znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 44/2014-32

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 17. júna 2014 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Jána Auxta a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti   V.   S.,   zastúpeného   advokátkou   Mgr.   Romanou   Paliderovou,   Advokátska kancelária,   Jégého   19,   Bratislava,   pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva na prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a práva   na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej lehote podľa   čl.   6 ods.   1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 takto

r o z h o d o l :

Sťažnosti V. S. n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   podľa   §   25   ods.   3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   44/2014-15 z 21. januára   2014   prijal   na   ďalšie   konanie   sťažnosť   V.   S.   (ďalej   len   „sťažovateľ“), pre namietané   porušenie   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trnava   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 22/2001 po právoplatnosti nálezu ústavného súdu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011.

Sťažovateľ   v napadnutom   konaní   v procesnom   postavení   odporcu   v sťažnosti uviedol, že v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 12 C 22/2001 naďalej dochádza k prieťahom. Od podania návrhu uplynulo takmer trinásť rokov a všeobecné súdy dosiaľ právoplatne nerozhodli, čo u neho vyvoláva dlhodobý stav právnej neistoty. Na základe týchto   skutočností   žiada,   aby   ústavný   súd   v náleze   vyslovil,   že   okresný   súd   v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 porušil jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   aby   mu   prikázal   vo   veci   konať   bez   zbytočných prieťahov a zaplatiť sťažovateľovi finančné zadosťučinenie v sume 10 000 €, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia.

Z obsahu   zapožičaného   spisu   okresného   súdu   sp.   zn.   12   C   22/2001   a vyjadrenia predsedníčky okresného súdu z 26. marca 2014 vyplýva, že po vydaní uvedeného nálezu ústavného   súdu   a vrátení   súdneho   spisu   okresnému   súdu   17.   júla   2011   boli   vo   veci vykonané tieto úkony:

„Zákonná sudkyňa JUDr. Javorová pojednávanie dňa 24.6.2011 odročila na termín 5.8.211 z dôvodu, že sa nedostavil odporca, doručenka ani závada sa nevrátila (zásielka bola uložená na pošte 9.6.2011 a odporca si ju prevzal 27.6.2011, t.j. posledný deň úložnej lehoty). Zároveň bol odporca vyzvaný na oznámenie aktuálnych majetkových, zárobkových a osobných pomerov

Dňa 25.7.2011 oznámil odporca, že jeho pomery sa nezmenili. Pojednávanie 5.8.2011 - vypočutí účastníci zastupujúcou sudkyňou Dňa 15.8.2011 doručené súdom požadované doklady navrhovateľom. Dňa 25.8.2011 vylúčené podanie odporcu, ktoré bolo novým návrhom na začatie konania a bolo pridelené náhodným výberom elektronickými prostriedkami.

Dňa 7.9.2011 vytýčený termín pojednávania na 27. 10. 2011, pripojené rozhodnutia zo súvisiacich spisov, týkajúce na predchádzajúcich a nasledujúcich období.

Dňa 23.9.2011 doručené vyjadrenie navrhovateľa a doloženie vyžiadaných dokladov. Pojednávanie dňa 27.10.2011. Odporca čiastočne vzal späť svoj protinávrh a tiež celý   návrh   odporcu   vedený   pôvodne   sp.   zn.   18C/342/2011,   ktorý   bol   pripojený   k   veci natrvalo. Podal návrh na pripustenie zmeny protinávrhu. Odročené na neurčito za účelom rozhodnutia   o   procesných   návrhoch   a   čiastočnom   späťvzatí   ale   až   po   vyjadrení navrhovateľa.

Dňa 4.11.2011 doručené vyjadrenie odporcu a znovu rozšírenie petitu protinávrhu, doložil doklady k osobným, majetkovým a zárobkovým pomerom.

Dňa 16.11.2011 doručené vyjadrenie navrhovateľa, námietka premlčania. Dňa   29.11.2011   vydané   uznesenie   -   odňatie   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov odporcu (čl. 770), čiastočne zastavenie konania o protinávrhu odporcu a tiež o návrhu odporcu natrvalo pripojenom pôvodne sp. zn. 18C 342/2001 (čl. 774).

Uznesenie z 13.12.2011 výzva odporcovi na opravu protinávrhu (čl. 776). Uznesenie z 13.12.2011 pripustená v 7 bodoch a nepripustená v 4 bodoch zmena vzájomného návrhu odporcu (čl. 778).

Dňa 13.12.2011 vyrubený súdny poplatok odporcovi 16,50 € za rozšírený vzájomný návrh. Dňa 10.1.2012 výzva na vyjadrenie účastníkom. Dňa 10.1.2012 doručené vyjadrenie navrhovateľa - vznesená námietka premlčania. Dňa 16.1.2012 doručené vyjadrenie odporcu. Dňa 30.1.2012 doručené vyjadrenie navrhovateľa + doklady.

Dňa 31.1.2012 vydané uznesenie o odmietnutí časti protinávrhu odporcu (čl. 809) + výzva účastníkom na doloženie listinných dôkazov.

Dňa 6.2.2012 - doručené vyjadrenie odporcu Dňa 16.2.2012 doloženie dokladov navrhovateľom. Pojednávanie dňa 27.2.2012, odporca uviedol, že žiada lehotu 15 dní na zváženie, či trvá na svojich námietkach v časti vyúčtovania, nakoľko nemá záujem na predražení sporu znaleckými posudkami. Čiastočne vzal späť svoj protinávrh v časti príslušenstva. Odročené na 26.4.2012 a výzva navrhovateľovi na vyjadrenie sa k čiastočnému späťvzatiu.

Dňa 8.3.2012 - doručené vyjadrenie odporcu Dňa 13.3.2012 vydané uznesenie o čiastočnom zastavení konania o časti protinávrhu (čl. 920).

Dňa 21.3.2012-vyjadrenie právneho zástupcu navrhovateľa. Dňa 26.4.2012 pojednávanie - odporca uviedol, že trvá na všetkých námietkach proti vyúčtovaniu služieb - odročené na neurčito za účelom znaleckého dokazovania.

Dňa 2.5.2012 nariadené znalecké dokazovanie uznesením (čl. 928). Dňa   1.6.2012   doručené   vyjadrenie   odporcu,   že   na   vznesených   námietkach   proti vyúčtovaniu netrvá, vzal čiastočne späť protinávrh.

Dňa 5.6.2012 výzva na odporcu na spresnenie jeho vyjadrenia. Dňa 2.7.2012 doručené vyjadrenie odporcu. Dňa   9.7.2012   vydané   uznesenie   o   zrušení   uznesenia   o   nariadení   znaleckého dokazovania (čl. 937).

Dňa 30.8.2012 doručený súhlas navrhovateľa so späťvzatím časti protinávrhu. Dňa 19.9.2012 pojednávanie - odporca požiadal o lehotu nakoľko podľa jeho názoru súd nerozhodol o všetkých jeho proti návrhoch. Odročené na termín 8. 10. 2012.

Dňa   1.10.2012   doručené   vyjadrenie-   odporcu   -   konečný   ním   požadovaný   petit vzájomného návrhu.

Pojednávanie 8.10.2012 - odporca opätovne rozšíril vzájomný návrh neurčito žiadal lehotu 14 dní. Odročené na termín 29.10.2012.

Dňa 15.10.2012 doručená zmena petitu odporcom. Pojednávanie   dňa   29.10.2012   -   odporca   predniesol   návrh   na   pripustenie   zmeny vzájomného návrhu. Odročené na termín 23.11.2012.

Pojednávanie   23.11.2012   odročené   na   19.12.2012   po   poučení   odporcu o náležitostiach riadneho návrhu na zmenu petitu.

Dňa 27.11.2012 doručené vyjadrenie odporcu s novým návrhom na zmenu petitu. Dňa 19.12.2012 pojednávanie, odročené na nový termín 30.1.2013. Dňa   25.1.2013   uznesením   pripustená   a   nepripustená   zmena   petitu   vzájomného návrhu (čl. 1001) - v 2 bodoch pripustená zmena petitu a 2 bodoch nepripustená.

Dňa 30.1.2013 pojednávanie - doručené uznesenie čl. 1001 odporcovi. Odročené na termín 15.2.2013 a uznesenie čl. 1001 zaslané PZ navrhovateľa.

Dňa 4.2.2013 doručené odvolanie odporcu proti uzneseniu o zmene petitu, napriek poučeniu súdu, že odvolanie nie je prípustné.

Pojednávanie dňa 15.2.2013 - súd opätovne rozhodol o pripustení a nepripustení zmeny   petitu   vzájomného   návrhu   za   účasti   oboch   účastníkov   a   odročil   na   vyhlásenie rozsudku na deň 22.2.2013 - pripustená 1 zmena a 2 nepripustené.

Dňa   18.2.2013   doručené   druhé   odvolanie   odporcu   proti   uzneseniu   OS z pojednávania dňa 15.2.2013, ktorým nepripustil zmenu petitu, napriek poučeniu súdu, že odvolanie nie je prípustné.

Dňa   22.2.2013   vyhlásený   čiastočný   rozsudok,   v   ktorom   súd   rozhodol   o   návrhu navrhovateľa a o zostávajúcej časti vzájomných návrhoch odporcu rozhodne až v konečnom rozsudku (čl. 1031). Odporca sa nedostavil a rozsudok prevzal 16.3.2013, uložený na pošte 26.2.2013.

Dňa 20.3.2013 doručené odvolanie odporcu proti čiastočnému rozsudku. Dňa   26.3.2013   súd   uznesením   vyzval   odporcu   na   odstránenie   vád   odvolania (čl. 1060), súd uložil uznesením odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie 16,50 €.

Dňa 10.4.2013 doručené doplnené odvolanie proti čiastočnému rozsudku, odporca sa   domáha   zrušenia   rozsudku   a   vrátenia   na   prvostupňový   súd   s   upresnením   postupu konania v celom rozsahu, výslovne aj v časti, v ktorej bol úspešný, nežiada zamietnutie návrhu.

Dňa   15.4.2013   bolo   doručené   druhé   doplnenie   odvolania   proti   čiastočnému rozsudku - vzniesol námietku premlčania.

Dňa 17.4.2013 bolo doručené vyjadrenie navrhovateľa k odvolaniu odporcu zo dňa 18.2.2013.

Dňa 23.4.2013 doručená žiadosť odporcu o oslobodenie od súdnych poplatkov. Dňa   2.5.2013   predložený   spis   VSÚ   na   rozhodnutie   o   žiadosti   o   oslobodenie od súdnych poplatkov, bez vyplneného predpísaného tlačiva. V rovnaký deň zaslané dopyty za účelom prešetrenia pomerov odporcu.

Dňa   9.5.2013   doručená   správa   z   Geodetického   a   kartografického   ústavu o nehnuteľnostiach, ktoré vlastní odporca.

Dňa 21.5.2013 doručené správy od Sociálnej poisťovne (dôchodok), Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Trnava (sociálne dávky) a OR PZ Trnava.

Dňa 29.5.2013 zaslaná výzva odporcovi na preukázanie osobných a majetkových pomerov (prevzal 18.6.2013, uložené od 3.6.2013).

Dňa 28.6.2013 - súd zaslal všetky odvolania odporcu a ich doplnky na vyjadrenie navrhovateľovi   a   vyzval   odporcu,   aby   oznámil,   či   na   podanom   návrhu   na   priznanie oslobodenia trvá, nakoľko súdny poplatok 16,50 € za odvolanie zaplatil.

Dňa   29.7.2013   predložený   spis   KS-Trnava   na   rozhodnutie   o   odvolaní   proti   2 uzneseniam a čiastočnému rozsudku.

Dňa 29.7.2013 doručené vyjadrenie odporcu, že na oslobodení od platenia súdnych poplatkov netrvá - doposlané krajskému súdu dňa 30.7.2013.

Dňa 13.8.2013 doručené vyjadrenie navrhovateľa a dňa 14.8.2013 doposlané KS. Dňa   27.11.2013   verejné   vyhlásenie   rozsudku   krajským   súdom,   ktorý   potvrdil rozsudok okresného súdu vo veci samej a odmietol odvolania odporcu proti uzneseniam o pripustení zmeny protinávrhu.

Dňa 22.1.2014 bol spis vrátený z Krajského súdu v Trnave. Dňa   31.1.2014   vytýčené   pojednávanie   na   3.4.2014   a   zároveň   doručená   výzva navrhovateľovi, na vyjadrenie k časti vzájomného návrhu.

Dňa 3.4.2014 vyhlásený rozsudok vo veci samej.“

Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 26.   marca   2014 okrem už uvedeného prehľadu úkonov vykonaných vo veci ďalej uviedla: „... vo veci samej bolo predmetom konania zaplatenie sumy 29,87 € z titulu dlhu na nájme od 1.10.1998 do 30.9.1999   (konanie   12C   22/2001)   a   poplatok   z   omeškania   139,28   €   (konanie 12C 94/2003,   pripojené   dňa   23.2.2005),   namontovanie   meradiel   a   iné   (návrh   odporcu pripojený natrvalo 8.6.2006). Konanie v častí namontovania meradiel a iné bolo ukončené odmietnutím   30.4.2009   61.   549   a   zastavené   vo   zvyšku   uznesením   zo   dňa   29.11.2011   - čl. 774.   O   zvyšku   návrhov   súd   rozhodol   čiastočným   rozsudkom   22.2.2013   a   konanie o vzájomných návrhoch ponechal na rozhodnutie v konečnom rozsudku.

Vo veci samej súd neustále rozhodoval o procesných návrhoch účastníkov (čiastočné späťvzatia,   rozširovanie   vzájomných   návrhov,   znalecké   dokazovanie...).   Pričom   väčšinu z nich   podával   odporca   a   bez   rozhodnutia   o   týchto   návrhoch   nemohol   súd   rozhodnúť vo veci   samej.   Odporca   sa   domáhal   rozšírenia   svojich   nárokov   voči   navrhovateľovi opakovane. Na pojednávaní vždy prednesie novú požiadavku, ktorá je neurčitá a to napriek opakovaným   poučeniam   súdu   o   náležitostiach   riadneho   návrhu   a   žiada   o   lehotu na odstránenie vád. Odporca mení názor i vo veci samej, svoje námietky voči správnosti vyúčtovania odvolával a potom ich znovu vznášal a to opakovane. Nesúhlasil so znaleckým dokazovaním a zároveň vznášal námietky voči vyúčtovaniu, ktorého správnosť môže posúdiť len znalec. Zásielky preberal tesne pred ukončením úložnej lehoty. V prípade vytýčenia pojednávania v kratšej lehote tým maril pojednávanie, nakoľko preberal predvolanie až po termíne pojednávania a musel byť opakovane volaný. Z tohto dôvodu nie je možné volať odporcu   v   kratších   lehotách,   aby   sa   vrátila   doručenka   alebo   závada   pred   termínom pojednávania. Na pojednávaní sa ospravedlňuje, že nie je pripravený vyjadriť sa k vlastným námietkam a žiada lehotu na písomné vyjadrenie.

...   Návrhy   na   rozšírenie   protinávrhu   podal   dňa   25.4.2005, 16.5.2005,   12.12.2007,   27.10.2011,   súd   čiastočne   zastavil   konanie   o   protinávrhu   dňa 13.3.2012.   Opätovné   návrhy   na   zmenu   protinávrhu   zo   dňa   25.9.2012,   8.10.2012, 12.10.2012, 26.11.2012. Súd rozhodoval 25.1.2013. Podaním zo dňa 4.2.2013 opätovne rozširoval protinávrh, o čom súd rozhodol 15.2.2013.

Protinávrhmi sa odporca domáha rôznych nárokov od roku 1991 do roku 2004 a to: zaplatenia   sumy   87,30   €   s   príslušenstvom   z   titulu   nevyplateného   zostatku   z   Fondu financovania údržby a investícií pri finančnom vyporiadaní v januári 1991, zaplatenia sumu 69,71   €   s   príslušenstvom   z   titulu   nesprávne   zadržiavanej   sumy   za   rezervu   na   výmenu plynového sporáka, zaplatenia sumu 225,72 € s príslušenstvom z titulu nevyplatenej odmeny ako   predsedovi   samosprávy   za   roky   1996   až   1999,   uloženia   povinnosti   dobropísať odporcovi   sumu   1.461,16   €   za   neodôvodnené   vyčíslovanie   poplatkov   z omeškania, zaplatenia sumy 50,92 € s príslušenstvom z titulu nesprávne účtovaných poplatkov za odvoz smetia   za   roky   1993   až   2001,   zaplatenia   sumy   41,86   €   s   príslušenstvom   z   titulu neoprávneného účtovania dane za obdobie od 1993 do 1997, zaplatenia sumy 76,77 € s príslušenstvom   z   titulu   neoprávneného   vyúčtovania   zálohových   platieb   a   vyúčtovania za spracovanie   vyúčtovania,   meranie   a   rozúčtovanie   za   obdobie   rokov   1995   –   2004, zaplatenia sumy 97,49 € s príslušenstvom z titulu nevyplateného preplatku za rok 1998 a 1999.

Súd   nemohol   rozhodnúť   o   návrhu   i   vzájomnom   návrhu   v   spoločnom   rozsudku, nakoľko odporca napriek poučeniu súdu o neprípustnosti odvolania podal odvolania proti uzneseniam,   ktorými   nebola   pripustená   zmena   petitu   vzájomného   návrhu.   Súd   z   tohto dôvodu nemohol rozhodnúť aj o vzájomnom návrhu, nakoľko musel najskôr predložiť vec na rozhodnutie   o   odvolaniach   proti   nepripustení   zmeny   petitu   protinávrhu   odvolaciemu súdu. Prieťahy v konaní spôsobuje sťažovateľ, súd koná plynulo, čo je zrejmé aj z vyššie uvedeného prehľadu úkonov.

Sťažovateľ   v sťažnosti   a predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení z 26. marca 2014 zhodne uviedli, že netrvajú na verejnom ústnom pojednávaní.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia základného práva zaručeného   čl.   48   ods.   2   ústavy   a   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   sa právna   neistota   osoby   domáhajúcej   sa rozhodnutia   neodstraňuje.   K   stavu   právnej   istoty   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu“   (napr.   IV.   ÚS   221/04, III. ÚS 103/07, III. ÚS 139/07).

Základnou   povinnosťou   súdu   a sudcu   je   preto   zabezpečiť   taký   procesný   postup v súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastník obrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.

Táto   povinnosť   vychádza   z   §   6   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ktorý   súdom prikazuje   postupovať   v konaní   v súčinnosti   so   všetkými   účastníkmi   konania   tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ako aj z § 100 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku,   podľa   ktorého   len   čo   sa   konanie začalo,   postupuje   v ňom   súd   i   bez   ďalších návrhov tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Ústavný súd sa podrobnejšie nezaoberal hodnotením veci podľa týchto troch kritérií, pretože   už   nálezom   č.   k.   III.   ÚS   242/09-30   z 10.   novembra   2009   a   nálezom č. k. III. ÚS 375/2011-34   z   26.   októbra   2011   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa podľa   čl.   48 ods.   2 ústavy a práva podľa   čl. 6 ods.   1 dohovoru   postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 22/2001 a prvým z uvedených nálezov prikázal okresnému súdu konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

Predmetom   konania   o tejto   sťažnosti   je   obdobie   po   právoplatnosti   nálezu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011,   ktorý   nadobudol právoplatnosť doručením okresnému súdu 18. novembra 2011. Vychádzajúc zo zapožičaného súdneho spisu, ako aj skutočností známych z vlastnej činnosti ústavný súd konštatuje, že je si vedomý skutočnosti, že v napadnutom konaní boli vydané dva nálezy a od právoplatnosti posledného z nálezov do   podania   tejto   sťažnosti   uplynuli   takmer   dva   roky,   no   na   druhej   strane   dodáva,   že objektívne nemožno prehliadať ani úsilie okresného súdu čo najskôr v napadnutom konaní rozhodnúť a procesnú aktivitu sťažovateľa, v dôsledku ktorej bol značne sťažený postup okresného   súdu   v napadnutom   konaní.   Ústavný   súd   sa   stotožnil   s výhradami okresného súdu, čo sa týka postupu sťažovateľa, a konštatuje, že trvanie napadnutého konania bolo zapríčinené   procesným   postupom   sťažovateľa,   ktorý   maril   postup   súdu   svojimi opakovanými   návrhmi   na   rozšírenie   predmetu   konania   a ich   následnými   späťvzatiami, nekvalifikovanými podaniami, ktorých vady bolo potrebné odstraňovať, ako aj podanými opravnými prostriedkami proti procesným rozhodnutiam súdu v napadnutom konaní.

Ústavný   súd   v tejto   súvislosti   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   v   dôsledku uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť   za   predĺženie konania   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04). V súlade s touto judikatúrou preto dobu potrebnú na rozhodnutie o sťažovateľom uplatnených procesných právach, ako aj obdobia, v ktorých boli pojednávania odročené z dôvodu nových návrhov sťažovateľa na zmenu návrhu, bolo potrebné zohľadniť pri posúdení postupu okresného súdu a otázky, či došlo k porušeniu označených práv sťažovateľa.

Ústavný súd vzhľadom na doterajšiu dĺžku napadnutého konania, ktorá sama osebe prima   facie   indikuje   potrebu   vyslovenia   porušenia   označených   práv   sťažovateľa,   aj vzhľadom   na   existenciu   dvoch   nálezov   v napadnutom   konaní   v posudzovanom   prípade zohľadnil predovšetkým materiálne hľadisko namietaného porušenia označených práv, ktoré v okolnostiach   predmetnej   veci   v kontexte   procesnej   aktivity   sťažovateľa   vystupuje do popredia,   a preto   konštatuje,   že   keby   uvedené   hľadisko   nevzal   do   úvahy,   prístup ústavného súdu by bolo možné považovať za formalistický.

Vychádzajúc z uvedeného ústavný súd dospel k záveru, že v napadnutom konaní v období   po   právoplatnosti   nálezu   č.   k.   III.   ÚS   375/2011-34   z   26.   októbra   2011,   teda po 18. novembri 2011, nedochádzalo k zbytočným prieťahom. V tejto súvislosti ďalej tiež dodáva,   že   okresný   súd   už   na   pojednávaní   konanom   3.   apríla   2014   vyhlásil   rozsudok vo veci   samej.   Ústavný   súd   preto   konštatuje,   že   sťažnosti   sťažovateľa,   ktorou sa domáhal vyslovenia   porušenia   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy a práva   podľa čl.   6   ods.   1   dohovoru   v napadnutom   konaní   vedenom   okresným   súdom pod sp. zn. 12 C 22/2001 po právoplatnosti nálezu č. k. III. ÚS 375/2011-34 z 26. októbra 2011, z už uvedených dôvodov ústavný súd vyhovieť nemohol (výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. júna 2014