znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 445/2013-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 26. septembra 2013 predbežne prerokoval sťažnosť F. C., Z., a M. Š., T., zastúpených advokátom JUDr. L. Š., Č., pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 116/2012, Dnot 107/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. C. a M. Š.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. augusta 2013 doručená sťažnosť F. C., Z., a M. Š., T. (ďalej len „sťažovatelia“), pre namietané porušenie ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   a práva   na   prejednanie   ich záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 116/2012, Dnot 107/2012.

Sťažovatelia v sťažnosti uviedli, že 16. februára 2012 podali okresnému súdu návrh na dodatočné prerokovanie dedičstva   po D. C.,   zomrelom...   V predmetnom konaní boli vykonané len tieto procesné úkony: výzva okresného súdu na zaplatenie súdneho poplatku z 20. apríla 2012, tri žiadosti notárky JUDr. V. Š. o oznámenie, či ostatní navrhovatelia ešte žijú, z 24. júla 2012, 12. apríla 2013 a 28. mája 2013, a oznámenie notárky o odstúpení dedičského spisu okresnému súdu z 20. februára 2013. Hoci uvedené konanie trvá viac ako 17 mesiacov, dosiaľ nebol stanovený žiadny termín pojednávania a neboli vykonané ani iné úkony   smerujúce   k rozhodnutiu   vo   veci   samej.   Vzhľadom   na dĺžku   tohto   konania   sa sťažovatelia nachádzajú v stave právnej neistoty, čo nepriaznivo vplýva na ich zdravotný stav.

Keďže podľa názoru sťažovateľov v predmetnom konaní dochádzalo ako zo strany notárky,   tak aj   zo   strany   okresného   súdu   k zbytočným   prieťahom,   4.   júna 2013   podali predsedovi okresného súdu sťažnosť podľa § 62 ods. 1 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorú on listom sp. zn. Spr 67/13 z 18. júna 2013 vyhodnotil ako dôvodnú.

Sťažovatelia   v petite   žiadali,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 116/2012, Dnot 107/2012 porušil ich základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru a aby okresnému súdu prikázal zaplatiť každému z nich finančné zadosťučinenie v sume 1 500 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia v sume 331,13 €.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   ustanovenia   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon o ústavnom   súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   sťažovateľov na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 D 116/2012, Dnot 107/2012.

Ústavný   súd po   preskúmaní sťažnosti   konštatuje,   že ju bolo potrebné odmietnuť z dôvodu   jej   zjavnej   neopodstatnenosti.   Z   judikatúry   ústavného   súdu   totiž   vyplýva,   že nie každý   zistený   prieťah   v   súdnom   konaní   má   nevyhnutne   za   následok   porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III.   ÚS 372/09).   Ojedinelá nečinnosť súdu hoci aj v trvaní niekoľkých mesiacov sama osebe   ešte   nemusí   zakladať   porušenie   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 103/05). V prípade, keď ústavný súd   zistil,   že   charakter   postupu   okresného   súdu   sa   nevyznačoval   takými   významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,   nevyslovil   porušenie   základného   práva   zaručeného   v   tomto   článku (napr. IV. ÚS 110/04),   prípadne   návrhu   buď   nevyhovel   (napr.   I.   ÚS   11/00),   alebo   ho odmietol ako zjavne neopodstatnený (napr. III. ÚS 126/2010, I. ÚS 96/2011).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd dospel k záveru, že dĺžka napadnutého konania (17   mesiacov)   sama   osebe   nemá   takú   ústavne   relevantnú   intenzitu,   aby   bolo   možné po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie označených práv sťažovateľov, preto   ich   sťažnosť   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   ako   zjavne neopodstatnenú (podobne napr. I. ÚS 96/2011, III. ÚS 541/2011, III. ÚS 91/2012).

Okrem toho hoci sťažovatelia poukázali na to, že predseda okresného súdu listom sp. zn. Spr 67/13 z 18. júna 2013 vyhodnotil ich sťažnosť na zbytočné prieťahy zo 4. júna 2013 ako dôvodnú, opomenuli uviesť, že zároveň konštatoval, že k spôsobeným prieťahom v značnej miere prispel právny zástupca sťažovateľov, „ktorý nepriložil k návrhu na začatie konania   všetky   potrebné   listinné   dôkazy   na   preukázanie   dôvodnosti   okruhu   účastníkov konania   uvedených   v   návrhu,   bolo   nutné   vykonať   dokazovanie,   hlavne   prostredníctvom dožiadania do cudziny, čo tiež prispelo k predĺženiu konania. Procesné úkony súdneho komisára   boli   realizované   operatívne.   Súdny   komisár   neaplikoval   postup   v zmysle ustanovenia § 43 ods. 1, 2 O. s. p., pretože sa domnieval, že jeho úlohou nie je a priori podanie odmietnuť, ale dedičské konanie ukončiť, aby bol prejednaný všetok poručiteľov majetok   a   záver   dedičského   konania   bol   záväzný   a   nespochybniteľný.   Súdny   komisár realizoval   úkony,   ktoré   mali   byť   nahradené   listinnými   dôkazmi   a   správnym   ustálením okruhu   účastníkov   konania   v jeho   úvode   tak,   aby   nemuselo   byť   vykonané   zdĺhavé a nevyhnutné dokazovanie.“.

Je   predovšetkým   v záujme   účastníkov   konania   (aj   ich   právnych   zástupcov),   aby svojím   správaním   napomohli   splneniu   účelu   samotného   súdneho   konania.   Ústavný   súd preto zastáva názor, že podanie sťažnosti predsedovi okresného súdu bolo v danom prípade zo strany sťažovateľov iba formálnym úkonom pred podaním sťažnosti ústavnému súdu sledujúcim   splnenie   jednej   z procesných   podmienok   prijatia   takejto   sťažnosti   na   ďalšie konanie.

V prípade, že okresný súd by v budúcnosti nekonal plynule a svojím postupom by vykazoval   určitú   nečinnosť,   sťažovatelia   majú   možnosť   opakovane   podať   sťažnosť ústavnému   súdu,   v rámci   ktorej   bude   zohľadnený   celý   doterajší   priebeh   konania, to znamená, že toto rozhodnutie ústavného súdu nezakladá prekážku rozhodnutej veci podľa § 24a zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 26. septembra 2013