znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  III. ÚS 441/2010-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 7. decembra 2010 predbežne prerokoval sťažnosť J. I. st.,   J. I. ml., mal. M. I., nar...., T. I., nar.... a F. I., nar....,   všetci   bytom O.,   zákonne zastúpených   J. I. st.,   právne zastúpených advokátom JUDr. M. S., Advokátska kancelária, K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a v prítomnosti účastníka konania a vyjadriť sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2   Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 1001/1-OJP-KE-2007 (pôvodne vedenom pod ČVS: ORP-229/1-OVK-K2-2004)   a postupom   Okresnej   prokuratúry   Košice   II   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   3 Pv 997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 Pv 607/2004) a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   J.   I.   st.,   J.   I.   ml.   a mal.   M.   I.,   nar.  ...,   T.   I.,   nar.  ...,   a F.   I.,   nar.  ..., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. septembra 2010 doručená sťažnosť J. I. st., J. I. ml., mal. M. I., nar...., T. I., nar...., a F. I., nar...., všetci bytom O. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov, v prítomnosti   účastníka   konania   a na vyjadrenie   sa   ku   všetkým   vykonávaným   dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Úradu justičnej a kriminálnej polície Okresného riaditeľstva Policajného zboru Košice (ďalej len „okresné riaditeľstvo PZ“) v konaní vedenom pod ČVS: ORP- 1001/1-OJP-KE-2007   (pôvodne   vedenom   pod   ČVS:   ORP-229/1-OVK-K2-2004)   a postupom Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 Pv 607/2004).

Z obsahu sťažnosti a jej príloh vyplýva, že sťažovatelia boli účastníkmi trestného konania   v pozícii   poškodených   vedeného   pre   trestný   čin   ublíženia   na   zdraví   podľa ustanovení § 224 ods. 1 a 2 zákona č. 140/4961 Zb. Trestný zákon v znení neskorších predpisov.

Predkladajúc   chronologický   prehľad   procesných   úkonov   trestného   konania vykonaných od „oznámenia o skutočnostiach nasvedčujúcich tomu, že bol spáchaný trestný čin“,   ktoré   bolo   podané   3.   marca   2004,   do   zastavenia   trestného   stíhania   uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 zo 14. júna 2010 poukazujú sťažovatelia na porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   v   namietanom   konaní   okresného riaditeľstva PZ.

Sťažovatelia   vidia   porušenie   svojho „ústavného   práva   na   prejednanie   veci   bez zbytočných prieťahov“ aj v postupe okresnej prokuratúry a v tomto smere argumentujú tým, že   samotná   okresná   prokuratúra   ako   orgán   vykonávajúci   dozor   nad   zachovávaním zákonnosti   v prípravnom   konaní   sama   výslovne   konštatovala „vo   svojich   prípisoch“ prieťahy v konaní, pričom „nevykonala úkony smerujúce k ich odstráneniu“.

Uznesením vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ zo 14. júna 2010 bolo trestné stíhanie bez vznesenia obvinenia konkrétnej osobe zastavené v zmysle ustanovení § 215 ods. 1 písm. b) a 4 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“) s tým, že skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci. V sťažnosti podanej proti tomuto uzneseniu splnomocnenec poškodeného (sťažovateľ   J.   I.,   nar.  ...,   vystupujúci   aj   ako   zákonný   zástupca   ostatných   maloletých poškodených–sťažovateľov)   namietal   porušenie   ustanovení   §   208   ods. 1   Trestného poriadku,   v „zmysle   ktorého   mal   vyšetrovateľ   umožniť   poškodenému   a jeho splnomocnencovi   v primeranej   lehote   preštudovať   spisy   a podať   návrhy   na   doplnenie vyšetrovania“, s tým, že tento im „preštudovať spisy neumožnil, čím došlo k závažnej vade konania a zároveň k porušeniu práv poškodeného vyplývajúcich najmä z ustanovení § 46 (obdobne tak aj § 54) Trestného poriadku“.

Podaná   sťažnosť   bola   uznesením   okresnej   prokuratúry   č.   k.   3   Pv   997/09-203 z 24. augusta 2010 zamietnutá ako nedôvodná.

Podľa   názoru   sťažovateľov   z obsahu   uznesenia   o zastavení   trestného   stíhania vyplýva „nelogickosť jeho   záverov a nesprávne a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci,   na   ktoré   sťažovatelia   a poškodení   (oznamovatelia)   mienili   poukázať,   pokiaľ   by postupom   policajného   orgánu   a prokuratúry   nebol   znemožnený   výkon   ich   ústavného práva“.

Sťažovatelia uvádzajú, že okresná prokuratúra uznesením, ktorým ich sťažnosť proti uzneseniu   o zastavení   trestného   stíhania   zamietla, „odoprela   poškodenému   právo   na prejednanie   veci   v prítomnosti   účastníka   konania   a k vyjadreniu   sa   k dokazovaniu,   čím výraznou   mierou   zasiahla   do   práv   poškodeného   a jeho   zástupcu   v zmysle   príslušných ustanovení Trestného poriadku“. Sťažovatelia v uvedenom postupe vidia porušenie svojho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa č. 46 ods. 1 ústavy a základného práva na prekovanie veci v prítomnosti účastníka konania   a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V závere sa sťažovatelia vyjadrujú, že ochranu uvedených základných práv podľa ústavy   uplatnili   následne   aj   na   základe   podnetu   podaného   v zmysle   ustanovení   §   31 a nasledujúcich zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“).

Na   základe   uvedeného   sťažovatelia   navrhujú,   aby   ústavný   súd   vo   veci   samej rozhodol nálezom, v ktorom by vyslovil porušenie ich základného práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1 dohovoru, základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   a základného   práva na prekovanie   veci   v prítomnosti   účastníka   konania   a na   vyjadrenie   sa   ku   všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2   ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1001/1-OJP-KE-2007   (pôvodne   vedenom pod ČVS:ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 Pv 607/2004), zrušil uznesenie okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-1001/1-OJP-KE-2007 zo 14. júna 2010 a uznesenie okresnej   prokuratúry   č.   k.   3   Pv   997/09-203   z 24.   augusta   2010,   vrátil   vec   okresnému riaditeľstvu   PZ   na   ďalšie   konanie   a priznal   sťažovateľom   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 6 150 € každému z nich, ako aj trovy konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993   Z. z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti sťažovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené alebo   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   po   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením bez ústneho prejednávania.

Ústavný súd považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že z formálneho hľadiska sa sťažnosť   vyznačuje   nedostatkom   v podobe   neúplnej   špecifikácie   námietky   porušenia ústavy, kde sťažovatelia   namietané porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy označili v petite sťažnosti len slovnou špecifikáciu bez číselného označenia príslušného článku ústavy. Rovnako nedostatočne špecifikovali v petite sťažnosti   námietku   porušenia   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   v ktorej   neoznačili   slovným vymedzením konkrétne právo, porušenie ktorého namietajú.

Ústavný   súd   uvedené   nedostatky   sťažnosti   preklenul bez toho,   aby   sťažovateľov vyzýval na opravu sťažnosti, a vychádzajúc z celého kontextu sťažnosti v predmete konania vymedzil   námietku   porušenia   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu   aj príslušným článkom ústavy (čl. 46 ods. 1) a námietku porušenia čl. 6 ods. 1 dohovoru špecifikoval konkrétnym právom, a síce právom na prejednanie záležitosti sťažovateľov v primeranej lehote.

Sťažovatelia teda namietajú porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   na   prejednanie   svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného riaditeľstva PZ   v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1001/1-OJP-KE-2007   (pôvodne   vedenom   pod ČVS: ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 Pv 607/2004).

Zároveň sťažovatelia namietajú porušenie základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a základného práva prerokovanie veci v prítomnosti účastníka konania a na vyjadrenie sa ku všetkým vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v označených konaniach okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy sa každý môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho   práva   na   nezávislom   a   nestrannom   súde   a   v   prípadoch   ustanovených   zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a   v   jeho   prítomnosti   a   aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1. K námietke porušenia základného práva sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   a práva   sťažovateľov na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru postupom   okresného   riaditeľstva   PZ   a postupom   okresnej   prokuratúry v namietaných konaniach

Európsky   súd   pre   ľudské   práva   (ďalej   len   „ESĽP“)   v   rozhodnutí   Krumpel a Krumpelová v. Slovensko z 5. júla 2005 (sp. zn. 56195/00) uviedol, že poškodené osoby uplatňujúce si nárok na náhradu škody v trestnom konaní majú nárok profitovať zo záruk čl. 6 ods. 1 dohovoru, pretože takéto konanie možno považovať za rozhodujúce pre určenie ich „občianskych práv“. Je potrebné poznamenať, že ESĽP sa v danom prípade z hľadiska porušenia základných práv sťažovateľov zaoberal ich trestnou vecou, v rámci ktorej nebolo len   začaté   trestné   stíhanie,   ale   došlo   aj   ku   vzneseniu   obvinenia   konkrétnej   osobe (napr. III. ÚS 189/06, III. ÚS 324/05).

Z uvedeného vyplýva, že možnosť domáhať sa ochrany práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a teda rovnako základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poškodeným v rámci trestného   konania   je   podmienené   skutočnosťou   uplatnenia   nároku   na   náhradu   škody v trestnom   konaní,   čo   možno   za   určitých   podmienok   považovať   za   konanie   vo   veci poškodeného (v jeho záležitosti). Podľa § 46 ods. 3 Trestného poriadku poškodený, ktorý má podľa zákona proti obvinenému nárok na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená trestným   činom,   je tiež   oprávnený   navrhnúť,   aby súd   v   odsudzujúcom   rozsudku   uložil obžalovanému povinnosť nahradiť túto škodu.

Doterajšia   judikatúra   ústavného   súdu   (napr.   I.   ÚS   212/07,   III.   ÚS   109/06, III. ÚS 254/2010) týkajúca sa namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy subjektom   majúcim   v rámci trestného konania status poškodeného sa ustálila v tom, že poškodený v trestnom konaní, ktoré nedospelo do štádia vznesenia obvinenia konkrétnej osobe, nedisponuje možnosťou domáhať   sa   vyslovenia   porušenia   označeného   základného   práva   (napr.   I.   ÚS   212/07, II. ÚS 212/07, III. ÚS 109/06). Až vznesenie obvinenia považuje ústavný súd za moment, ktorý   poskytuje   poškodenému   v trestnom   konaní   možnosť   uplatňovať   si   ochranu   proti konkrétnemu   možnému   pôvodcovi   svojho   poškodenia,   a   teda   z   neho   robí   „vec“, na prerokovanie ktorej bez zbytočných prieťahov má nárok v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy (aj v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru).

Vychádzajúc z už citovanej judikatúry a súčasne z okolností prípadu sťažovateľov ústavný súd posúdil námietku porušenia ich základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov podľa   čl. 48 ods.   2 ústavy   a práva   na prejednanie ich   záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   riaditeľstva   PZ v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1001/1-OJP-KE-2007   (pôvodne   vedenom   pod ČVS:ORP-229/1-OVK-K2-2004) a postupom okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp.   zn.   3   Pv   997/09   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   3   Pv   607/2004)   ako   zjavne neopodstatnenú. U sťažovateľov ide totiž o prípad trestného konania, kde si ako poškodení svoj   nárok   na   náhradu   škody   voči   obvinenému   uplatniť   nemôžu,   pretože   obvinenie konkrétnej   osobe   vznesené   nebolo.   Táto   situácia   vylučuje   sťažovateľov   z možnosti profitovať zo záruk garantovaných čl. 6 ods. 1 dohovoru (ako aj čl. 48 ods. 2 ústavy).

2. K námietke porušenia základného práva sťažovateľov na súdnu a inú právnu ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a základného   práva   na   prerokovanie   veci v prítomnosti   účastníka   konania   a na   vyjadrenie   sa   ku   všetkým   vykonávaným dôkazom podľa čl. 48 ods. 2   ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ a okresnej prokuratúry v namietaných konaniach

2.1   Vo   vzťahu   k časti   sťažnosti   týkajúcej   sa   námietky   porušenia   označených základných práv garantovaných sťažovateľom ústavou postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1001/1-OJP-KE-2007   (pôvodne   vedenom   pod ČVS:ORP-229/1-OVK-K2-2004) poukazuje ústavný súd na svoju konštantnú judikatúru, podľa ktorej ustanovenie čl. 127 ods. 1 ústavy limituje právomoc ústavného súdu vo vzťahu k   ostatným   orgánom   verejnej   moci   princípom   subsidiarity.   V zmysle   tohto   princípu rozhoduje ústavný súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných práv alebo slobôd v tých prípadoch, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd, resp. iný orgán verejnej moci (III. ÚS 181/04, III. ÚS 29/09).

V rámci   prípravného   konania   vyšetrovateľ   okresného   riaditeľstva   PZ   uznesením ČVS:ORP-1001/1-OJP-KE-2007   zo 14.   júna   2010   trestné   stíhanie   v trestnej   veci sťažovateľov   (poškodených)   v zmysle   §   215   ods.   1   písm.   b)   a   4   Trestného   poriadku (pretože skutok nie je trestným činom a nie je dôvod na postúpenie veci) zastavil.

Podľa § 185 ods. 1 Trestného poriadku opravným prostriedkom proti uzneseniu je sťažnosť.

Podľa § 185 ods. 2 Trestného poriadku sťažnosťou možno napadnúť každé uznesenie policajta okrem uznesenia o začatí trestného stíhania.

Podľa   §   192   ods.   1   Trestného   poriadku   pri   rozhodovaní   o   sťažnosti   preskúma nadriadený orgán správnosť výrokov napadnutého uznesenia, proti ktorým sťažovateľ podal sťažnosť, a konanie predchádzajúce týmto výrokom napadnutého uznesenia.

Podľa § 215 ods. 6 Trestného poriadku obvinený a poškodený môžu proti uzneseniu o zastavení trestného stíhania okrem odseku 1 písm. f) (schválenie zmieru medzi obvineným a poškodeným) podať sťažnosť, ktorá má odkladný účinok.

Sťažovatelia v zmysle uvedených ustanovení Trestného poriadku teda disponovali možnosťou uznesenie vyšetrovateľa okresného riaditeľstva PZ ČVS: ORP-1001/1-OJKP-KE-2007 zo 14. júna 2010 o zastavení trestného stíhania napadnúť sťažnosťou, ktorú aj jeden   zo   sťažovateľov   ako   poškodený   (zákonný   zástupca   ostatných   sťažovateľov) prostredníctvom   svojho   splnomocnenca   využil.   O sťažnosti   rozhodovala   okresná prokuratúra svojím uznesením sp. zn. 3 Pv 997/09 z 24. augusta 2010. V jej právomoci bolo preskúmať   konanie   predchádzajúce   vydaniu   napadnutého   uznesenia   a   poskytnúť   tak ochranu   označeným   základným   právam   sťažovateľov   v prípade   ich   potencionálneho porušenia. Táto okolnosť vzhľadom   na princíp   subsidiarity   vyplývajúci z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy vylučuje právomoc ústavného súdu meritórne konať a rozhodovať o uplatnených   námietkach   porušenia   označených   základných   práv   podľa   ústavy v uvedenom konaní okresného riaditeľstva PZ.

Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť v časti namietaného porušenia sťažovateľmi označených základných práv podľa ústavy postupom okresného riaditeľstva PZ v konaní vedenom   ČVS:   ORP-1001/1-OJP-KE-2007   (pôvodne   vedenom   pod   ČVS:   ORP-229/1-OVK-K2-2004)   odmietol   podľa § 25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

2.2   Pokiaľ   ide   o sťažovateľmi   namietané   porušenie   označených   základných   práv zaručených   ústavou   postupom   okresnej   prokuratúry   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 3 Pv 997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 Pv 607/2004), ústavný súd pripomína nutnosť splnenia podmienky konania v zmysle ustanovenia   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde, podľa   ktorého   nie   je   sťažnosť   prípustná,   ak sťažovateľ   nevyčerpal   opravné   prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa   §   31   zákona   o prokuratúre   prokurátor   preskúmava   zákonnosť   postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre sa podnetom rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.  

Sťažovatelia   teda   majú   možnosť   domáhať   sa   preskúmania   postupu   okresnej prokuratúry   v konaní   týkajúceho   sa   rozhodovania   o sťažnosti   podanej   proti   uzneseniu vyšetrovateľa o zastavení trestného stíhania v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Pv 997/09 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 3 Pv 607/2004) prostredníctvom podnetu podľa citovaného ustanovenia § 31 ods. 1 a nasledujúcich zákona o prokuratúre. Túto možnosť aj realizovali podnetom   doručeným   Krajskej   prokuratúre   v Košiciach   15.   novembra   2010.   Podnet sťažovateľov   nebol   v čase   rozhodovania   ústavného   súdu   príslušným   prokurátorom   ešte vybavený.

Sťažovatelia teda disponujú dostatočne účinným prostriedkom nápravy namietaného porušenia   svojich   základných   práv   (pozri   obdobne   III.   ÚS   214/07).   V prípade   zistenia nezákonnosti   v zmysle   námietok   sťažovateľov   vo   vzťahu   k rozhodovaniu   okresnej prokuratúry   o opravnom   prostriedku   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   o zastavení   trestného stíhania   má   príslušný   prokurátor   pri   vybavení   podnetu   oprávnenie   záväzným   pokynom nariadiť „opätovné začatie trestného stíhania podľa § 160 ods. 1 Trestného poriadku“ (pozri stanovisko generálneho prokurátora Slovenskej republiky por. č. 4/2004   z 4. mája 2004), čím   by   sa   poskytnutá   ochrana   základných   práv   sťažovateľov   premietla   aj   do   roviny obnovenia stavu pred ich porušením.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Ak by teda sťažovatelia neboli spokojní s vybavením svojho prvotného podnetu zo strany   príslušného   prokurátora, majú   možnosť   uplatniť   svoje   opodstatnené   námietky formou opakovaného podnetu podľa ustanovení § 34 zákona o prokuratúre.

Vyčerpanie opravných prostriedkov alebo iných právnych prostriedkov, ktoré zákon sťažovateľom   na   ochranu   ich   základných   práv   a slobôd   účinne   poskytuje   a na   použitie ktorých   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov,   je   jedným   z atribútov   prípustnosti sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy, a teda podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom.

Ústavný   súd   zotrváva   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom, že sťažovatelia sú pred podaním sťažnosti ústavnému súdu povinní vyčerpať všetky právne prostriedky, ktoré im zákon na ochranu ich základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na   použitie   ktorých   sú   oprávnení   podľa   osobitných   predpisov   (napr.   III. ÚS 152/03, II. ÚS 94/06 ).

Sťažnosť   sťažovateľov   kvalifikuje   ústavný   súd   ako   podanú   predčasne,   keďže o uvedenom   dostupnom   a účinnom   právnom   prostriedku   ochrany   ich   základných   práv nebolo dosiaľ príslušným orgánom verejnej moci rozhodnuté. Ústavný súd preto sťažnosť posúdil   v rovine   námietky   porušenia   označených   základných   práv   postupom   okresnej prokuratúry   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 3 Pv   997/09   (pôvodne   vedenom   pod sp. zn. 3 Pv 607/2004) ako neprípustnú.

Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti ústavný súd v zmysle ustanovenia § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľov odmietol, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 7. decembra 2010