nie je nadradenou inštanciou všeobecných súdov   a o porušení   základných   práv   a slobôd   koná   a rozhoduje   len   za   splnenia ústavných a zákonných predpokladov konania pred ním.

Neúspech v konaní pred všeobecnými súdmi nezakladá príslušnosť ústavného súdu o veci konať a rozhodnúť.

V súlade s § 25 zákona o ústavnom súde odmieta podnet podnecovateľa pre nepríslušnosť ústavného súdu.