znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 44/2013-24

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 3. apríla 2013 v senáte zloženom   z   predsedu   Jána   Auxta   a   zo   sudcov   Ľubomíra   Dobríka   a   Rudolfa   Tkáčika prerokoval sťažnosť JUDr. V. B., D., zastúpeného spoločnosťou K., s. r. o., B., konajúcou prostredníctvom advokáta JUDr. J. B., vo veci namietaného porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2006 a takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   JUDr.   V.   B.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2006   p o r u š e n é   b o l i.

2. Okresnému súdu Dunajská Streda v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2006 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. JUDr. V. B.   p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 500 € (slovom päťsto eur), ktoré   j e   Okresný súd Dunajská Streda   p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný súd Dunajská streda   j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. V. B. trovy konania v sume 331,12 € (slovom tristotridsaťjeden eur a dvanásť centov) na účet jeho právneho zástupcu advokáta JUDr. J. B., K., s. r. o., B., do mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) uznesením z 22. januára 2013 prijal na ďalšie konanie sťažnosť JUDr. V. B. (ďalej len „sťažovateľ“) podľa § 25 ods. 3 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“),   ktorou   namietal   porušenie   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane ľudských   práv   a základných slobôd   (ďalej   len   „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Dunajská   Streda   (ďalej   len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 46/2006.

Okresný   súd   sa   na   základe   výzvy   ústavného   súdu   vyjadril   k   priebehu   konania podaním sp. zn. 1 SprO 4/2013 z 12. marca 2013.

Vo vyjadrení okresného súdu sa okrem iného uvádzajú tieto podstatné skutočnosti:„... Podľa predmetu sporu neide o právne a skutkovo zložitú vec... Návrh navrhovateľa: JUDr. V. B. proti odporcovi: Ing. T. N. o zaplatenie 29.039,50 Sk s prísl. na súd bol doručený 29. 9. 2005...

Dňa 19. 6. 2006 sudkyňa určila termín pojednávania 10. 7. 2006. Dňa 10. 7. 2006 konanie bolo zastavené... Dňa 9. 8. 2006 proti uzneseniu navrhovateľ podal odvolanie... Spisový materiál 17. 8. 2006 bol predložený na krajský súd, ktorý uznesením zo dňa 31. 10. 2006 uznesenie prvostupňového súdu zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie... Pojednávanie   dňa   6.   2.   2007   bolo   odročené   na   neurčito,   právnemu   zástupcovi navrhovateľa bolo uložené doplniť návrh a s tým, že bude vyžiadaná správa od súdneho exekútora...

Dňa 31. 5. 2007 bol na súd doručený návrh navrhovateľa o spojenie veci sp. zn. 5 C 46/2006 a 9 C 226/2006 na spoločné konanie a na pripustenie zmeny návrhu.

Dňa   26.   6.   2007   sudkyňa   rozhodla   o   spojení   vecí   sp.   zn.   5   C   46/2006 a 9 C 226/2006...

Dňa 2. 11. 2007 odporca zaslal na súd vyjadrenie k pojednávaniu určeného na 20. 11. 2007 a navrhovateľ dňa 16. 11. 2007 zaslal na súd návrh na čiastočné späťvzatie návrhu.

Dňa 20. 11. 2007 na pojednávaní súd konanie v časti nároku zastavil a pojednávanie odročil   na   neurčito.   Písomné   vyhotovenie   uznesenia   zo   súdu   bolo   vyexpedované 11. 12. 2007...

Dňa 12. 12. 2007, 31. 12. 2007 a 15. 1. 2008 právny zástupca navrhovateľa zaslal na súd ďalšie návrhy na čiastočné späťvzatie návrhu.

Dňa 22. 1. 2008 súd konanie čiastočne zastavil... Dňa 22. 5. 2008 súd pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade. Pojednávanie bolo odročené na neurčito s tým, že odporcovi v 1. rade bolo uložené doložiť doklady preukazujúce čiastočnú úhradu dlhu...

Dňa   5.   6.   2008   sudkyňa   dala   pokyn   na   pripojenie   exekučného   spisu   tunajšieho súdu... Dňa 10. 10. 2008 súdny exekútor zaslal súdu odpoveď na urgenciu súdu. Dňa 27. 11. 2008 sudkyňa určila termín pojednávania na 13. 2. 2009, ktorý termín podľa úpravy sudkyne zo dňa 2. 12. 2008 bol zrušený a bol určený nový termín na 17. 2. 2009...

Dňa 17. 2. 2009 súd pojednával v neprítomnosti odporcu v 2. rade, ktorý za neúčasť sa ospravedlnil faxovým podaním zo dňa 17. 2. 2009. Pojednávanie bolo odročené na 27. 2. 2009 za účelom vyhlásenia rozsudku.

Dňa   27.   2.   2009   bol   vyhlásený   rozsudok,   účastníci   sa   na   vyhlásení   rozsudku nedostavili.   Písomné   vyhotovenie   rozsudku   zo   súdu   bolo   vyexpedované   27.   2.   2009. Rozsudok právnemu zástupcovi navrhovateľa bol doručený 2. 3. 2009, odporcovi v 1. rade 4. 3. 2009 a odporcovi v 2. rade 3. 3. 2009. Navrhovateľ dňa 9. 3. 2009 proti rozsudku podal odvolanie...

Dňa 16. 3. 2009 na súd bolo doručené aj odvolanie odporcu v 2. rade a dňa 17. 3. 2009 na súd bolo doručení aj odvolanie odporcu v 1. rade.

Dňa 20. 4. 2009 sudkyňa dala pokyn na predloženie spisu na krajský súd... Dňa 30. 11. 2009 krajský súd rozsudok prvostupňového súdu zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. V období od 24. 4. 2009 do 30. 12. 2009 spisový materiál sa nachádzal na Krajskom súde v Trnave...

Dňa 15. 1. 2010 sudkyňa určila termín pojednávania na 2. 2. 2010. Dňa 2. 2. 2010 súd konanie prerušil do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Galanta o obnovu konania sp. zn. 1 Nt 9/2009 a prípade povolenia obnovy až do právoplatného ukončenia konania vedeného na Okresnom súde Dunajská Streda sp. zn. 1 T 11/2005...

Dňa 4. 2. 2010 Najvyšší súd SR postúpil tunajšiemu súdu dovolanie navrhovateľa proti uzneseniu Krajského súdu v Trnave...

Dňa 22. 10. 2010 sudkyňa určila termín pojednávania na 11. 1. 2011. Dňa   11.   1.   2011   súd   pokračoval   v   konaní   a   zamietol   návrh   navrhovateľa   na prerušenie konania. Pojednávanie bolo odročené na neurčito...

Dňa   18.   1.   2011   sudkyňa   dala   pokyn   na   predloženie   spisu   vyššiemu   súdnemu úradníkovi za účelom vykonania úkonov ohľadne dovolania navrhovateľa, ktoré bolo na súd postúpené 4. 2. 2010 Najvyšším súdom SR (je založené na čl. 306 až 310).

Dňa 8. 2. 2011 bola vyplnená predkladacia správa a spisový materiál 11. 2. 2011 bol doručený   na   Najvyšší   súd   SR,   ktorý   dňa   4.   7.   2011   dovolanie   navrhovateľa   odmietol. Spisový materiál od 11. 2. 2011 do 21. 7. 2011 sa nachádzal na Najvyššom súde SR... Pojednávanie   dňa   4.   11.   2011   bolo   odročené   na   24.   1.   2012   z   dôvodu,   že   sa nedostavil   navrhovateľ,   ktorého   právny   zástupca   písomne   ospravedlnil   pre práceneschopnosť. Ospravedlnil sa aj odporca v 2. rade.

Dňa   19.   1.   2012   bol   na   súd   doručený   návrh   navrhovateľa   o   pripustení   zmeny účastníka konania na strane navrhovateľa.

Dňa   24.   1.   2012   pojednávanie   bolo   odročené,   o   odročení   odporcovia   boli upovedomení s tým, že bol na súd doručený návrh na pripustenie zmeny účastníka na strane navrhovateľa...

Súd dňa 23. 8. 2012 návrh navrhovateľa na zmenu účastníka na strane navrhovateľa zamietol...

Proti uzneseniu dňa 10. 9. 2012 navrhovateľ podal odvolanie. Dňa   20.   12.   2012   krajský   súd   uznesenie   prvostupňového   súdu   potvrdil.   Spisový materiál na súd bol vrátený 14. 1. 2013. Sudkyňa dňa 17. 1. 2013 dala pokyn na doručenie uznesenia krajského súdu účastníkom konania, jej pokyn bol vykonaný 17. 1. 2013. Právny zástupca navrhovateľa uznesenie prevzal 30. 1. 2013 a odporcovia uznesenie prevzali 22. 1. 2013.... Prekážky konania podľa § 107 a nasl. O. s. p. Konanie v období od 2. 2. 2010 do 11. 1. 2011 bolo prerušené v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O. s. p.

... Prieťahy, ktoré spôsobil sťažovateľ. Neboli zistené.... Prieťahy, ktoré boli spôsobené súdom. Prieťahy v tejto veci som zistila iba čo do nepredloženia dovolania navrhovateľa na Najvyšší súd SR. Dňa 27. 1. 2011 pod sp. zn. 1 SprV 2/2011 v tejto veci som vybavila sťažnosť navrhovateľa. Posúdila som ju ako opodstatnenú z dôvodu, že sudkyňa nedala pokyn na predloženie spisu na rozhodnutie o dovolaní navrhovateľa, ktoré dovolanie na tunajší súd bolo postúpené 4. 2. 2010. Dovolanie na Najvyšší súd SR bolo predložené 11. 2. 2011. Najvyšší súd SR dovolanie odmietol. Spisový materiál od 11. 2. 2011 do 21. 7. 2011 sa nachádzal na najvyššom súde. V ďalšom som sledovala priebeh konania. Podľa môjho názoru súd okrem uvedeného obdobia úkony vykonával plynulé. V prílohe Vám predkladám kópiu vybavenia sťažnosti...

Pripúšťam, že prieťahy spôsobené nepredložením dovolania včas na najvyšší súd možno považovať za zbytočné prieťahy. Ide o obdobie od 11. 2. 2011 do 21. 7. 2011, kedy spisový materiál sa nachádzal na najvyššom súde.“

V zásade rovnaké skutočnosti týkajúce sa chronológie úkonov okresného súdu zistil aj ústavný súd z obsahu sťažnosti a súdneho spisu.

Právny zástupca sťažovateľa vo vyjadrení doručenom ústavnému súdu 25. marca 2013 uviedol: „... naďalej trvám na podanej ústavnej sťažnosti a nepovažujme za potrebné sa k spomenutému stanovisku predsedu okresného súdu osobitne vyjadrovať.“.

Ústavný súd so súhlasom účastníkov konania podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde   upustil   v   danej   veci   od   ústneho   pojednávania,   pretože   po   oboznámení   sa   s   ich vyjadreniami, ako aj s obsahom súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 5 C 46/2006 dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.

II.

Sťažovateľ sa podanou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov... a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   prejednanie   svojej   záležitosti v primeranej lehote, čo je zásadne to isté právo, ktoré pre účastníka konania zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej judikatúry (I. ÚS 24/03, II. ÚS 66/03, IV. ÚS 15/03), v súlade s ktorou možno za konanie   (postup)   súdu   odstraňujúce   právnu   neistotu   sťažovateľa   v   konkrétnom posudzovanom   prípade   považovať   také   konanie,   ktoré   smeruje   k   právoplatnému rozhodnutiu   vo   veci   alebo   k   odstráneniu   jeho   právnej   neistoty   zákonom   dovoleným spôsobom.   K   vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   zásadne   až   právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu.

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu sa posudzovanie otázky, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzuje vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu, a to najmä podľa týchto troch základných kritérií: právna a faktická zložitosť veci (1), správanie účastníka konania (2) a postup, akým v konaní postupoval súd (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva v rámci prvého kritéria ústavný súd prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02).

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosti veci, ústavný súd konštatuje, že rozhodovanie o náhrade   škody   spôsobenej   ublížením   na   zdraví   ústavný   súd   nehodnotí   ako   právne a skutkovo   zložitú   vec.   Ani   okresný   súd   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázal   na   skutkovú a právnu zložitosť veci.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o   tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru. V predmetnom prípade sťažovateľ   neprispel   podľa   názoru   ústavného   súdu   významným spôsobom   k   predĺženiu súdneho   konania, bol   v   konaní aktívny   a   reagoval   včas   na   výzvy   okresného   súdu,   ale na druhej   strane   je   potrebné   tiež   uviesť,   že   okresný   súd   musel   rozhodovať   o   jeho opakovaných návrhoch na zmenu petitu žaloby a tiež súdny spis sa niekoľko mesiacov nachádzal   aj   na   krajskom   súde   a   najvyššom   súde   (v   dôsledku   uplatnenia   opravných prostriedkov   sťažovateľa,   ktorý   podal   odvolania   aj   proti   rozhodnutiam   okresného   súdu o zastavení konania, zamietnutí jeho návrhu na zmenu účastníka na strane navrhovateľa a proti   rozsudku   vo   veci   samej   a   tiež   podal   dovolanie   proti   rozsudku   krajského   súdu). Nutnosť   rozhodovania   o   týchto   procesných   návrhoch   sťažovateľa   predlžovala   súdne konanie a hoci sťažovateľ mal nesporne právo na procesné úkony, ktoré urobil, v dôsledku uplatnenia   procesných   práv   účastníkom   konania   neznáša   zodpovednosť   za   predĺženie konania   oprávnená   osoba,   ale   zodpovednosť   v   takomto   prípade   nemožno   pripísať   ani štátnemu orgánu konajúcemu vo veci (III. ÚS 242/03, IV. ÚS 218/04, III. ÚS 269/2012).

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci.

Ústavný   súd   predovšetkým   zastáva   názor,   že   napadnuté   konanie,   ktoré   nebolo právoplatne skončené po viac ako 7 a pol roku od jeho začatia, nie je potrebné osobitne vyhodnocovať a uvádzať prípadne jednotlivé menšie obdobia nečinnosti okresného súdu (m. m. IV. ÚS 280/2011), keďže v okolnostiach danej veci už samotná dĺžka konania je z ústavnoprávneho hľadiska neakceptovateľná a ničím neospravedlniteľná.

K   tomu   považuje za   potrebné   uviesť,   že i   keď   okresný   súd   v   priebehu   konania vykonal   množstvo   procesných   úkonov,   ako   to   vyplýva   z   jeho   vyjadrenia   k sťažnosti, a rozhodol aj vo veci samej, odvolací súd jeho rozsudok z 27. februára 2009 zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nesprávneho právneho posúdenia veci a nedostatočne zisteného   skutkového   stavu,   čím   stav   právnej   neistoty   sťažovateľa   dosiaľ   neodstránil (II. ÚS 217/06, III. ÚS 129/2012, III. ÚS 269/2012), a konanie sa tým značne predĺžilo. Občianske súdne konanie, ktoré bez meritórneho právoplatného rozhodnutia trvá tak dlho, ako   to   je   v   danej   veci,   možno   už   len   na   základe   jeho   posúdenia   v   celku   považovať za nezlučiteľné s imperatívom ustanoveným v čl. 48 ods. 2 ústavy i právom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (m. m. IV. ÚS 260/04, IV. ÚS 173/05, III. ÚS 152/08, IV. ÚS 251/08, III. ÚS 383/2012).

Vzhľadom na uvedené dôvody ústavný súd preto vyslovil, že postupom okresného súdu   v konaní vedenom   pod sp.   zn. 5 C 46/2006   došlo   k porušeniu   základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, tak ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, v záujme zavŕšenia ochrany základných práv sťažovateľa prikázal v zmysle § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde okresnému   súdu,   aby   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   5   C   46/2006   konal   bez zbytočných prieťahov, a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza účastník domáhajúci sa rozhodnutia súdu v jeho veci

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   žiadal   aj   o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 500 € z dôvodov uvedených v sťažnosti.

Vzhľadom na jeho žiadosť, dĺžku konania, a to, že konanie nie je pred okresným súdom   ešte   právoplatne   skončené,   ústavný   súd   preto   priznal   sťažovateľovi   aj   finančné zadosťučinenie v požadovanej sume 500 € (bod 3 výroku).

Ústavný súd napokon rozhodol o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v dôsledku právneho zastúpenia pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. B.

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu, ktorý je platcom DPH, žiadal úhradu   trov   konania   v   sume   331,13   €   za   dva   úkony   právnej   služby,   ktoré   bližšie špecifikoval.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o   priznaní   trov   konania   vychádzal   z   priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za I. polrok 2012, ktorá predstavovala sumu 781 €.

Ústavný súd mu priznal úhradu za dva úkony právnej služby (prevzatie a prípravu zastúpenia v roku 2013 a podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 9, § 11 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a) a b) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení   neskorších   predpisov.   Základná   sadzba   tarifnej   odmeny   za   jeden   úkon   právnej služby   v   roku   2013   predstavovala   sumu   130,16   €   a režijný   paušál   7,81 €.   K   tomu   je potrebné pripočítať 20 % DPH v sume 55,18 €, pretože advokát je jej platcom. Úhrada bola teda priznaná v celkovej sume 331,12 € (bod 4 výroku nálezu).

Úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu sťažovateľa   (§   31a   zákona   o   ústavnom   súde   v   spojení   s   §   149   Občianskeho   súdneho poriadku).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 3. apríla 2013