znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 446/2015-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,Garbiarska   2,   Košice,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Gabrielom   Gulbišom,advokátska kancelária,   Němcovej   22,   Košice,   vedené   pod   sp.   zn.   Rvp   10986/2015a sp. zn. Rvp 11465/2015 vo veci namietaného porušenia čl. 2 ods. 2, čl. 144 a čl. 152 ods. 4Ústavy Slovenskej republiky, jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46ods. 1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   čl.   36   ods.   1   Listiny   základných   práv   a   slobôd,na kontradiktórnosť v konaní zaručeného čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 38ods.   2   Listiny   základných   práv   a   slobôd,   na   rovnosť   účastníkov   v   konanízaručeného čl. 48 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konaniezaručeného   čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv   a   základnýchslobôd postupom a uznesením Okresného   súdu   Košice   I   sp.   zn.   34   C   107/2008zo 6. júla 2011 (Rvp 10986/2015),   postupom a uznesením   Krajského   súdu   v Košiciachsp. zn. 3 Co 353/2011   z 18.   decembra   2012   (Rvp   10986/2015)   a postupom   a uznesenímNajvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 1 Cdo   141/2013   z   29. apríla   2015(Rvp 10986/2015), postupom a uznesením Okresného súdu Prešov sp. zn. 3 Er 1134/2011z 19.   apríla   2012   (Rvp   11465/2015),   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Prešovesp. zn. 2 CoE 99/2012 z 27. septembra 2012 (Rvp 11465/2015) a postupom a uznesenímNajvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn. 10 Oboer   204/2014   z   31. marca   2015(Rvp 11465/2015) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s., vedené pod sp.zn. Rvp 10986/2015 a sp. zn. Rvp 11465/2015 s p á j a   na spoločné konanie, ktoré budeďalej vedené pod sp. zn. III. ÚS 446/2015.

2. Sťažnosti obchodnej spoločnosti Rapid life životná poisťovňa, a. s.,   o d m i e t apre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   boli24. a 27. júla 2015   doručené   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   Rapid   life   životnápoisťovňa, a. s., Garbiarska 2, Košice (ďalej len „sťažovateľka“), pre namietané porušenie čl.2   ods.   2,   čl. 144   a   čl.   152   ods.   4   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),jej základného práva na súdnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 36 ods. 1Listiny   základných   práv   a slobôd   (ďalej   len   „listina“),   na kontradiktórnosť   v   konanízaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny, na rovnosť účastníkov v konanízaručeného čl. 48 ods. 3 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného čl. 6ods. 1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)postupom a uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 34 C 107/2008 zo 6. júla 2011(Rvp 10986/2015),   postupom   a uznesením   Krajského   súdu   v Košiciachsp. zn. 3 Co 353/2011   z 18.   decembra   2012   (Rvp   10986/2015)   a postupom   a uznesenímNajvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Cdo 141/2013z 29. apríla   2015   (Rvp   10986/2015),   postupom   a uznesením   Okresného   súduPrešov sp. zn. 3 Er 1134/2011 z 19. apríla 2012 (Rvp 11465/2015), postupom a uznesenímKrajského súdu v Prešove sp. zn. 2 CoE 99/2012 z 27. septembra 2012 (Rvp 11465/2015)a postupom   a uznesením   najvyššieho   súdu   sp. zn. 10 Oboer   204/2014   z   31. marca   2015(Rvp 11465/2015).

Sťažovateľka   vo   svojich   sťažnostiach   bez   ďalšieho   navrhovala,   aby   ústavný   súdjej sťažnosti   predbežne   prerokoval   a   aby   o   nich   v   celom   rozsahu   konal   s   tým,že o sťažnostiach   rozhodne   tak,   že   vysloví   porušenie   jej   označených   práv   postupoma označenými rozhodnutiami všeobecných súdov uvedených v záhlaví tohto rozhodnutia,zruší označené rozhodnutia všeobecných súdov a vec vráti najvyššiemu súdu a sťažovateľkeprizná náhradu trov právneho zastúpenia. K sťažnostiam sťažovateľka priložila označenérozhodnutia všeobecných súdov, ako aj plnú moc udelenú advokátovi.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebonávrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môžeústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. K spojeniu vecí na spoločné konanie (bod 1 výroku tohto uznesenia)

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha vecito   nevylučuje,   použijú   sa   na   konanie   pred   ústavným   súdom   primerane   ustanoveniaObčianskeho súdneho poriadku (ďalej aj „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiťna spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú týchistých účastníkov.

Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí   na   spoločnékonanie, avšak v súlade s § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľačl. 127 ústavy primerane použiť na prípadné spojenie vecí § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn.Rvp 10986/2015   a sp.   zn.   Rvp   11465/2015,   z   ktorých   vyplýva   ich   právna   a   skutkovásúvislosť v rozsahu ich nedostatkov, a prihliadajúc taktiež na totožnosť v osobe sťažovateľkya najvyššieho súdu, proti ktorým okrem iného tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súdaplikujúc § 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 112 ods. 1 OSP tak, ako to je uvedenév bode 1 výroku tohto uznesenia.

2. K sťažnostiam samotným (bod 2 výroku tohto uznesenia)

Uplatnenie právomocí ústavného súdu je viazané na splnenie viacerých formálnychaj vecných náležitostí   návrhu na začatie   konania (čl. 127   ods. 1   ústavy, §   20 a   § 49a nasledujúcich zákona o ústavnom súde). V tejto súvislosti už ústavný súd opakovaneuviedol,   že   všeobecné   náležitosti   návrhu   musí   spĺňať   každý   návrh,   a   to   tak   náležitostitýkajúce sa formy návrhu, ako aj jeho obsahu. Ústavný súd je potom viazaný návrhomna začatie konania (§ 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

To znamená, že ústavný súd môže rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha vpetite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorého označil za porušovateľa svojichpráv (m. m. II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05).

Ústavný súd v prvom rade konštatuje, že v posudzovaných prípadoch obsah sťažnostítrpí rovnakými nedostatkami,   ktoré majú   za   následok   neurčitosť   a neúplnosť   sťažnostíako takých.

Závažným obsahovým nedostatkom sťažností je skutočnosť, že v oboch prípadochabsentuje akékoľvek ich odôvodnenie, t. j. neobsahujú čo i len jedinú konkrétnu a určitúústavnoprávne relevantnú námietku, ktorá by mala svedčať v prospech záveru o porušeníniektorého z označených základných práv alebo slobôd podľa ústavy, resp. práv podľalistiny   alebo   dohovoru   postupom   označených   okresných   súdov,   krajských   súdova najvyššieho   súdu,   ktorých   ako   porušovateľov   sťažovateľka   v   petite   svojej   sťažnostioznačila. Ústavný súd v tejto súvislosti už opakovane konštatoval, že zo vzájomnej väzbymedzi relevantnými ustanoveniami zákona o ústavnom súde [§ 20 ods. 1 a § 50 ods. 1písm. a)]   vyplýva,   že   sťažovateľka   musí   označiť   základné   práva   a   slobody,   vysloveniaporušenia ktorých sa domáha, nielen označením príslušných článkov ústavy, ale musí ichkonkretizovať aj skutkovo (m. m. IV. ÚS 124/08, IV. ÚS 146/08), t. j. uviesť, z akýchdôvodov malo dôjsť k ich porušeniu, a navrhnúť v tejto súvislosti dôkazy.

Podľa   ústavného   súdu   má   nedostatok   odôvodnenia   sťažnosti   významné   procesnédôsledky. Je základnou povinnosťou sťažovateľky, aby čo najpresnejšie opísala skutkovýstav, z ktorého vyvodzuje svoj procesný nárok na ochranu poskytovanú ústavným súdom.Okrem opísania skutkových okolností musí odôvodnenie sťažnosti obsahovať najmä právneargumenty   a   právne   posúdenie   predloženého   sporu.   Nevyhnutnou   podmienkou   konaniaústavného   súdu   o   individuálnej   sťažnosti   fyzickej   osoby   alebo   právnickej   osoby   podľačl. 127 ústavy je teda vznesenie relevantných námietok zo strany sťažovateľky spočívajúcichv   uvedení   skutočností   svedčiacich   o   porušení   jej   základných   práv   alebo   slobôdrozhodnutím, opatrením, procesným postupom, prípadne inou aktivitou alebo nečinnosťoukonkrétneho   orgánu   verejnej   moci   (orgánu   štátnej   správy,   územnej   alebo   záujmovejsamosprávy, súdu atď.). Vznesenie takýchto námietok podanie sťažovateľky neobsahuje,pričom samotný subjektívny názor sťažovateľky o porušení jej práv nie je dostatočnýmdôvodom na záver, že mohlo dôjsť k ich namietanému porušeniu, ak chýbajú objektívneokolnosti, ktoré by dovolili takýto záver aspoň na účely prijatia sťažnosti na ďalšie konanie.

Ústavný súd v súhrne konštatuje, že sťažnosti, ktoré boli doručené ústavnému súdu,neobsahujú kvalifikované odôvodnenie, teda nespĺňajú ani podstatnú zákonom predpísanúnáležitosť ustanovenú v § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc z uvedeného je ústavný súd toho názoru, že sťažnosť ako celok pôsobínedostatočne   a   neurčito,   vytvára   priestor   pre   dohady   a   dedukcie,   čo   sa   pri   uplatnenínámietky o porušení základných práv v konaní pred ústavným súdom zásadne neakceptuje(m. m. III. ÚS 26/2012, III. ÚS 241/2013, III. ÚS 244/2014).

Ústavný   súd   v   tejto   súvislosti   pripomína,   že   nedostatky   zákonom   predpísanýchnáležitostí   vyplývajúce   z   podania   sťažovateľky   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnejpovinnosti. Na taký postup slúži inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(IV. ÚS 409/04, IV. ÚS 168/05, III. ÚS 357/2010, III. ÚS 206/2010 a iné).

Podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii a o zmene a doplnení zákonač.   455/1991   Zb.   o   živnostenskom   podnikaní   (živnostenský   zákon)   v   znení   neskoršíchpredpisov   advokát   je   povinný   pri   výkone   advokácie   dôsledne   využívať   všetky   právneprostriedky, a takto chrániť a presadzovať práva a záujmy klienta. Tieto povinnosti advokátavylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkony právnej služby, ktoré je povinný vykonaťadvokát   tak,   aby   také   úkony   boli   objektívne   spôsobilé   vyvolať   nielen   začatie   konania,ale aj prijatie   sťažnosti   na   ďalšie   konanie,   ak   sú   na   to   splnené   zákonom   ustanovenépredpoklady.

Pretože   predmetná   sťažnosť   v   predloženej   podobe   neobsahuje   náležitosti,   ktoréna uplatnenie právomoci ústavného súdu ustanovuje ústava a zákon o ústavnom súde, a sícerelevantné   odôvodnenie   ako   východiskový   rámec   sťažnosti   obsahovo   korešpondujúces návrhom na rozhodnutie vo veci samej, ústavný súd aj so zreteľom na kvalifikovanéprávne zastúpenie sťažovateľky jej sťažnosti odmietol pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti ako celku sa ústavný súd už nezaoberal ďalšíminávrhmi formulovanými sťažovateľkou v petite sťažnosti (zrušenie označených rozhodnutívšeobecných súdov a návrh na priznanie náhrady trov konania).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015