znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 449/2014-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014 predbežne prerokoval sťažnosť J. J., zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, Advokátska kancelária, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 po právoplatnosti nálezu sp. zn. I. ÚS 239/2012 z 11. júla 2012 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. J. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. júna 2014 doručená sťažnosť J. J. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. Alenou Arbetovou, Námestie sv. Martina 3A, Holíč, ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 (ďalej len „napadnuté konanie“).

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   je   účastníkom   konania   o náhradu   škody vedeného okresným súdom pod sp. zn. 8 C 16/2008 v procesnej pozícii navrhovateľa.

Ústavný súd nálezom sp. zn. I. ÚS 239/2012 z 11. júla 2012 vyslovil, že základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 porušené boli, a okresnému súdu prikázal, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008 konal bez zbytočných prieťahov. Sťažovateľovi   priznal   finančné   zadosťučinenie   v   sume   1   000   €   a okresný   súd   zaviazal na náhradu trov konania. Tento nález nadobudol právoplatnosť 17. augusta 2012.

Sťažovateľ   v sťažnosti   vyslovuje   svoje   presvedčenie,   že   v napadnutom   konaní   aj naďalej dochádza k zbytočným prieťahom, a uvádza:

„Ku dňu podania tejto sťažnosti mi nebol doručený rozsudok i napriek tomu, že bol rozsudok vyhlásený dňa 21.2.2014, t.j. viac ako 3 mesiace od dňa jeho vyhlásenia, čo je v rozpore s ustanovením § 156 OSP.“

V tejto súvislosti ďalej uvádza, že   „dňa 22.5.2014 som podal sťažnosť na prieťahy v konaní podľa § 62 a nasl. zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch predsedkyni Okresného súdu Bratislava II.“.

Vzhľadom na skutočnosti uvedené v sťažnosti sťažovateľ žiada, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol:

„1.   Základné   právo   J.   J.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa článku 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky, ako aj jeho právo na prerokovanie veci súdom   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   Okresným   súdom   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod sp.   zn. 8 C/16/2008 porušené bolo.

2.   Okresnému súdu Bratislava II, v konaní vedenom pod sp.   zn.   8 C/16/2008 sa prikazuje, aby vo veci konal bez zbytočných prieťahov.

3.   J.   J.   sa   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   vo   výške   2 000,-   Eur, (slovom dvetisíc Eur), ktoré je Okresný súd Bratislava II. povinný vyplatiť sťažovateľovi do 2 mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia vo výške 284,04   EUR   (slovom   dvestoosemdesiatštyri   EUR   štyri   centy)   advokátke   JUDr. Alene Arbetovej, Advokátska kancelária, Nám. sv. Martina 3 A, Holíč, do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

V zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru každý má právo aby jeho záležitosť bola prejednaná v primeranej lehote.

Medzi obsahom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a právom na prejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadnejších rozdielov, a preto aj vzhľadom na skutočnosť, že ústavný súd vo svojej rozhodovacej činnosti rešpektuje a vychádza z judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva k právu podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, možno ich prípadné porušenie posudzovať v rámci predbežného prerokovania sťažnosti spoločne.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Sťažovateľ   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   na   prejednanie   svojej záležitosti   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 16/2008.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdu pri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená. V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť ide vtedy, ak namietaným postupom orgánu alebo rozhodnutím verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   napadnutým   postupom   tohto   orgánu   a   základným právom, porušenie ktorého sa namietalo, ale aj vtedy, ak v konaní pred orgánom verejnej moci   vznikne   procesná   situácia   alebo   procesný   stav,   ktoré   vylučujú,   aby   tento   orgán (všeobecný súd) porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, IV. ÚS 55/05, IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú   možno   považovať   takú   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného   základného   práva   alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje na svoju ustálenú judikatúru, podľa ktorej jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je požiadavka smerovania   sťažnosti   proti   aktuálnemu   a   trvajúcemu   zásahu   orgánov   verejnej   moci do základných   práv   sťažovateľa.   Uvedený   názor   vychádza   z princípu,   podľa   ktorého sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa   predišlo   zásahu do   základných práv,   a v prípade,   že už k zásahu došlo,   aby sa v porušovaní základných práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Pri   predbežnom   prerokovaní   tejto   časti   sťažnosti   ústavný   súd   konštatuje,   že sťažovateľ   ju   doručil   ústavnému   súdu   12.   júna   2014,   teda   potom,   ako   okresný   súd v napadnutom   konaní   vyhlásil   rozsudok   21.   februára   2014.   Okresný   súd   pri   vyhlásení rozsudku podľa § 156 ods. 2 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov nesplnil tam uvedenú povinnosť a nedoručil prítomným účastníkom konania rozsudok hneď po pojednávaní, na ktorom bol rozsudok vyhlásený, a ani následne. Sťažovateľ preto podal sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá bola okresnému súdu doručená 29.   mája   2014.   Následne,   bez   toho   aby   uplynula   lehota   na   vybavenie   sťažnosti predsedníčkou okresného súdu, podal 9. júna 2014 sťažovateľ svoju sťažnosť na poštovú prepravu, ktorou bola doručená ústavnému súdu 12. júna 2014. Ústavný súd si zabezpečil kópiu odpovede predsedníčky okresného súdu z 3. júna 2014, z ktorej vyplýva, že sťažnosť sťažovateľa bola vyhodnotená ako dôvodná, a tiež aj to, že vo veci bola zjednaná náprava, pretože písomné vyhotovenie rozhodnutia bolo 2. júna 2014 odovzdané spisovej kancelárii na expedovanie.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   a   z   podstaty   a   účelu   základného   práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd dospel k záveru,   že vyhlásenie   rozsudku   pred   podaním   sťažnosti   a expedovanie   rozsudku v napadnutom konaní pred podaním tejto sťažnosti neumožňuje iný postup ústavného súdu, ako konštatovať zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti sťažovateľa, keďže v čase doručenia sťažnosti   okresný   súd   nielenže   odstránil   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa   vyhlásením konečného   rozhodnutia   vo   veci,   ale   okresný   súd   aj   uskutočnil   všetky   do   úvahy prichádzajúce   úkony,   preto   ústavný   súd   konštatuje,   že   v čase   doručenia   sťažnosti   už k prieťahom dochádzať nemohlo, preto sťažnosť v tejto časti pri predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Po odmietnutí sťažnosti bolo už bez právneho dôvodu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014