znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 447/2010-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. Ď., A. Ď. a J. Ď., všetci bytom B., a J. B., M. B. st. a M. B. ml., B., zastúpených advokátkou JUDr. D. Š., Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   I   v   konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 327/2004 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. Ď., A. Ď., J. Ď., J. B., M. B. st. a M. B. ml.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2010 doručená sťažnosť J. Ď., A. Ď. a J. Ď., B., a J. B., M. B. (nar....) a M. B. (nar....), všetci bytom   B. (ďalej len „sťažovatelia“),   zastúpených   advokátkou   JUDr.   D.   Š.,   Advokátska kancelária, B., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 327/2004.

Zo sťažnosti vyplýva, že „Navrhovatelia sa návrhom na začatie konania podaným na Okresný súd Bratislava I. dňa 03. 09. 2004 domáhali voči Slovenskej republike, podľa § 18, zákona číslo 58/1969 Zb. náhrady škody.

Nakoľko príslušný súd vo veci nekonal, 06. 11. 2005 navrhovatelia podali sťažnosť na   prieťahy   v   konaní,   ktorú   predseda   Okresného   súdu   Bratislava   I.   označil   ako odôvodnenú.

V prieťahoch súd pokračoval a vo veci rozsudkom rozhodol dňa 19. 06. 2007, ktorým žalobu žalobcov v konaní číslo 18 C 327/2004 zamietol. Rozsudok zástupcovi žalobcov bol doručený dňa 05. 08. 2007. Proti rozsudku prvostupňového súdu žalobcovia, v sťažnosti sťažovatelia 1 až 6, dňa 06. 08. 2007 podali odvolanie.

Keďže sťažovatelia zo strany Okresného súdu Bratislava I. a ani z Krajského súdu Bratislava ku dňu 17. 02. 2010, nedostali žiadne vyrozumenie alebo rozhodnutie, opätovne podali sťažnosť Krajskému súdu na prieťahy v konaní. Krajský súd Bratislava listom číslo Spr. 2041/2010 zo dňa 25. 02. 2010 sťažnosť postúpil na priame vybavenie predsedníčke Okresného súdu Bratislava I.

Predsedníčka   Okresného   súdu   Bratislava   I.,   vyhodnotila   sťažnosť   ako   dôvodnú a sťažovateľom sa v mene súdu za spôsobený prieťah ospravedlnila.

Prieťahmi Okresného súdu Bratislava I. v predmetnom konaní, došlo k porušeniu práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd,   čo   uznala   aj   predsedníčka Okresného súdu Bratislava I.

Tým   že   Okresný   súd   Bratislava   I.   v   konaní   sp.   zn.   18   C   327/2005   nekonal   bez zbytočných prieťahov, sťažovateľom spôsobil dlhodobo stav právnej neistoty. Počas trvania neistoty t. j. od podania žaloby dodnes nevedia riadiť a riešiť svoje finančné záležitosti, čo má negatívne dôsledky na ich život a oni sami svojim konaním k prieťahom neprispeli.“.Sťažovatelia žiadajú, aby ústavný súd rozhodol týmto nálezom:„Prieťahmi Okresného súdu Bratislava I., právo sťažovateľov zakotvené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní sp. zn. 18 C 327/2005, porušené bolo. Vzhľadom   na   intenzitu   porušenia   práva,   priznáva   spravodlivé   finančné zadosťučinenie každému sťažovateľovi v por. 1 – 6 po 3.000,- Eur.

Právnej   zástupkyni   sťažovateľov   JUDr.   D.   Š.   priznáva   náhradu   trov   právneho zastúpenia 1.280,76 Eur (2 právne úkony á 127,97 Eur, prevzatie + príprava, písomné podanie, 2 x režijný paušál á 5,44 Eur, - 20 % = 213,46 Eur x 6 účastníkov = 1.280,76 Eur), ktorá jej bude vyplatená do jedného mesiaca od právoplatnosti nálezu.“

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a   o   postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20 ods.   3   zákona o ústavnom   súde   ústavný súd je viazaný návrhom   na začatie konania.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   namietali   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   18   C   327/2004   o náhradu   škody   proti   Slovenskej republike, ktoré začalo na základe ich návrhu z 3. septembra 2004.

Ústavný   súd   zistil,   že   okresný   súd   vo   veci   meritórne   rozhodol   rozsudkom č. k. 18 C 327/2004-106 z 19. júna 2007, teda ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Keďže rozhodnutie prvostupňového súdu bolo napadnuté odvolaním, bola vec predložená Krajskému súdu v Bratislave, ktorý rozsudkom č. k. 3 Co 71/2010-146 zo 6. mája 2010 (ktorý sa stal právoplatným 17. júna 2010) prvostupňový rozsudok potvrdil.

Podľa   konštantnej   judikatúry   ústavného   súdu   je   účelom   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia príslušného štátneho orgánu. Ústavný súd preto v súlade so svojou judikatúrou (IV. ÚS 61/03, III. ÚS 41/07, II. ÚS 214/08) poskytuje ochranu základnému právu na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na   ústavnom   súde   uplatnená   v   čase,   keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 18 C 327/2004 bola   ústavnému   súdu   doručená   15.   apríla   2010,   teda   potom,   ako   okresný   súd   vo   veci meritórne rozhodol. V čase podania tejto sťažnosti okresný súd už nebol oprávnený vo veci konať, nemohol ovplyvniť priebeh konania, a teda ani porušiť označené právo sťažovateľov, pretože vyhlásením rozsudku vo veci samej a jeho doručením účastníkom konania okresný súd vykonal všetky zákonom predpokladané a dovolené úkony na odstránenie stavu právnej neistoty sťažovateľov. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, preto bolo treba vec posudzovať so zreteľom na čl. 2 ods. 2 ústavy ako vec, v ktorej   ústavná   úloha   okresného   súdu   pri   odstraňovaní   právnej   neistoty   skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu, a preto podľa konštantnej judikatúry ústavného súdu bola sťažnosť odmietnutá z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (obdobne napr. III. ÚS 248/08, III. ÚS 317/2010).

Na   základe   uvedených   skutočností   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je   uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010