SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 446/2015-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska 2, Košice, zastúpenej advokátom JUDr. Gabrielom Gulbišom,advokátska kancelária, Němcovej 22, Košice, vedené pod sp. zn. Rvp 10986/2015a sp. zn. Rvp 11465/2015 vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4Ústavy Slovenskej republiky, jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 36 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd,na kontradiktórnosť v konaní zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38ods. 2 Listiny základných práv a slobôd, na rovnosť účastníkov v konanízaručeného čl. 48 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniezaručeného čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 34 C 107/2008zo 6. júla 2011 (Rvp 10986/2015), postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciachsp. zn. 3 Co 353/2011 z 18. decembra 2012 (Rvp 10986/2015) a postupom a uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1 Cdo 141/2013 z 29. apríla 2015(Rvp 10986/2015), postupom a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 Er 1134/2011z 19. apríla 2012 (Rvp 11465/2015), postupom a uznesením Krajského súdu v Prešovesp. zn. 2 CoE 99/2012 z 27. septembra 2012 (Rvp 11465/2015) a postupom a uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 10 Oboer 204/2014 z 31. marca 2015(Rvp 11465/2015) a takto
r o z h o d o l :
1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod sp.zn. Rvp 10986/2015 a sp. zn. Rvp 11465/2015 s p á j a na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 446/2015.
2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli24. a 27. júla 2015 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životnápoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl.2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“),jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1Listiny základných práv a slobôd (ďalej len „listina“), na kontradiktórnosť v konanízaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, na rovnosť účastníkov v konanízaručeného čl. 48 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)postupom a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 34 C 107/2008 zo 6. júla 2011(Rvp 10986/2015), postupom a uznesením Krajského súdu v Košiciachsp. zn. 3 Co 353/2011 z 18. decembra 2012 (Rvp 10986/2015) a postupom a uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 141/2013z 29. apríla 2015 (Rvp 10986/2015), postupom a uznesením Okresného súduPrešov sp. zn. 3 Er 1134/2011 z 19. apríla 2012 (Rvp 11465/2015), postupom a uznesenímKrajského súdu v Prešove sp. zn. 2 CoE 99/2012 z 27. septembra 2012 (Rvp 11465/2015)a postupom a uznesením najvyššieho súdu sp. zn. 10 Oboer 204/2014 z 31. marca 2015(Rvp 11465/2015).
Sťažovateľka vo svojich sťažnostiach bez ďalšieho navrhovala, aby ústavný súdjej sťažnosti predbežne prerokoval a aby o nich v celom rozsahu konal s tým,že o sťažnostiach rozhodne tak, že vysloví porušenie jej označených práv postupoma označenými rozhodnutiami všeobecných súdov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia,zruší označené rozhodnutia všeobecných súdov a vec vráti najvyššiemu súdu a sťažovateľkeprizná náhradu trov právneho zastúpenia. K sťažnostiam sťažovateľka priložila označenérozhodnutia všeobecných súdov, ako aj plnú moc udelenú advokátovi.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)
Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).
V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.
Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí na spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.
S prihliadnutím na obsah sťažností vedených ústavným súdom pod sp. zn.Rvp 10986/2015 a sp. zn. Rvp 11465/2015, z ktorých vyplýva ich právna a skutkovásúvislosť v rozsahu ich nedostatkov, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľkya najvyššieho súdu, proti ktorým okrem iného tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súdaplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto uznesenia.
2. K sťažnostiam samotným (bod 2 výroku tohto uznesenia)
Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí návrhu na začatie konania (čl. 127 ods. 1 ústavy, § 20 a § 49a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol, že všeobecné náležitosti návrhu musí spĺňať každý návrh, a to tak náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).
To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha vpetite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojichpráv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).
Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovaných prípadoch obsah sťažnostítrpí rovnakými nedostatkami, ktoré majú za následok neurčitosť a neúplnosť sťažnostíako takých.
Závažným obsahovým nedostatkom sťažností je skutočnosť, že v oboch prípadochabsentuje akékoľvek ich odôvodnenie, t. j. neobsahujú čo i len jedinú konkrétnu a určitúústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušeníniektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa ústavy, resp. práv podľalistiny alebo dohovoru postupom označených okresných súdov, krajských súdova najvyššieho súdu, ktorých ako porušovateľov sťažovateľka v petite svojej sťažnostioznačila. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzbymedzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1písm. a)] vyplýva, že sťažovateľka musí označiť základné práva a slobody, vysloveniaporušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ichkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akýchdôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.
Podľa ústavného súdu má nedostatok odôvodnenia sťažnosti významné procesnédôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkovýstav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právneargumenty a právne posúdenie predloženého sporu. Nevyhnutnou podmienkou konaniaústavného súdu o individuálnej sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľačl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcichv uvedení skutočností svedčiacich o porušení jej základných práv alebo slobôdrozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťoukonkrétneho orgánu verejnej moci (orgánu štátnej správy, územnej alebo záujmovejsamosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje,pričom samotný subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočnýmdôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívneokolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.
Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosti, ktoré boli doručené ústavnému súdu,neobsahujú kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňajú ani podstatnú zákonom predpísanúnáležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.
Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobínedostatočne a neurčito, vytvára priestor pre dohady a dedukcie, čo sa pri uplatnenínámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).
Ústavný súd v tejto súvislosti pripomína, že nedostatky zákonom predpísanýchnáležitostí vyplývajúce z podania sťažovateľky nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).
Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskoršíchpredpisov advokát je povinný pri výkone advokácie dôsledne využívať všetky právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát tak, aby také úkony boli objektívne spôsobilé vyvolať nielen začatie konania,ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak sú na to splnené zákonom ustanovenépredpoklady.
Pretože predmetná sťažnosť v predloženej podobe neobsahuje náležitosti, ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné odôvodnenie ako východiskový rámec sťažnosti obsahovo korešpondujúces návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikovanéprávne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšíminávrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (zrušenie označených rozhodnutívšeobecných súdov a návrh na priznanie náhrady trov konania).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015