SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 440/2015-5
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o., Podjavorinskej 2,Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Vladimír Nosko, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky bližšie nešpecifikovaným postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystricia takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonompredpísaných náležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 22. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len„sťažovateľ“), zastúpeného advokátskou kanceláriou Nosko & Partners s. r. o.,Podjavorinskej 2, Bratislava, v mene ktorej koná advokát a konateľ JUDr. Vladimír Nosko,vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) bližšie nešpecifikovaným postupom Krajskej prokuratúryv Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi ako advokátovi nebolo umožnenév rámci trestného konania vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru VeľkýKrtíš pod sp. zn. ČVS:ORP-96/VK-VK-2014 obhajovať klienta, ktorý sa naňho obrátilso žiadosťou o zastupovanie v danom trestnom konaní, a to s odvolaním sa na nezlučiteľnosťfunkcie obhajcu s postavením svedka prejednávaného skutku v zmysle § 36 ods. 3 zákona č.300/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestnýporiadok“). Sťažovateľ sa domáhal preskúmania označeného postupu polícieprostredníctvom žiadosti o preskúmanie postupu policajta podľa § 210 Trestného poriadku,ktorá bola podľa vyjadrenia sťažovateľa posúdená ako nedôvodná. Sťažovateľ uvádza, žez uvedeného dôvodu podal „opakovaný podnet“, ktorý bol „takisto vyhodnotený ako nedôvodný“.
Sťažovateľ v sťažnosti argumentuje:« Podnet som podával a v podnete som uvádzal skutočnosti na obhajobu toho, že som oprávnený zastupovať klienta v danom trestnom konaní a síce z dôvodu, že „pre vylúčenie advokáta z konania z dôvodu, že bol svedkom prejednávaného skutku, je právne relevantnou materiálna skutočnosť, že advokát objektívne bol svedkom skutku, t. j. že svojimi zmyslami vnímal niektorú z okolností protiprávneho konania páchateľa, ktorým bol spáchaný trestný čin. Z vyššie uvedeného jasne vyplýva, že v prípade, ak som bol predvolaný a vypočutý v trestnom konaní ako svedok, v ktorom po príslušnom poučení jednoznačne uvediem, že som objektívne nebol svedkom prejednávaného trestného činu (skutku), resp. niektorej z jeho relevantných okolností, v takom prípade nie sú splnené podmienky diskvalifikácie mojej osoby ako advokáta vo vzťahu k možnosti zastupovať obvineného v tomto konaní ako obhajca, hoci sa v spise bude nachádzať zápisnica o mojom výsluchu v postavení svedka. Dovoľte mi pripomenúť, že v zápisnici o výsluchu mojej osoby ako svedka, ktorá bola mimochodom spísaná v deň kedy mi klientova matka oznámila, že jej syn potrebuje obhajcu, absentuje uvedené poučenie.
Takisto nevidím dôvod prečo by som nemohol obvineného zastupovať v predmetnom konaní keďže mi poverený príslušník nedoručil resp. nijakým spôsobom neoznámil dôvody, pre ktoré nemôžem obvineného zastupovať. Musím podotknúť, že po predložení plnej moci do konania mi poverený príslušník doručil upovedomenie obhajcu o výsluchoch svedkov ako aj obvinených z čoho jednoznačne vyplýva, že som figuroval v konaní v postavení advokáta. Svojím podnetom som žiadal o odstránenie právnej neistoty nakoľko ma poverený príslušník predvolal na výsluch ako svedka. Nie je mi preto jasné ako ma môže predvolať ako svedka, keď som sa už zúčastnil obhajoby obvineného, poverený príslušník ma takisto predvolal na výsluchy svedkov a v jednotlivých výsluchoch ma ako neprítomného neuviedol.“»
Sťažovateľ na základe prezentovanej argumentácie žiada, aby ústavný súd rozhodolo jeho sťažnosti týmto nálezom:
„1/ Základné právo sťažovateľa na právnu pomoc podľa čl. 35 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky porušené bolo.
2./ Krajskej prokuratúre Banská Bystrica sa prikazuje obnoviť stav pred porušením práva a to tak, že opakovaný podnet sťažovateľa zo dňa 23. 02. 2015 je dôvodný a aby tomuto podnetu v plnej miere vyhovel.“
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosťsmeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a § 50 ods. 1 a 2 zákonao ústavnom súde.
Sťažnosť neobsahuje náležitú špecifikáciu zásahu [§ 50 ods. 1 písm. b) zákonao ústavnom súde], ktorým malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného základnéhopráva. Sťažovateľ totiž v obsahu odôvodnenia sťažnosti a predovšetkým ani v petite sťažnostinešpecifikoval oznámenie krajskej prokuratúry o vybavení podnetu príslušnou spisovouznačkou.
Sťažovateľ nepriložil k sťažnosti ani kópiu predmetného oznámenia krajskejprokuratúry, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje ani dostatočné odôvodnenie návrhu (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), ktoré by poskytlo základný východiskový rámecpre rozhodovanie ústavného súdu o namietanom porušení označeného základného práva.V rámci obsahu sťažnosti sťažovateľ síce prezentuje vlastnú predstavu o správnejinterpretácii dotknutého ustanovenia Trestného poriadku, avšak v nadväznosti na toabsentuje v sťažnosti akákoľvek argumentačná konfrontácia s obsahom oznámenia krajskejprokuratúry o vybavení jeho podnetu.
V neposlednom rade sťažovateľom formulovaný petit sťažnosti nespĺňa parametrekvalifikovaného návrhu na rozhodnutie (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde), pretožeobsah bodu 2 tohto sťažovateľom formulovaného petitu je nekompatibilný s možnosťamipostupu ústavného súdu vyplývajúcimi z uplatnenia právomoci ústavného súdu podľa § 127ods. 2 ústavy.
Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísanýchnáležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konanípred ústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavnýsúd posudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04).
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazujetakú intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmaťsplnenie čo i len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto juz uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
Ústavný súd v závere dodáva, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkoneadvokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky, a takto chrániť a presadzovať právaa záujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(II. ÚS 117/05).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa tak,ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015