znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 44/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 25. januára 2012 predbežne prerokoval sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K., vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a   základných   slobôd   postupom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Košice   Západ v konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1969/ZA-KE-2011,   postupom   Okresnej   prokuratúry Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV Pz 107/11 a uznesením Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. a P. B. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. decembra 2011 doručená sťažnosť J. B. a P. B., obaja bytom K. (ďalej len „sťažovatelia“), vo veci namietaného porušenia ich základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru   Košice   Západ   (ďalej   len   „obvodné oddelenie“)   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   ORP-1969/ZA-KE-2011,   postupom   Okresnej prokuratúry Košice II (ďalej len „okresná prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011,   postupom   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „generálna   prokuratúra“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   IV   Pz   107/11   a uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011.

Sťažovatelia   v   sťažnosti   uviedli,   že   v   apríli   2011   sa   v   istej   lokalite   v K.   stali účastníkmi incidentu, keď boli napadnutí manželským párom a ich dvoma psami. Podľa ich vyjadrenia im boli počas incidentu spôsobené viaceré zranenia. Sťažovatelia uviedli, že v dôsledku týchto udalostí privolali na miesto činu hliadku Policajného zboru (ďalej len hliadka PZ“), ktorá podľa ich názoru nepostupovala v súlade so zákonom tak, aby došlo k zabezpečeniu dôkazov a objasneniu prípadu. Sťažovatelia súčasne uviedli, že hliadka PZ ich v súvislosti s podaním trestného oznámenia odkázala na obvodné oddelenie.

Podľa vyjadrenia sťažovateľov z dôvodu nesprávneho postupu policajtov manželský pár aj so svojimi psami „len tak“ odišiel z miesta činu a hneď sa ponáhľal na obvodné oddelenie podať trestné oznámenie na nich. Sťažovatelia uviedli, že na základe trestného oznámenia bolo voči nim začaté trestné stíhanie a bolo im vznesené obvinenie za trestnú činnosť, a to uznesením obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-1969/ZA-KE-2011. Proti tomuto rozhodnutiu o vznesení obvinenia, ako aj proti uzneseniu o pribratí znalca z odboru zdravotníctva podali sťažovatelia sťažnosti, o ktorých rozhodla okresná prokuratúra uzneseniami sp. zn. 2 Pv 346/2011 z 27. júna 2011 tak, že ich zamietla. Proti uvedeným rozhodnutiam podali sťažovatelia generálnemu prokurátorovi Slovenskej republiky (ďalej len „generálny prokurátor“) návrh na ich zrušenie podľa § 363 a násl. Trestného poriadku. Listom generálnej prokuratúry č. k. IV Pz 107/11-9 z 19. augusta 2011 boli   sťažovatelia   vyrozumení   o   tom,   že   nebol   zistený   dôvod   na   zrušenie   napadnutých rozhodnutí.

Sťažovatelia namietali predovšetkým to, že podľa ich názoru neboli v danom prípade splnené zákonné predpoklady na vznesenie obvinenia a že orgány činné v trestnom konaní tak učinili „od brucha“, len na základe tvrdení obsiahnutých v trestnom oznámení „bez nejakého svedeckého dokazovania“.

Sťažovatelia   ďalej   uviedli,   že   vzhľadom   na   to,   že   sa   domnievali,   že   postupom orgánov činných v trestnom konaní (obvodného oddelenia v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS:   ORP-1969/ZA-KE-2011   a   okresnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 2 Pv 346/2011)   a   postupom   generálnej   prokuratúry   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. IV Pz 107/2011 došlo k porušeniu ich základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   16.   septembra   2011   doručili   sťažnosť   ústavnému   súdu. O sťažnosti   sťažovateľov   rozhodol   ústavný   súd   uznesením   č.   k.   II.   ÚS   451/2011-9 zo 6. októbra 2011 tak, že ju v časti, ktorou sťažovatelia namietali postup a rozhodnutia obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry, odmietol ako podanú oneskorene, a v časti, ktorá   smerovala   proti   postupu   a   vyrozumeniu   generálnej   prokuratúry,   ju   odmietol   ako zjavne neopodstatnenú.

V   aktuálnej   sťažnosti   sťažovatelia   okrem   spomínaného   postupu   a   rozhodnutí obvodného oddelenia, okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry namietali aj označené uznesenie ústavného súdu. V tejto súvislosti sťažovatelia vyslovili názor, že aj uvedeným rozhodnutím ústavný súd porušil ich práva, keď časť ich sťažnosti odmietol ako podanú oneskorene. Sťažovatelia sa domnievajú, že ústavný súd v tomto smere nepočítal správne plynutie lehoty na podanie sťažnosti proti rozhodnutiam obvodného oddelenia a okresnej prokuratúry,   pretože   tá   podľa   nich   uplynula   až   27.   októbra   2011,   teda   dva   mesiace od doručenia vyrozumenia generálnej prokuratúry, a preto podľa nich bola sťažnosť v tejto časti podaná v lehote podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, keďže ústavnému súdu bola doručená 16. septembra 2011.   Sťažovatelia prejavili nespokojnosť   aj s tou časťou rozhodnutia   ústavného   súdu,   ktorou   bola   ich   sťažnosť   proti   vyrozumeniu   generálnej prokuratúry   odmietnutá   ako   zjavne   neopodstatnená.   Podľa   ich   názoru   ústavný   súd   ani v tomto smere nezaujal správny právny názor, pretože ako uviedli, generálna prokuratúra neakceptovala žiadne ich návrhy na „zákonnú zmenu“ v rámci trestného konania.

Na základe uvedených skutočností sťažovatelia žiadali, aby ústavný súd prijal ich sťažnosť na ďalšie konanie a aby v náleze vyslovil:

«1. Ústavný súd konštatuje, že postavenie sťažovateľov, v trestnom konaní vedenom na   OO   PZ   Košice   -   Západ   pod   ČVS:   ORP-1969/ZA-KE-2011   a   vedenom   na   Okresnej prokuratúre Košice II pod č. 2 Pv 346/2011, ako obvinených je založené na nesprávnom právnom posúdení, v zmysle ustanovení § 2 ods. 10 a ods. 12 Trestného poriadku, všetkých okolností potrebných k tomuto posúdeniu, resp. je založené bez akéhokoľvek dokazovania, ktoré schválila aj Generálna prokuratúra SR, teda že sa týmto jej aktom jedná o nezákonný zásah porušovateľa do subjektívnych práv sťažovateľov, a teda že orgány činné v trestnom konaní,   t.   j.   OO   PZ   Košice   -   Západ,   Okresná   prokuratúra   Košice   II   a   aj   Generálna prokuratúra   SR,   svojim   postupom   v   uvedenom   trestnom   konaní,   sťažovateľom   porušili, resp. sťažovateľom odopreli právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2.   Ústavný   súd   ďalej   konštatuje,   že   senát   ústavného   súdu,   pri   predbežnom prerokovaní   sťažnosti   sťažovateľov   podanej   súdu   dňa   16.   9.   2011   vydaním   uznesenia č. II. ÚS 451/2011-9 zo dňa 6. 10. 2011, sťažovateľom porušil, resp. sťažovateľom odoprel právo podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy SR a právo na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Ústavný súd SR ukladá porušovateľom povinnosť zdržať sa ďalšieho nezákonného, v zmysle Trestného poriadku a aj v zmysle zákona o ústavnom súde, porušovania práv sťažovateľov a ukladá mu súčasne obnoviť stav pred zásahom, t. j. pred určením postavenia sťažovateľov ako obvinených, v uvedenom trestnom konaní, teda postaviť sťažovateľov späť na   postavenie   svedkov   -   poškodených   v   uvedenom   trestnom   konaní,   znova   vykonať „dôkladne“ dokazovanie a následne „zákonne“ rozhodnúť.

4.   Ústavný   súd   SR   ukladá   porušovateľom,   aby   vykonali   opatrenia   na   to,   aby v budúcnosti sa neopakovali prípady, že trestné oznámenie podávané priamo na mieste spáchaného   skutku   niektorou   zo   strán   účastníkov   tohto   skutku   kvôli   zabezpečeniu dôkazného materiálu, vykonaniu neodkladných, resp. neopakovateľných úkonov atď., bolo zasahujúcimi príslušníkmi PZ považované len za akúsi skutočnosť odôvodňujúcu začatie trestného stíhania, o ktorej sa títo dozvedeli „inak“ ako z trestného oznámenia, pri ktorej majú postupovať „len“ primerane podľa ustanovenia § 199 ods. 1 Trestného poriadku, nakoľko   slovko   „primerane“   príslušníci   PZ   si   v   praxi   zamieňajú   za   slová   „môže postupovať“ alebo skôr „nemusí postupovať“ a teda takto dochádza k zmareniu cit. úkonov a k priestoru na pokus vyvinenia sa pravých páchateľov páchaných skutkov tým, že títo nelenia,   a   obrazne   povedané   „berú   nohy   na   plecia“   a   utekajú   na   Oddelenie   PZ v pôsobnosti ktorého sa stali trestné skutky s tým, aby urýchlene podali trestné oznámenie na pravých poškodených.

5. Ústavný súd SR priznáva náhradu trov vynaložených sťažovateľmi počas už tu uvedeného   trestného   konania   a   počas   konania   na   Ústavnom   súde   SR   o   tejto   sťažnosti v sume 200 EUR do rúk sťažovateľov do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.»

II.

Podľa čl. 124 ústavy je ústavný súd nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konania pred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú zákonom   predpísané náležitosti,   neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Pokiaľ   ide   o   námietky   sťažovateľov   smerujúce   proti   postupu   a   rozhodnutiam obvodného   oddelenia   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   ORP-1969/ZA-KE-2011, postupu a rozhodnutiam okresnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Pv 346/2011 a postupu   a   vyrozumeniu   generálnej   prokuratúry   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   IV   Pz 107/2011, ústavný súd zistil, že tieto už boli predmetom skúmania ústavného súdu. Túto skutočnosť potvrdili aj samotní sťažovatelia, keď uviedli, že o ich sťažnosti pre namietané porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom   a   rozhodnutiami   označených   orgánov   verejnej   moci   rozhodol   ústavný   súd uznesením č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011 tak, že v časti ju odmietol ako podanú oneskorene a v časti ju odmietol z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

Podľa ustanovenia § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach konania, ak v ďalšom návrhu už podmienky konania boli splnené.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažnosť   sťažovateľov,   ktorou   namietali   porušenie   zásad spravodlivého   konania   postupom   a   rozhodnutiami   obvodného   oddelenia,   okresnej prokuratúry a generálnej prokuratúry, bola už ústavným súdom prerokovaná a rozhodnutá, pričom   dôvody   jej   odmietnutia   (oneskorenosť   a   zjavná   neopodstatnenosť)   nemožno odstrániť žiadnym spôsobom ani aktívnym prístupom sťažovateľov ako účastníkov konania, ústavný súd túto časť sťažnosti už na jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol pre neprípustnosť (obdobne napr. III. ÚS 445/2010).

Vo   zvyšnej   časti   sťažnosti   sťažovatelia   namietali   porušenie   zásad   spravodlivého procesu uznesením ústavného súdu č. k. II. ÚS 451/2011-9 zo 6. októbra 2011.

Podľa § 24 písm. c) zákona o ústavnom súde návrh nie je prípustný, ak sa ním navrhovateľ domáha preskúmania rozhodnutia ústavného súdu.

Ústavný súd už v rámci svojej judikatúry vyslovil, že rozhodnutia ústavného súdu, ktoré sú účastníkmi konania namietané ako protiústavné alebo odporujúce medzinárodným dohovorom,   ktorými   je   Slovenská   republika   viazaná,   nemožno   preskúmať   v   konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy. O ochranu základných práv a slobôd sa v takomto prípade možno uchádzať iba podľa medzinárodných dohovorov o ľudských právach a základných slobodách   pred   orgánmi   vytvorenými   na   ochranu   práv   priznaných   medzinárodnými dohovormi (mutatis mutandis II. ÚS 60/90, III. ÚS 320/05, III. ÚS 326/2010). Z uvedeného dôvodu   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   aj   v   tejto   časti   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde už pri predbežnom prerokovaní odmietol pre neprípustnosť.

Vzhľadom   na   to,   že   ústavný   súd   odmietol   sťažnosť   ako   celok,   bolo   už   ďalej bezpredmetné rozhodovať o ďalších návrhoch sťažovateľov vyplývajúcich zo sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. januára 2012