SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 444/2022-20
Ústavný súd Slovenskej republiky v senáte zloženom z predsedu senátu Petra Straku (sudca spravodajca) a sudcov Roberta Šorla a Martina Vernarského v konaní podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky o ústavnej sťažnosti sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpeného advokátskou kanceláriou URBAN STEINECKER GAŠPEREC BOŠANSKÝ, s. r. o., Havlíčkova 16, Bratislava, proti postupu Okresného súdu Malacky v konaní sp. zn. 31Csp/358/2017 takto
r o z h o d o l :
Ústavnú sťažnosť o d m i e t a.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Skutkové východiská
1. Sťažovateľ sa ústavnou sťažnosťou doručenou ústavnému súdu 4. mája 2022 domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len,,ústava“), čl. 38 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd (ďalej len,,listina“), práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len,,dohovor“) v spojení s čl. 14 ods. 1 Medzinárodného paktu o občianskych a politických právach (ďalej len,,medzinárodný pakt“) a tiež základného práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 47 Charty základných práv Európskej únie (ďalej len,,charta“). Sťažovateľ navrhuje prikázať okresnému súdu konať bez zbytočných prieťahov, priznať primerané finančné zadosťučinenie a náhradu trov konania.
2. Z obsahu ústavnej sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ bol na okresnom súde v namietanom konaní v procesnom postavení žalobcu, ktorý sa žalobou z 11. októbra 2017 proti žalovanej ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, domáhal zaplatenia sumy 339,66 eur spolu s príslušenstvom a určenia, že spotrebiteľský úver uzavretý medzi stranami konania je bezúročný.
3. Okresný súd rozsudkom č. k. 31Csp/358/2017 z 20. septembra 2019 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave č. k. 9CoCsp/14/2020 z 13. mája 2021 zamietol žalobu sťažovateľa a žalovanej priznal nárok na náhradu trov konania v celom rozsahu. Rozsudok okresného súdu nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2021.
II.
Argumentácia sťažovateľa
4. Sťažovateľ, poukazujúc na rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva (ďalej len,,ESĽP“) z 28. júna 2016 vo veci Čičmanec proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 65302/11, argumentuje, že od právoplatnosti rozsudku okresného súdu nebolo vyšším súdnym úradníkom rozhodnuté o trovách konania. Rovnako sťažovateľ uvádza, že konanie na všeobecných súdoch do podania ústavnej sťažnosti trvá celkovo 4 roky, 6 mesiacov a 24 dní.
III.
Predbežné prerokovanie ústavnej sťažnosti
5. Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú ústavnú sťažnosť ide vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzi označeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnenú preto možno považovať ústavnú sťažnosť, pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 348/2019).
6. Vychádzajúc zo sťažnostného návrhu, ktorým je ústavný súd viazaný, sťažovateľ namieta postup okresného súdu v podstate od začatia konania, pričom v odôvodnení ústavnej sťažnosti predkladá predovšetkým problém spojený s tým, že okresný súd v namietanom konaní nerozhodol o výške trov konania, čím spôsobil zbytočné prieťahy a pretrvávanie jeho stavu právnej neistoty.
7. Ústavný súd pri rozhodovaní o ústavných sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (to platí, aj pokiaľ ide o čl. 6 ods. 1 dohovoru) vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, podľa ktorej účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorom sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu alebo iného štátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne sa právna neistota neodstráni. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu, resp. iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím (m. m. IV. ÚS 221/04, II. ÚS 438/2017, III. ÚS 171/2020, I. ÚS 247/2021). Ústavný súd prihliada aj na judikatúru ESĽP, ktorá priznáva význam až právoplatne skončenej veci (rozsudok ESĽP z 21. 12. 2010 vo veci Sirotňák proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 30633/06; rozsudok ESĽP z 15. 2. 2011 vo veci Bubláková proti Slovenskej republike, sťažnosť č. 17763/07, bod 17).
8. Ústavný súd už v minulosti tiež rozhodol, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní má nevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (III. ÚS 199/02, I. ÚS 38/04, IV. ÚS 221/05, I. ÚS 375/08).
9. Z posudzovanej ústavnej sťažnosti, ako aj vlastného šetrenia ústavného súdu vyplýva, že v čase jej podania ústavnému súdu (4. mája 2022) bolo o merite veci vrátane priznania náhrady trov konania už právoplatne rozhodnuté. Rozsudok okresného súdu vydaný v namietanom konaní 20. septembra 2019 v spojení s rozsudkom krajského súdu nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2021.
10. Konanie pred okresným súdom nevykazovalo znaky zbytočných prieťahov. Od začatia konania (11. októbra 2017) okresný súd rozhodol vo veci samej 20. septembra 2019, teda po takmer 2 rokoch. Z uvedeného vyplýva, že miera sťažovateľovej právnej neistoty z nerozhodnutia veci vo vzťahu ku všetkým jej zložkám je výrazne oslabená. Po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej okresný súd následne rozhodoval už len o výške náhrady trov konania. Ústavný súd vlastným šetrením zistil, že o výške náhrady trov konania bolo rozhodnuté uznesením okresného súdu č. k. 31Csp/358/2017 z 13. júna 2022, ktoré nadobudlo právoplatnosť 13. júla 2022. Dĺžka rozhodovania okresného súdu o výške trov konania trvala (od právoplatnosti rozsudku vo veci samej 2. augusta 2021 do právoplatného rozhodnutia o výške trov konania 13. júla 2022) 11 mesiacov.
11. Po preskúmaní ústavnej sťažnosti a postupu okresného súdu ústavný súd konštatuje, že dĺžka konania okresného súdu pri rozhodovaní o výške náhrady trov konanie síce vykazuje známky nečinnosti, avšak nie ústavnoprávnej relevancie, teda takej intenzity, aby bolo možné po prijatí ústavnej sťažnosti na ďalšie konanie konštatovať porušenie základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 38 ods. 2 listiny a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s čl. 14 ods. 1 medzinárodného paktu a čl. 47 charty. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť odmietol podľa § 56 ods. 2 písm. g) zákona č. 314/2018 Z. z. o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov ako zjavne neopodstatnenú.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu ústavného súdu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 28. júla 2022
Peter Straka
predseda senátu