SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 448/2018-23
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 28. novembra 2018 prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou OPENServices Legal s. r. o., Južná trieda 74, Košice, konajúcou advokátkou a konateľkou JUDr. Ing. Lenkou Kováčovou, vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd uznesením Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3 Pv 504/17/8802 z 9. februára 2018 a upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky sp. zn. IV Pz 52/18/1000 z 19. apríla 2018 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako zjavne neopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
1. Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len,,ústavný súd“) bola 13. júna 2018 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len,,sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“) a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“) uznesením Okresnej prokuratúry Košice I (ďalej len,,okresná prokuratúra“) sp. zn. 3 Pv 504/17/8802 z 9. februára 2018 (ďalej len,,uznesenie okresnej prokuratúry“) a upovedomením Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len,,generálna prokuratúra“) sp. zn. IV Pz 52/18/1000 z 19. apríla 2018 (ďalej len,,upovedomenie generálnej prokuratúry“).
2. Sťažovateľ v sťažnosti uviedol, že povereným príslušníkom Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice, odboru poriadkovej polície, Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice-Ťahanovce mu bolo vznesené obvinenie uznesením ČVS: ORP-3434/TH-KE-2017 z 29. decembra 2017 (ďalej len,,uznesenie o vznesení obvinenia“) pre prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Trestný zákon“). Proti uzneseniu o vznesení obvinenia sťažovateľ podal sťažnosť 15. januára 2018, ktorú doplnil 24. januára 2018. V tejto sťažnosti okrem samotného popretia spáchania skutku namietal, že v čase vydania uznesenia o vznesení obvinenia nebola právne relevantným spôsobom vyčíslená výška škody, ktorú mal spôsobiť, že nebolo riadne preukázané, kto je vlastníkom poškodeného motorového vozidla, tiež namietal rozpory vo výpovediach dvoch vypočutých svedkov, ako aj protizákonnosť v postupe vykonanej rekognície jeho osoby svedkami a nedostatočné a zmätočné odôvodnenie uznesenia o vznesení obvinenia.
3. V ďalšej časti sťažovateľ uviedol, že o jeho sťažnosti proti uzneseniu o vznesení obvinenia rozhodol prokurátor okresnej prokuratúry uznesením okresnej prokuratúry tak, že ju ako nedôvodnú zamietol. Sťažnosťou napadnuté uznesenie okresnej prokuratúry sťažovateľ považuje za nezákonné a podľa jeho názoru porušujúce jeho základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny. Dodal: ,,Sťažovateľ poukazuje najmä na to, že toto zamietajúce uznesenie je absolútne nepreskúmateľné z dôvodu absencie riadneho odôvodnenia. V rozpore s ustanovením § 176 ods. 2 Tr. por. neobsahuje vôbec žiadne právne relevantné úvahy, ktorými sa prokurátor pri jeho vydávaní spravoval. Takými rozhodne nie sú veľmi stručné dôvody, doslova 3 vety (tretí odsek na strane č. 2), kde prokurátor len všeobecne a povrchne uviedol, že skutkový stav mal byť zistený dostatočne, zistené skutočnosti mali nasvedčovať, že bol trestný čin spáchaný a ten spáchala určitá osoba, a že poverený príslušník PZ mal uviesť dôkazy, o ktoré sa opieral, ktorými sú vyjadrenia svedkov a listinné dôkazy. Prokurátor vo svojom rozhodnutí však absolútne nijako nereagoval na sťažovateľom konštatované podrobné dôvody nezákonnosti napadnutého uznesenia povereného príslušníka PZ formulované do piatich zrozumiteľných bodov. Nejde o situáciu, že prokurátor reagoval nedostatočne alebo nesprávne, ale o to, že sa argumentmi sťažovateľa zjavne vôbec nezaoberal. Hoci v odôvodnení samotného rozhodnutia pomenúva čo napadnutému rozhodnutiu sťažovateľ vytýka, no to následne nechal bez akejkoľvek reakcie. Prokurátor sa teda absolútne žiadnym spôsobom nevyjadril k sťažovateľom konštatovanej nezákonnosti v postupe povereného príslušníka PZ, ktorý, ako je uvedené vyššie, bez preukázania výšky spôsobenej škody, prijal záver o naplnení jej zákonnej výšky (nad 266 Eur), k nepreukázaniu vlastníctva k predmetnému vozidlu, teda nedostatočné určenie poškodeného, k rozporom vo výpovediach svedkov, k nezákonnosti vykonaných rekognícií a nedostatočnému odôvodneniu rozhodnutia povereného príslušníka PZ a jeho zmätočnosti, hoci všetky uvedené skutočnosti sú významné a majú podstatný vplyv na zákonnosť v postupe orgánov činných v trestnom konaní.“ Sťažovateľ v závere tejto časti uviedol, že je toho názoru, že postupom okresného prokurátora došlo aj k porušeniu jeho práva na obhajobu, ktoré okrem iného zahŕňa aj právo vedieť, z akých konkrétnych a právne relevantných dôvodov je trestne stíhaný.
4. Sťažovateľ uvádza, že 20. februára 2018 podal generálnej prokuratúre návrh na zrušenie právoplatných rozhodnutí v prípravnom konaní generálnym prokurátorom podľa § 363 a nasl. zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len,,Trestný poriadok“). Upovedomením generálnej prokuratúry bol následne upovedomený o tom, že jeho návrhu nebolo vyhovené, pretože generálna prokuratúra sa stotožnila s postupom povereného príslušníka Policajného zboru a prokurátora okresnej prokuratúry. Sťažovateľ uviedol: «Na tomto mieste je potrebné uviesť, že nie je úplne zrejmé, či Generálna prokuratúra SR skutočne kvalifikovane a precízne posudzovala napadnuté uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry, keď prijala vyššie uvedené závery... Hoci Generálna prokuratúra SR vo svojom upovedomení opakovane uvádza, že je potrebné reagovať na také námietky sťažovateľa, ktoré majú pre vec,,podstatný význam“, nie je zrejmé, ako mohla,,podržať“ také rozhodnutie prokurátora, ktoré ako uvádzame nereagovalo absolútne nijako na jasné a zrozumiteľné právne relevantné argumenty. Len pre dokreslenie podľa názoru sťažovateľa nesprávneho postupu Generálnej prokuratúry SR uvádzame, že jej argument k namietanej absencii zákonného preukázania výšky škody v štádiu vznesenia obvinenia, (čo je nevyhnutným znakom trestného činu a musí byť naplnený už pri vznesení obvinenia), že sa bude zisťovať v priebehu dokazovania v trestnom konaní je absolútnym popretím ustálenej praxe orgánov činných v trestnom konaní a je nesprávnou úvahou rozpornou so zákonom.»
5. V petite sťažnosti sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd nálezom takto rozhodol: ,,1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, trvale bytom:
na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a podľa čl. 36 ods. 1 listiny uznesením Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3 Pv 504/17/8802 z 09.02.2018 a upovedomením Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Pz 52/18/1000 z 19.04.2018 porušené bolo.
2. Uznesenie Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3 Pv 504/17/8802 z 09.02.2018 a upovedomenie Generálnej prokuratúry SR sp. zn. IV Pz 52/18/1000 z 19.04.2018 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.
3. ⬛⬛⬛⬛ priznáva primerané zadosťučinenie v sume 2 000 € (slovom: dvetisíc eur), ktoré sú Okresná prokuratúra Košice I a Generálna prokuratúra SR povinné spoločne a nerozdielne zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresná prokuratúra Košice I a Generálna prokuratúra SR sú povinné spoločne a nerozdielne nahradiť ⬛⬛⬛⬛ trovy právneho zastúpenia v sume 325,42 € (slovom tristodvadsaťpäť eur štyridsaťdva centov) na účet právneho zástupcu – spol. OPENServices Legal s.r.o., so sídlom Južná trieda 74, Košice – mestská časť Juh 040 01, IČO: 51 458 519, zápis v Obchodnom registri Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 43335/V, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“
II.
6. Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
7. V zmysle čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie opatrenie alebo iný zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...
8. Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon. Týmto je zákon Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len,,zákon o ústavnom súde“), ktorý vo svojom § 25 ods. 1 uvádza, že ústavný súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Počas tohto prerokovania ústavný súd zisťuje, či sťažnosť spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dôvody na jej odmietnutie.
9. Zákon o ústavnom súde v § 25 ods. 2 uvádza, že návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
10. Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
11. Podľa čl. 36 ods. 1 listiny každý sa môže domáhať ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v určených prípadoch na inom orgáne.
K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny uznesením okresnej prokuratúry
12. Z obsahu uznesenia okresnej prokuratúry vyplýva, že okresná prokuratúra sa stotožnila so skutkovými a právnymi závermi uvedenými v uznesení o vznesení obvinenia.
13. Ústavný súd v prvom rade pripomína, že nie je súčasťou systému orgánov činných v trestnom konaní, ale podľa čl. 124 ústavy je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti, ktorý rozhoduje o sťažnostiach podľa čl. 127 ods. 1 ústavy týkajúcich sa porušenia základných práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd. Cieľom uplatňovania tejto právomoci ústavného súdu nie je primárne preskúmavanie a posudzovanie právnych názorov orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd (vrátane základných práv a slobôd) fyzických osôb a právnických osôb pri výklade a uplatňovaní zákonov v súvislosti s rozhodovaním vo veci samej ani preskúmavanie, či v konaní pred týmito orgánmi bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu tieto orgány vyvodili. Úloha ústavného súdu sa sústreďuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne s medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách. Skutkové a právne závery orgánov verejnej moci rozhodujúcich o právnych prostriedkoch nápravy a ochrany práv a slobôd fyzických osôb a právnických osôb môžu byť teda predmetom kontroly zo strany ústavného súdu vtedy, ak by vyvodené závery boli zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne, a tak z ústavného hľadiska neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody zaručeného v ústave alebo v medzinárodných zmluvách o ľudských právach a základných slobodách (m. m. III. ÚS 211/2017).
14. O zjavne neopodstatnený návrh ide vtedy, ak ústavný súd pri jeho predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, III. ÚS 303/2017).
15. Ústavný súd je toho názoru, že okresná prokuratúra sa v uznesení okresnej prokuratúry dostatočným a ústavno-právne relevantným spôsobom vysporiadala s námietkami sťažovateľa. Skutočnosť, že sťažovateľ sa nestotožnil s právnym názorom okresnej prokuratúry sama osebe nemôže znamenať porušenie sťažovateľom označeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny.
16. Základné právo podľa čl. 46 ods. 1 ústavy zaručuje, že každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky... Súčasťou základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je nepochybne aj právo dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich práv príslušné orgány prokuratúry... pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť príslušných orgánov prokuratúry zákonom ustanoveným postupom sa takýmto podnetom (podaním) zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť. Súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je ale právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) vyhoveli (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03 a III. ÚS 133/06), t. j. za porušenie základného práva na inú právnu ochranu nemožno samo osebe považovať skutočnosť, že prokuratúra podnetu... nevyhovie podľa predstáv jeho pisateľa [napr. I. ÚS 38/02, II. ÚS 358/06, IV. ÚS 28/06 atď.; (III. ÚS 217/2018)].
17. Ústavný súd dospel k záveru, že účinky uplatnenej právomoci vo veci konajúcej okresnej prokuratúry sú v danom prípade zlučiteľné s obsahom sťažovateľom označeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny, preto sťažnosť v označenej časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavne neopodstatnenú.
K námietke porušenia základného práva sťažovateľa na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1 listiny upovedomením generálnej prokuratúry
18. V súvislosti s upovedomením generálnej prokuratúry sťažovateľ namietol, že generálna prokuratúra nezrušila uznesenie okresnej prokuratúry a stotožnila sa s jeho závermi.
19. O zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (III. ÚS 307/2017).
20. Ústavný súd z prílohy k sťažnosti zistil, že generálna prokuratúra v upovedomení generálnej prokuratúry uviedla:
«,... Na základe uvedeného návrhu som následne preskúmal vyšetrovací spis Obvodného oddelenia Policajného zboru Košice – Ťahanovce sp. zn. ORP-3434/TH-KE- 2017, obsah dozorového spisu Okresnej prokuratúry Košice I sp. zn. 3 Pv 504/17/8802 a obsah vecného spisu Krajskej prokuratúry Košice sp. zn. 1 KPt 241/18/8800... V posudzovanej trestnej veci som zistil stav, ktorý dovoľoval poverenému príslušníkovi PZ vzniesť obvinenie ⬛⬛⬛⬛ za prečin poškodzovania cudzej veci podľa § 245 ods. 1 Trestného zákona, pretože zo skutkových zistení ustálených z dôkazov vyplýva dostatočne odôvodnený záver, že sa stal uvedený skutok a že tento mala spáchať určitá osoba. Podmienkou na postup podľa § 206 ods. 1 Trestného poriadku je presvedčenie o dôvodnosti podozrenia zo spáchania trestného činu. Dôkazy zabezpečené v čase vydania takéhoto uznesenia existenciu takejto dôvodnosti preukazovali. Skutočnosti a dôkazy, na ktoré v odôvodnení uznesenia o vznesení obvinenia poukázal poverený príslušník PZ, ako aj prokurátor okresnej prokuratúry pri zamietnutí sťažnosti obvineného proti uzneseniu o vznesení obvinenia, nemusia dať odpoveď na všetky existujúce otázky, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam a dávajú odpoveď na podstatu veci... Na tomto mieste je nevyhnutné konštatovať zákonnosť uznesenia povereného príslušníka PZ zo dňa 29.12.2017 o vznesení obvinenia ⬛⬛⬛⬛ v súlade s ustanovením § 206 ods. 1 Trestného poriadku, ktoré predpokladá vznesenie obvinenia konkrétnej osobe hneď, ako to odôvodňuje procesná situácia, pretože je neprípustné viesť trestné stíhanie len,,vo veci“ v prípade, ak je nezameniteľne známy páchateľ. Nerešpektovanie uvedeného postupu reálne znamená, že podozrivý síce je materiálne obvinený, ale formálne nie, čím sa tejto osobe zabránilo uplatňovať procesné práva obvineného... Opodstatneným je teda aj uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry sp. zn. 3 Pv 504/17/8802-7 zo dňa 09.02.2018, ktorým zamietol sťažnosť obvineného... V odôvodnení uznesenia prokurátor okresnej prokuratúry aj s poukazom na vyššie uvedené okolnosti dostatočne vyhodnotil produkované dôkazy v súvislosti s konaním obvineného a argumentoval na skutočnosti, ktoré dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia. Pri rozhodovaní prokurátor okresnej prokuratúry vychádzal zo zhodnotenia celej existujúcej dôkaznej situácie, pričom v odôvodnení uznesenia nemusel dať odpoveď na všetky argumenty uvedené v riadnom opravnom prostriedku... Uznesenie prokurátora okresnej prokuratúry je teda v súlade s ustanovením § 176 ods. 2 Trestného poriadku, keďže z jeho odôvodnenia nevyplýva jednostrannosť ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by popierala ich účel, podstatu a zmysel... Zadováženými dôkazmi do dňa vznesenia obvinenia je dostatočne preukázané, že obvinený mal v kritickom čase poškodiť osobné motorové vozidlo... Z vyhodnotenia celej dôkaznej situácie je teda potrebné skonštatovať, že produkované dôkazy neumožňovali iný postup ako vydanie uznesenia o vznesení obvinenia...»
21. Súčasťou obsahu základného práva na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy je teda právo účastníka konania na také odôvodnenie úradného rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom tejto ochrany (III. ÚS 57/2018).
22. Ústavný súd po oboznámení sa s obsahom upovedomenia generálnej prokuratúry dospel k záveru, že generálna prokuratúra sa zaoberala sťažnosťou vyčerpávajúcim spôsobom, závery sú právne akceptovateľné, dostatočne konkrétne a v tomto zmysle aj ústavne udržateľné.
23. Ústavný súd vo svojej konštantnej judikatúre pravidelne zdôrazňuje, že v zásade nie je oprávnený preskúmavať a posudzovať právne názory príslušného orgánu verejnej moci, ktoré ho pri výklade a uplatňovaní zákonov viedli k rozhodnutiu vo veci samej, ani preskúmavať, či postupom, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bol náležite zistený skutkový stav a aké skutkové a právne závery zo skutkového stavu príslušný orgán verejnej moci vyvodil. Úloha ústavného súdu sa obmedzuje na kontrolu zlučiteľnosti účinkov takejto interpretácie a aplikácie s ústavou, prípadne medzinárodnými zmluvami o ľudských právach a základných slobodách (III. ÚS 67/2015).
24. Ústavný súd už viackrát vyslovil názor, podľa ktorého do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nepatrí právo účastníka na rozhodnutie v súlade s jeho skutkovým a právnym názorom, resp. právo na úspech v konaní. Obsahom základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nie je ani záruka, že rozhodnutie orgánu verejnej moci bude spĺňať očakávania a predstavy účastníka konania (III. ÚS 184/2018).
25. Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosť v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
26. Pretože ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol ako celok, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľa obsiahnutými v petite sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. novembra 2018