znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 442/2010-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť C. S., T., A. B., T., S. S., T., A. M., P., V. M., T., a H. M., T., zastúpených advokátom JUDr. P. H., Advokátska kancelária, S., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky z 21. júla 2010 v konaní vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť C. S., A. B., S. S., A. M., V. M. a H. M.   o d m i e t a   ako podanú zjavne neoprávnenými osobami.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola   telefaxom 6. októbra 2010 doručená sťažnosť C. S., A. B., S. S., A. M., V. M. a H. M. (ďalej len „sťažovatelia“)   doplnená   písomným   podaním   8.   októbra   2010   vo   veci   namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky   (ďalej   len   „najvyšší   súd“)   z 21.   júla   2010   v konaní   vedenom pod sp. zn. 5 Cdo 135/2010.

Zo sťažnosti a z jej prílohy vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný   súd“)   sp.   zn.   28   C   122/2005   z 19.   novembra   2007,   potvrdeným   rozsudkom Krajského súdu v Prešove (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Co 209/2009 z 22. februára 2010, bolo určené, že odporca T. P. nie je oprávneným držiteľom parcely KN „C“ č.... zastavané plochy a nádvoria o výmere... m2, parcely KN „C“ č.... – zastavané plochy a nádvoria o výmere... m2, parcely KN „C“ č.... – zastavané plochy a nádvoria o výmere... m2 a parcely KN „C“ č.... – zastavané plochy a nádvoria o výmere...   m2 zapísaných na liste vlastníctva č.... katastrálneho územia T., okres P. (ďalej len „nehnuteľnosti“).

Je potrebné dodať, že v súdnom konaní pred okresným súdom sp. zn. 28 C 122/2005 došlo   k zmene   účastníkov   na   strane   odporcov   na   základe   toho,   že   pôvodní   odporcovia (sťažovatelia, pozn.) počas prebiehajúceho konania predali nehnuteľnosti T. P.

Sťažovatelia,   nespokojní   s druhostupňovým   rozsudkom   krajského   súdu,   podali dovolanie, o ktorom rozhodol najvyšší súd napadnutým uznesením tak, že ich dovolanie odmietol. V odôvodnení svojho uznesenia najvyšší súd uviedol, že „Vymedzenie účastníkov konania sa v tomto prípade zakladá procesným spôsobom - žalobcom je ten, kto podal na súd návrh na začatie konania (žalobu) a žalovaným je ten, koho žalobca v žalobe za tohto účastníka   konania   označil.   Inštitút   účastníctva   konania   ako   inštitút   rýdzo   procesný,   t.j. inštitút občianskeho práva procesného je potrebné odlíšiť od vecnej legitimácie, ktorá so zreteľom   k   hmotnému   právu   ustanovuje,   kto   je   nositeľom   uplatneného   práva   alebo povinnosti   v   konkrétnom   prípade.   Stanovujú   ju   predpisy   hmotného   práva.   Či   účastník procesného   konania   je   tiež   vecne   legitimovaný   (aktívne   alebo   pasívne),   sa   ukáže   až v konečnom súdnom rozhodnutí. Nedostatok vecnej legitimácie znamená, že účastník nebol nositeľom práva, o ktoré v konkrétnom konaní išlo.

V   danom prípade podali dovolanie osoby,   ktoré o sebe tvrdia,   že sú účastníkmi konania, dovolatelia 2/ až 6/ ako dedičia poručiteľa (nebohého) S. M. a dovolateľka 1/ z dôvodu, že v pôvodnom konaní vystupovali v pozícii žalovaných do času, kým súd prvého stupňa   uznesením   č.k.   28   C   122/2005-151   z   8.   februára   2007,   ktoré   nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2007, nerozhodol o ich vystúpení z konania a o vstupe žalovaného T. P. ha ich miesto do konania.

Z obsahu spisu je zrejmé, že dovolatelia v konaní nemajú postavenie účastníkov konania   a   nie   sú   ani   právnymi   nástupcami   účastníkov.   Skutočnosť,   že   dovolateľka   1/ a právny   predchodca   dovolateľov   2/   až   6/   S.   M.   kedysi   vystupovali   v   konaní   v pozícii žalovaných,   ich   neoprávňuje   na   podanie   dovolania.   Nadobudnutím   právoplatnosti uznesenia o zmene účastníkov konania na strane žalovaných 9. marca 2007 postavenie žalovaných stratili a žalovaným sa stal T. P., ktorý v konaní ako žalovaný vystupoval až do právoplatného skončenia konania.

V zmysle vyššie uvedeného možno uzavrieť, že keďže právo podať dovolanie patrí len účastníkovi   konania   -   tej   fyzickej   alebo   právnickej   osobe,   ktorá   ako   subjekt   so spôsobilosťou byť účastníkom konania (§ 19 O.s.p.) mala postavenie účastníka konania v právnej   veci,   v ktorej   sa   podáva dovolanie (§   240 ods.   1   O.s.p.) alebo   jeho   právnemu nástupcovi   z dôvodu   univerzálnej   alebo   singulárnej   sukcesie,   dovolatelia   uvedenú podmienku stavenú zákonom nespĺňajú.“.

Sťažovatelia   v podanej   sťažnosti   argumentovali   tým,   že „V   súdnom   konaní na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 28C/122/2005 sa sťažovatelia ako odporcovia mali možnosť   vyjadrovať   ku   skutočnostiam   o   vydržaní   týchto   pozemkov.   V   súčasnej   dobe dokonca údajne disponujú korešpondenciou svojich predkov o tom, že k vydržaniu mohlo dôjsť už oveľa skôr ako potvrdzuje osvedčenie vydané notárom.

Uvedenú obranu už ale nemali možnosť využiť, keďže Okresný súd Prešov uznesením z 8.2.2007 pripustil zámenu účastníkov konania, kde T. P. vstúpil na miesto sťažovateľky v 1. rade a S. M. poručiteľa sťažovateľov v 2. až 6. rade.

Napriek tomuto, že sa v predmetnom konaní rozhodovalo aj o právach sťažovateľov k predmetným pozemkom, s T. P. prebiehalo súdne konanie bez účasti sťažovateľov, na základe čoho sťažovatelia nevedeli nijakým spôsobom hájiť svoje vlastnícke právo, keďže neboli už účastníkmi konania a nemali žiadne procesné oprávnenia využiť svoju obranu. Ako je z priloženého LV zjavné, tak vlastnícke právo stratili i títo právny predchodcovia T. P.— sťažovatelia. keďže ako vlastník uvedených parciel je zapísaný S., B.

Sťažovatelia ako právny predchodcovia T. P. boli v čase uzatvorenia kúpnej zmluvy evidovaní   ako   vlastníci   nehnuteľností   bez   zápisu   akejkoľvek   poznámky   obmedzujúcej dobromyseľnosť sťažovateľov.

Postupom súdu, ktorý rozhodoval o právach sťažovateľov bez ich účasti v konaní, došlo k porušeniu ich základných práv a slobôd, a to práva na súdnu a inú právnu ochranu uvedeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky...

Konanie vedené u porušovateľa a jeho predchodcov zasiahlo do práv sťažovateľov takým spôsobom, ktorý zákon nepredpokladal. Súčasný právny stav rozhodnutím súdov je stavom bez právnej istoty. Na liste vlastníctva, priloženom v tomto podaní, je ako vlastník vedená osoba, ktorá nikdy vlastníkom uvedených pozemkov nebola. Stalo sa tak na základe rozhodnutia súdov o neoprávnenej držbe T. P., bez účasti jeho právnych predchodcov, ktorí nemali možnosť preukázať vlastníctvo nehnuteľností - pozemkov a ich následný prevod T. P. prostredníctvom inštitútu kúpnej zmluvy.“.

V závere sťažnosti sťažovatelia ústavnému súdu navrhli, aby o ich sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu podľa Čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 5 Cdo 135/2010 z 21.7.2010 porušené bolo.

2.   Ústavný   súd   uznesenie   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn. 5 Cdo 135/2010 z 21.7.2010 zrušuje a vec vracia na ďalšie konanie.

3. Najvyšší súd Slovenskej republiky je povinný uhradiť sťažovateľom trovy právneho zastúpenia   na   účet   ich   právneho   zástupcu   JUDr.   P.   H.   do   dvoch   mesiacov od právoplatnosti nálezu.“

Sťažovatelia   v sťažnosti   zároveň   navrhli,   aby   ústavný   súd   uložil „S.lovenskej republike – S. B., aby sa dočasne zdržal nakladania s“ nehnuteľnosťami.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   49   zákona   o ústavnom   súde   sťažnosť   môže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom sa porušili jej základné práva alebo slobody, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu zaručeného čl. 46 ods. 1 ústavy napadnutým uznesením najvyššieho súdu. Z obsahu časti sťažnosti a jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovatelia vystupovali v konaní pred okresným súdom v pozícii odporcov do času, kým okresný súd uznesením č. k. C 122/2005-151 z 8. februára 2007, ktoré nadobudlo právoplatnosť 9. marca 2007, nerozhodol o ich vystúpení z konania a o vstupe odporcu T. P. na ich miesto do konania.

Ústavný   súd   v   zhode   s právnym   názorom   vysloveným   v napadnutom   uznesení najvyššieho súdu konštatuje, že sťažovatelia stratili postavenie odporcov ešte počas konania pred   okresným   súdom,   a   to   nadobudnutím   právoplatnosti   uznesenia   okresného   súdu o zmene   účastníkov   konania   na   strane   odporcov   9.   marca   2007.   Týmto   okamihom v prebiehajúcom konaní im zanikli procesné práva účastníkov konania.

Sťažovatelia   napádajú   sťažnosťou   označené   uznesenie   v konaní   pred   najvyšším súdom, ktorého účastníkmi neboli.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   treba   sťažnosť   považovať   za   podanú   zjavne neoprávnenou osobou. Z citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy totiž možno vyvodiť, že aktívnu legitimáciu   na podanie sťažnosti   majú iba tie osoby (fyzické alebo právnické),   ktorých základné právo alebo sloboda boli porušené. V danom prípade by za takú osobu bolo možné považovať odporcu   T.   P.,   ktorý   bol   účastníkom   konania pred   okresným   súdom   (v čase vyhlásenia   rozsudku,   pozn.), krajským   súdom   a najvyšším   súdom.   Podľa   konštantnej judikatúry   ústavného   súdu   (I.   ÚS   56/98)   sťažnosť   nemôže   podať   fyzická   osoba   alebo právnická osoba, ktorá namieta porušenie základných práv alebo slobôd iných osôb, nie svojich, a že ak fyzická osoba nebola účastníkom konania, v ktorom sa vynieslo rozhodnutie napadnuté ústavnou sťažnosťou, nemôže sa úspešne domáhať zrušenia tohto rozhodnutia v konaní pred ústavným súdom (m. m. II. ÚS 34/95,   II. ÚS 50/08).

Vzhľadom na uvedené ústavný súd nepochybuje, že sťažovatelia nie sú aktívne vecne legitimovaní na podanie takejto sťažnosti a napadnutým uznesením najvyššieho súdu ich základné právo na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy nemohlo byť porušené.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010