znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 447/2014-26

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   21.   októbra   2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jany Baricovej a Rudolfa Tkáčika o sťažnosti A. K., A. P., V. S., A. Z. a Š. Z., zastúpených advokátskou kanceláriou JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr. Strapáč, PhD., s. r. o., Potočná 2835/1 A, Čadca, v mene ktorej koná konateľ a advokát JUDr. Miroslav Stopka, pre namietané porušenie ich základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Čadca   v konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 50/2005 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   A.   K.,   A.   P.,   V.   S.,   A.   Z.   a Š.   Z.   na   prerokovanie   veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 50/2005 p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému   súdu   Čadca p r i k a z u j e,   aby   v   konaní   vedenom pod sp. zn. 10 C 50/2005 konal bez zbytočných prieťahov.

3. A.   K.,   A.   P.,   V.   S.,   A.   Z.   a Š.   Z. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie pre každého   z   nich   v sume   1 000 €   (slovom   tisíc   eur),   ktoré j e   Okresný   súd   Čadca p o v i n n ý vyplatiť im do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Čadca j e   p o v i n n ý   uhradiť A. K., A. P., V. S., A. Z. a Š. Z. trovy konania v sume 823,30 € (slovom osemstodvadsaťtri eur a tridsať centov) na účet advokátskej kancelárie JUDr. Stopka, JUDr. Blendovský, JUDr.   Strapáč, PhD., s.   r. o., Potočná 2835/1A, Čadca, do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením č. k. III. ÚS 447/2014-13 z 24. júla 2014 prijal na ďalšie konanie sťažnosť A. K., A. P., V. S., A. Z. a Š. Z. (ďalej len „sťažovatelia“), ktorou namietali porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 10 C 50/2005.

Následne ústavný súd 19. mája 2014 vyzval okresný súd, aby sa vyjadril sa k vecnej stránke   prijatej   sťažnosti   a   oznámil,   či   súhlasí   s   upustením   od   ústneho   pojednávania o prijatej sťažnosti.

Vyjadrenie okresného súdu bolo ústavnému súdu doručené 18. augusta 2014. V jeho prílohe sa nachádzal súdny spis a vyjadrenie predsedníčky okresného súdu s chronológiou úkonov   okresného   súdu   i   účastníkov   v   napadnutom   konaní,   z   ktorej   vyplývajú   tieto podstatné skutočnosti:«16.3.20105 - návrh o určenie hranice, 21.4.2005 - referát sudcu, uznesenie spojené s výzvou na vyjadrenie k žalobe,

20.7.2005 - vyjadrenie odporcov k návrhu, 4.10.2005   -   pojednávanie,   odročené   na   neurčito   za   účelom   nariadenia   znaleckého dokazovania, 30.11.2005 - uznesenie - navrhovatelia zaviazaní zložiť zálohu na trovy dokazovania, 16.3.2006 - sudca vytýčil termín na 24.4.2006, dňa 24.3.2006 termín zrušený, nový termín 22.5.2006, 22.5.2006 - vo veci rozhodnuté, návrh zamietnutý, 4.7.2006 - odvolanie navrhovateľov, 17.7.2006 - predkladacia správa, 6.7.2007 - návrat spisu, rozsudok OS zrušený, 11.1.2008 - výzva na doplnenie návrhov v zmysle uznesenia Krajského súdu v Žiline, 5.2.2008 - odpoveď práv. zástupcu navrhovateľov, 16.9.2008 - uznesenie - nariadenie znaleckého dokazovania, 2.10.2008 - ohliadka na mieste samom, 11.3.2009 - doručený znalecký posudok, 16.3.2009 – zaslanie znaleckého posudku účastníkom na vyjadrenie, 31.3.2009, 7.4.2009 - vyjadrenie navrhovateľov k ZP, 12.8.2009 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 25.9.2009 (konalo sa), odročené na 4.12.2009, 22.10.2009   -   práv.   zást.   navrhovateľov   predložil   dôkazný   návrh   (na   vypracovanie znaleckého posudku v alternatívach), 4.12.2009 - pojednávanie (konalo sa), odročené na neurčito, 22.1.2010 - práv. zást. odporkyne V. H. doručil súdu písomné stanovisko, 29.1.2010 - odpoveď na výzvu od práv. zást. navrhovateľov, 26.4.2010   -   uznesenie   -   uložená   povinnosť   navrhovateľom   zložiť   preddavok   na   trovy dokazovania, 17.6.2010 - ohliadka na mieste samom, 28.6.2010 - uznesenie - nariadené doplnenie znaleckého dokazovania, 6.9.2010 - doručený geometrický plán, 16.9.2010- zaslanie geometrického plánu účastníkom za účelom vyjadrenia, 1.3.2011 - termín pojednávania (konalo sa), odročené na neurčito,

2.5.2011 - urgencia pre súdneho znalca, 7.6.2011 - termín pojednávania (konalo sa), odročené na neurčito, 7.2.2013 - sudca vytýčil termín pojednávania na deň 12.4.2013 (neuskutočnilo sa pre smrť účastníka konania), odročené na 21.5.2013, 17.4.2013 - rozšírenie návrhu, 21.5.2013   -   pojednávanie   (nevykázané   predvolanie   účastníkom,   neuskutočnilo   sa), odročené na neurčito, 4.6.2013 - výzvy právnemu zástupcovi navrhovateľov na zaujatie stanoviska, 16.7.2013 - podanie práv. zást. navrhovateľov, 10.2.2014 - výzva pre práv. zást. navrhovateľov, odporcov predloženie otázok pre účely znaleckého dokazovania, 18.2.2014 - podanie právneho zást. navrhovateľov, 20.2.2014 - navrhnuté otázky pre súdneho znalca - práv. zást. odporcov, 2.4.2014 - oznámenie, že navrhovateľka v 2. rade zomrela, 6.6.2014 - výzva pre práv. nástupcov po neb. navrhovateľke, 25.6.2014 - výzva pre súdnu komisárku, 2.7.2014   odpoveď   3.9.2014   –   uznesenie   o čiastočnom   zastavení   konania   vo   vzťahu k nárokom po nebohej, 5.9.2014 - žiadosť na Správu katastra Čadca.»

Rovnaké skutočnosti týkajúce sa priebehu napadnutého konania zo súdneho spisu, ktorý mu bol zapožičaný a doručený 12. septembra 2014, zistil aj ústavný súd.

Predsedníčka okresného súdu k postupu okresného súdu uviedla: „Po preštudovaní spisového materiálu konštatujem, že vo veci boli spôsobené zbytočné prieťahy v konaní.“

Predsedníčka   okresného   súdu   v   závere   svojho   vyjadrenia   vyjadrila   súhlas s upustením od ústneho pojednávania vo veci.

Právny   zástupca   sťažovateľov   v   oznámení   doručenom   ústavnému   súdu 3. októbra 2014 vyjadril súhlasil s upustením od verejného pojednávania vo veci v konaní pred ústavným súdom.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o   konaní pred   ním   a   o   postavení jeho sudcov   v   znení neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia sa sťažnosťou domáhali vyslovenia porušenia svojho základného práva zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd si pri výklade práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov osvojil   judikatúru   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   k   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   pokiaľ ide o právo na prejednanie veci v primeranej lehote (II. ÚS 55/98, I. ÚS 28/01, I. ÚS 20/02).

Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (i práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote) je podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného   súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa   právna   neistota osoby domáhajúcej   sa   rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza zásadne až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným spôsobom, ktorý znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím súdu (IV. ÚS 220/04, IV. ÚS 365/04).

Základnou   povinnosťou   súdu   a   sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto povinnosť súdu a sudcu vychádza z § 6 zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „OSP“),   ktorý   súdom   prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania postupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla   a   účinná,   ďalej   z   §   100   ods.   1   OSP,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie   začalo, postupuje   v   ňom   súd   zásadne   bez   ďalších   návrhov   tak,   aby   vec   bola   čo   najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Pri   posudzovaní   otázky,   či   v   súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným   prieťahom v konaní, a   tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   v   súlade so svojou doterajšou judikatúrou (IV. ÚS 74/02, III. ÚS 247/03, IV. ÚS 272/04) ústavný súd zohľadnil tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje,   správanie   účastníka   súdneho   konania   a   postup   samotného   súdu.   Za   súčasť prvého kritéria ústavný súd považuje aj povahu prerokúvanej veci.

1.   Pokiaľ   ide   o   právnu   a   faktickú   zložitosť   sporu,   v   ktorom   sú   sťažovatelia navrhovateľmi (o určenie priebehu hranice), ústavný súd konštatuje, že obdobné konania možno zaradiť k štandardnej agende všeobecného súdnictva, preto dĺžka konania nebola závislá od skutkovej či právnej náročnosti prerokovávanej veci, hoci v okolnostiach prípadu konštatuje, že znalecké dokazovanie, ako aj ohliadka na mieste samom indikuje, že istá miera   skutkovej   náročnosti   je   v konaní   prítomná,   čím   však   nie   je   možné   ospravedlniť doterajšiu dĺžku napadnutého konania.

2.   Ďalším   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval   existenciu   zbytočných prieťahov v napadnutom konaní, bolo správanie sťažovateľov ako účastníkov tohto súdneho konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že   nezistil   okolnosti   na   strane   sťažovateľov,   ktoré by relevantne prispeli k doterajšej dĺžke napadnutého konania.

3. Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu označených práv sťažovateľov, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd úvodom konštatuje, že postup okresného súdu v napadnutom konaní, ktoré začalo podaním žaloby začiatkom roka 2005, indikuje, že vec nebola prerokovaná v súlade s označeným základným právom sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Samotná skutočnosť,   že   konanie   na   jednom   stupni   v   takejto   veci   trvá   viac   ako   deväť   rokov (do podania tejto sťažnosti, pozn.), postačuje na to, aby ústavný súd bez ďalšieho skúmania vyslovil   porušenie   označených   práv   sťažovateľov.   Napriek   uvedenému   ústavný   súd preskúmal   postup   okresného   súdu   a identifikoval   niekoľko   období   neodôvodnenej nečinnosti.

Takýmto obdobím neodôvodnenej nečinnosti bolo obdobie od vrátenia súdneho spisu z odvolacieho   súdu   (6.   júla   2007) do   jednoduchého   úkonu   súdu,   výzvy   na   oznámenie ďalších   návrhov   na   doplnenie   dokazovania   v zmysle   uznesenia   odvolacieho   súdu (11. januára   2008)   v trvaní   šesť   mesiacov,   následne   obdobie   od   doručenia   odpovede právneho   zástupcu   sťažovateľov   na   uvedenú   výzvu   (5.   februára   2008) do   vydania uznesenia, ktorým okresný súd nariadil znalecké dokazovanie (16. septembra 2008) v trvaní siedmich   mesiacov.   Najvýraznejším   obdobím   neodôvodnenej   nečinnosti   súdu v napadnutom   konaní   v trvaní   22   mesiacov   bolo   obdobie   od   pojednávania   konaného 7. júna 2011   do   12.   apríla   2013,   keď   súd   odročil   pojednávanie   pre   smrť   jedného z účastníkov konania. Okresný súd ďalej svojou neodôvodnenou nečinnosťou spôsobil aj prieťah v trvaní deviatich mesiacov, keď svojím nesústredeným postupom musel odročiť pojednávanie   pre   nevykázané   doručenie   predvolania   účastníkom   (21.   mája   2013),   až do najbližšieho   relevantného úkonu   – výzvy,   ktorou   vyzval   strany sporu,   aby reagovali na zmeny zaznamenané v katastri nehnuteľností a predložili svoje návrhy na dokazovanie (10. februára 2014).

V uvedených   obdobiach   bol   okresný   súd   nečinný   bez   toho,   aby   mu   bránila akákoľvek prekážka v prebiehajúcom v konaní, preto ústavný súd konštatuje, že obdobia neodôvodnenej nečinnosti v súhrne predstavujú dobu štyroch rokov a ôsmich mesiacov.

Ústavný súd na základe uvedeného dospel k jednoznačnému záveru, že okresný súd v napadnutom   konaní   nepostupoval   v   súlade   so   základným   právom   sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, preto konštatuje, že doterajším postupom okresného súdu v konaní, ktoré je vedené pod sp. zn. 10 C 50/2005, došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný   súd   na   základe   svojho   zistenia,   že   postupom   okresného   súdu   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, mu prikázal, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 10 C 50/2005 konal bez zbytočných prieťahov, pretože označená vec nebola v čase rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti sťažovateľov právoplatne skončená (bod 2 výroku nálezu).

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde ak ústavný súd rozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Sťažovatelia v sťažnosti žiadali priznať primerané finančné zadosťučinenie každému v sume 1 000 €, ktoré odôvodnili intenzitou zásahov do ich práv, ako aj dĺžkou ich trvania.Pri určení primeraného finančného zadosťučinenia ústavný súd vychádzal zo zásad spravodlivosti   aplikovaných   Európskym   súdom   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Vzhľadom na doterajšiu dĺžku konania vedeného okresným súdom, ako aj na jeho neodôvodnenú   nečinnosť   v   trvaní   štyroch   rokov   a ôsmich   mesiacov,   berúc   do   úvahy predmet   konania   na okresnom   súde,   správanie   sťažovateľov   a   všetky   okolnosti   daného prípadu, považoval ústavný súd návrh sťažovateľov na priznanie sumy 1 000 € každému zo sťažovateľov   za   primeraný,   preto   mu   v celom   rozsahu   vyhovel   a   priznal   finančné zadosťučinenie podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené v bode 3 výroku nálezu.

Ústavný   súd napokon   rozhodol   aj o   úhrade trov   konania sťažovateľov,   ktoré   im vznikli   v   dôsledku   právneho   zastúpenia   pred   ústavným   súdom.   Právny   zástupca sťažovateľov si uplatnil trovy konania, ktoré vyčíslil v celkovej sume 823,30 €.

Ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   trovy   konania   z   dôvodu   právneho   zastúpenia advokátom pozostávajúce z odmeny advokáta, a vychádzal pritom z vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej len   „vyhláška“). Podľa § 11 ods. 3 v spojení s § 1 ods. 3 vyhlášky je odmena advokáta (základná tarifa) v konaní pred ústavným súdom za jeden úkon právnej služby 1/6 z výpočtového základu. Vzhľadom   na   to,   že   právny   zástupca   zastupoval   piatich   sťažovateľov,   u každého zo sťažovateľov   sa   podľa   §   13   ods.   2   vyhlášky   základná   sadzba   tarifnej   odmeny   zníži o 50 %.

Základom pre výpočet náhrady za úkon právnej služby je v danom prípade priemerná mesačná   mzda   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v   prvom   polroku   2013 v sume 804 €. Právny zástupca je zároveň platiteľom dane z pridanej hodnoty, preto sa odmena   a   náhrady   zvyšujú   podľa   §   18   ods.   3   vyhlášky   o   daň   z   pridanej   hodnoty. Sťažovateľmi uplatnená náhrada trov konania neprevyšuje sumu, ktorú vyrátal ústavný súd, preto ústavný súd priznal sťažovateľom požadovanú sumu v plnej výške t. j. 823,30 €.

Priznanú úhradu trov právneho zastúpenia je okresný súd povinný uhradiť na účet právneho zástupcu sťažovateľov (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP) v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom   na   čl.   133   ústavy,   podľa   ktorého   proti   rozhodnutiu   ústavného   súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. októbra 2014