znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 44/2010-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. mája 2010 v senáte zloženom z predsedu Jána Auxta a zo sudcov Ľubomíra Dobríka a Rudolfa Tkáčika vo veci sťažnosti spoločnosti T., s. r. o., B., zastúpenej advokátom JUDr. R. S., D., pre namietané porušenie jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/145/2006 a Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/282/2008 takto

r o z h o d o l :

1. Základné   právo   spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prerokovanie jej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 13 C/145/2006 a Okresného súdu Pezinok v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/282/2008 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému   súdu   Pezinok   p r i k a z u j e   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 4 C/282/2008 konať bez zbytočných prieťahov.

3. Spoločnosti   T.,   s.   r.   o., p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   750 € (slovom sedemstopäťdesiat eur), ktoré j e Okresný súd Pezinok   p o v i n n ý   vyplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Okresný   súd   Pezinok   j e   p o v i n n ý   uhradiť spoločnosti   T.,   s.   r.   o.,   trovy právneho   zastúpenia   v   sume   292,38   €   (slovom   dvestodeväťdesiatdva   eur   a tridsaťosem centov) na účet jej právneho zástupcu advokáta JUDr. R. S., D., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavný súd Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) 2. februára 2010 prijal na ďalšie konanie sťažnosť spoločnosti T., s. r. o., B. (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom   JUDr.   R.   S.,   D.,   v   ktorej   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“)   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 13 C/145/2006 a postupom Okresného súdu Pezinok (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C/282/2008.

Sťažovateľka v sťažnosti namietala neprimeranú dĺžku konania o zaplatenie sumy 68 677 Sk v konaní, ktoré začalo na jej návrh z 23. novembra 2005 a bolo spočiatku vedené Okresným súdom Bratislava II pod sp. zn. 13 C/145/2006. Podľa sťažovateľky vo veci síce bolo   nariadené   pojednávanie,   ale počas   dvoch   rokov   sa   nekonalo   ani   jedno,   a   to   buď z dôvodu práceneschopnosti sudkyne, alebo reorganizácie súdu. V dôsledku reorganizácie súdov prešla vec s účinnosťou od 1. januára 2008 na novozriadený okresný súd, na ktorom sa   vedie   pod sp.   zn. 4 C/282/2008.   Sťažovateľka uvádza, že do   dňa podania sťažnosti ústavnému súdu bolo vo veci nariadené a konalo sa iba jedno pojednávanie, a to 23. júna 2009, teda po roku a pol po pridelení veci.

Na základe uvedených skutočností sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal tento nález:«Ústavný súd začína konanie o porušení práva sťažovateľa - navrhovateľa T., s. r. o.,... na prerokovanie a rozhodnutie veci bez zbytočných prieťahov upravenej v čl. 48 ods. 2 Ústavy   SR:   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov a v jeho prítomnosti a aby sa mohol vyjadriť ku všetkým vykonávaným dôkazom.“ a čl. 6. ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd, ktoré bolo porušené postupom Okresného   súdu   v   Bratislava   II.   sp.   zn.   13C/145/2006   a   postupom   Okresného   súdu v Pezinku sp. zn. 4C/282/2008.

2. Príslušnému súdu - Okresnému súdu v Pezinku v konaní navrhovateľa a odporcov uvedenom v tejto sťažnosti prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3. Sťažovateľovi spoločnosti T., s. r. o.,... sa priznáva finančné zadosťučinenie vo výške 30 000,-€, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd Bratislava II. vo výške 15 000,- € a Okresný   súd   v   Pezinku   vo   výške   15   000,-   €.   To   všetko   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Sťažovateľovi sa priznáva náhrada trov právneho zastúpenia, ktoré je povinný vyplatiť Okresný súd v Pezinku a to na účet JUDr. R. S. č..., vedený vo V., a. s. pobočka D.»

Priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   odôvodnila   sťažovateľka skutočnosťou,   že „na   základe   vyššie   uvedených   skutočností   sťažovateľ   z   dôvodu, pretrvávajúcich prieťahov v súdnom konaní pociťuje neprávosť a nespravodlivosť zo strany súdov“.

Na základe výzvy ústavného súdu sa k sťažnosti podaním sp. zn. Spr. 2018/2010 z 1. marca 2010 vyjadrila predsedníčka Okresného súdu Bratislava II, v ktorom oznámila, že k veci nemôže zaujať objektívne stanovisko, pretože celý spisový materiál bol v dôsledku reorganizácie súdov odstúpený okresnému súdu ako súdu vecne a miestne príslušnému na konanie.

Predseda   okresného   súdu   sa   k   sťažnosti   vyjadril   listom   sp.   zn.   Spr. 3098/2010 z 12. marca   2010,   v   ktorom   podrobne   opísal   jednotlivé   úkony   vykonané   v danej   veci a zároveň uviedol:

„Máme za to, že Okresný súd Pezinok svojim postupom neporušil ústavné právo sťažovateľa. Konštatujem, že v období pred 01. 01. 2008 Okresný súd Pezinok nemohol vo veci   konať,   preto   ani   jeho   postupom   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   ústavného   práva sťažovateľa   a   Okresný   súd   Pezinok   preto   podľa   nášho   názoru   nemôže   ani   niesť   plnú zodpovednosť za zbytočné prieťahy v konaní, ktoré prípadne vo veci nastali pred 01. 01. 2008. Máme za to, že Okresný súd Pezinok môže niesť zodpovednosť za prípadne vzniknuté prieťahy len vo veciach, ktoré na neho v zmysle ust. § 18b zák. č. 371/2004 Z. z. prešli, avšak len za také prípadné prieťahy, ktoré vznikli postupom Okresného súdu Pezinok po 01. 01. 2008.

Žiadam, aby pri rozhodovaní o prípadnom porušení ústavného práva sťažovateľa na prieťahy v konaní ústavný súd zobral do úvahy tú skutočnosť, že k 01. 01. 2008, teda k prechodu výkonu súdnictva na Okresný súd Pezinok podľa vyššie citovaných zákonných ustanovení pracovali na Okresnom súde v Pezinku len štyria sudcovia, navyše dve sudkyne boli   dlhodobo   práceneschopné.   Personálne   obsadenie   Okresného   súdu   Pezinok   bolo doriešené až v septembri 2008. Neexistovala teda objektívna možnosť zaoberať sa všetkými prípadmi, ktoré na Okresný súd v Pezinku napadli z Okresného súdu Bratislava II, resp. Okresného   súdu   Bratislava   III   v   primeraných   a   obvyklých   lehotách.   Je   nepochybné, že účastník   konania   nemôže   byť   ukrátený   na   svojich   právach   z   dôvodu   personálnych problémov na Okresnom súde v Pezinku, na druhej strane je však nepochybné, že Okresný súd   v   Pezinku   nemôže   niesť   za   situáciu,   ktorá   vznikla   nedostatočným   obsadením   súdu plnú zodpovednosť, pretože túto situáciu nespôsobil a ani nemohol ovplyvniť.“

K stanoviskám oboch súdov sa sťažovateľka vyjadrila listom doručeným ústavnému súdu 6. apríla 2010, v ktorom uviedla:

„- z vyjadrenia Okresného súdu v Pezinku je zrejmé, že došlo k prieťahom v konaní, ktoré boli zapríčinené nečinnosťou súdu,

- skutočnosť, že prejednávaná vec bola v priebehu konania prideľovaná viacerým sudcom, a bola postupovaná z dôvodu miestnej príslušnosti z jedného súdu na druhý nemá žiadny vplyv na to, aby bola prejednávaná vec prejednaná bez zbytočných prieťahov.“

Sťažovateľka zároveň oznámila, že súhlasí s tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti.

Keďže oba súdy vo svojich vyjadreniach nereagovali na výzvu ústavného súdu, aby oznámili, či podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   súhlasia s upustením od ústneho pojednávania, ústavný súd bol toho názoru, že takýto súhlas udelili.

Ústavný súd na základe toho podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania.

II.

Z obsahu predloženého súdneho spisu ústavný súd zistil tieto skutočnosti relevantné na posúdenie veci:

Dňa   25.   novembra   2005   bola   Okresnému   súdu   Bratislava   II   doručená „žaloba o zaplatenie 68 677 Sk s príslušenstvom“ navrhovateľa (sťažovateľky) s prílohami. Veci bola pridelená sp. zn. 13 C/145/2006.

Dňa 8. decembra 2005 bola vec prevedená do oddelenia „Platobné rozkazy“, kde jej bola pridelená sp. zn. 32 Ro/4641/2005.

Dňa 15. decembra 2005 bol navrhovateľ vyzvaný na zaplatenie súdneho poplatku za podanie návrhu a právny zástupca navrhovateľa bol vyzvaný na odstránenie nedostatkov návrhu.

Dňa   10.   februára   2006   právny   zástupca   navrhovateľa   doručil   Okresnému   súdu Bratislava II opravený návrh.

Dňa 15. marca 2006 navrhovateľ zaplatil súdny poplatok za podanie návrhu.Dňa   28.   marca   2006   Okresný   súd   Bratislava   II   vydal   platobný   rozkaz   sp.   zn. 32 Ro/4641/2005, ktorý následne zaslal účastníkom konania.

Dňa 29. júna 2006 právna zástupkyňa odporcov podala proti platobnému rozkazu odpor, doložila prílohy a zaplatila súdny poplatok.

Dňa 13. júla 2006 bola vec prevedená do oddelenia „Občianskoprávne veci“, kde jej bola pridelená sp. zn. 13 C 145/2006.

Dňa   19.   júla   2006   Okresný   súd   Bratislava   II   určil   termín   pojednávania   na 5. december 2006 (predvolanie bolo expedované až v septembri 2006).

Dňa 1. decembra 2006 právna zástupkyňa odporcov ospravedlnila ich neúčasť na pojednávaní a požiadala o jeho odročenie.

Dňa 5. decembra 2006 sa konalo pojednávanie za prítomnosti právneho zástupcu navrhovateľov, ktoré bolo odročené na 22. február 2007.

Okresný súd Bratislava II listom z 29. januára 2007 zrušil pojednávanie určené na 22. február 2007 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

Dňa 25. septembra 2007 Okresný súd Bratislava II určil termín pojednávania na 15. november 2007.

Dňa 15. novembra 2007 právny zástupca navrhovateľov ospravedlnil ich neúčasť na pojednávaní a požiadal o jeho odročenie.

Dňa 15. novembra 2007 sa konalo pojednávanie za prítomnosti právnej zástupkyne odporcov, ktoré bolo odročené na 28. január 2008.

Dňa 26. novembra 2007 Okresný súd Bratislava II účastníkom konania oznámil, že pojednávanie určené na 28. január 2008 sa ruší z dôvodu reorganizácie súdov.

V rámci prechodu výkonu súdnictva s účinnosťou od 1. januára 2008 vec prešla na okresný súd, kde jej bola 26. septembra 2008 pridelená sp. zn. 4 C/282/2008.

Dňa 15. apríla 2009 okresný súd určil termín pojednávania na 23. jún 2009.Dňa   15.   júna   2009   právny   zástupca   navrhovateľov   podal   sťažnosť   na   prieťahy predsedníčke tohto súdu.

Dňa 23.   júna 2009 sa   konalo pojednávanie za účasti oboch   právnych zástupcov, konateľa   navrhovateľa   a odporcu   v 1.   rade.   Právny   zástupca   navrhovateľov   predložil vyjadrenie a znalecký posudok, ktoré boli založené do spisu. Pojednávanie bolo odročené na 24. november 2009.

Dňa 13. júla 2009 bolo okresnému súdu doručené vyjadrenie odporcov, ktoré bolo listom z 2. septembra 2009 zaslané na vedomie právnemu zástupcovi navrhovateľov.Dňa 24. novembra 2009 sa konalo pojednávanie za účasti oboch právnych zástupcov a odporcov, na ktorom bolo rozhodnuté o pribratí znalca do konania.

Uznesením okresného súdu z 22. februára 2010 bolo nariadené znalecké dokazovanie znalcom z odboru stavebníctva.

Dňa 19. marca 2010 bol spis okresného súdu doručený ústavnému súdu.

III.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   prerokovala   bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch.Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho   orgánu.   Samotným   prerokovaním   veci   na   súde   alebo inom   štátnom   orgáne   sa právna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty, dochádza   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iného   štátneho   orgánu.   Preto   na splnenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   nestačí,   aby   štátne   orgány   vec prerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (I. ÚS 10/98).

Povinnosťou súdov vyplývajúcou zo základného práva účastníkov súdneho konania na prerokovanie ich veci bez zbytočných prieťahov, v kontexte medzinárodných záväzkov Slovenskej   republiky   garantovať   účastníkom   súdneho   konania   právo   prejednanie   ich záležitosti v primeranej lehote v zmysle čl. 6 ods. 1 dohovoru, je zabezpečiť odstránenie stavu právnej neistoty osoby domáhajúcej sa rozhodnutia štátneho orgánu v primeranej dobe (III. ÚS 111/04, III. ÚS 11/05).

Otázku existencie zbytočných prieťahov v konaní, a tým aj porušenia základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy skúma ústavný súd vždy s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu podľa právnej a faktickej zložitosti veci, správania účastníkov konania a spôsobu, akým v konaní postupoval súd (II. ÚS 74/97). Tieto tri kritériá zohľadňuje pri namietaní porušenia   práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva (III. ÚS 111/02, III. ÚS 29/03).

1.   Predmetom   posudzovaného   konania   pred   oboma   súdmi   je   rozhodovanie o zaplatenie   sumy   68   677   Sk   s príslušenstvom,   ktorý   nárok   sťažovateľ   si   uplatnil   na Okresnom súde Bratislava II z titulu uzatvorenej zmluvy o dielo. Po právnej stránke vec nie je náročná.   Ide   o   konanie, ktoré spravidla   nebýva ani skutkovo zložité,   avšak v tomto prípade   je   vec   náročnejšia   na   dokazovanie   z   dôvodu   neexistencie   písomnej   zmluvy a nevyhnutnosti   ustálenia   predmetu   ústnej   zmluvy,   rozsahu   plnenia   sťažovateľkou a odstúpenia od zmluvy odporcami.

2.   Ďalším   kritériom,   ktoré   ústavný   súd   posudzoval,   bolo   správanie   účastníkov konania. Ústavný súd zistil,   že Okresný   súd Bratislava II   dvakrát odročil   pojednávanie z dôvodu   ospravedlnenej   neúčasti   účastníkov   konania   a   okresný   súd   na   pojednávaní konanom   23.   júna   2009   pri   stanovení   ďalšieho   termínu   pojednávania   vzal   do   úvahy plánované   čerpanie   dovolenky   právneho   zástupcu   sťažovateľky.   Sťažovateľka   svojím správaním neprispela k doterajšej dĺžke konania.

3.   Tretím   hodnotiacim   kritériom,   podľa   ktorého   ústavný   súd   zisťoval,   či   došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, bol postup oboch súdov v konaní.

Ústavný   súd   pripomína,   že   nielen   nečinnosť,   ale   aj   nesústredená   a   neefektívna činnosť štátneho orgánu (všeobecného súdu) môže zapríčiniť porušenie ústavou zaručeného základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov,   ak   činnosť   štátneho orgánu nesmerovala k odstráneniu právnej neistoty týkajúcej sa tých práv, kvôli ktorým sa sťažovateľ   obrátil na štátny   orgán,   aby   o   jeho   veci   rozhodol   (napr.   I. ÚS 376/06, III. ÚS 90/07, III. ÚS 109/07).

Ústavný   súd   hodnotí   postup   Okresného   súdu   Bratislava   II   ako   nesústredený a neefektívny,   pretože   od   návrhu   na   začatie   konania   až   do   obdobia,   keď   odstúpil   spis okresnému súdu, hoci vydal platobný rozkaz a nariadil niekoľko pojednávaní, nevykonal žiadny dôkazný prostriedok a vec nepripravil tak, aby ju bolo možné rozhodnúť na jedinom pojednávaní   v zmysle   ustanovenia   §   100   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   čoho dôkazom   je   tá   skutočnosť,   že   okresný   súd   po   doručení   veci   musel   nariadiť   znalecké dokazovanie (až 22. februára 2010) a vykonať jednotlivé dôkazy.

Obdobím nečinnosti je poznačené konanie okresného súdu, ktorý od napadnutia veci v rámci   prechodu   výkonu   súdnictva   s účinnosťou   od   1.   januára 2008   určil   prvý   termín pojednávania až na 23. jún 2009, t. j. po viac ako jednom roku. Kratšie obdobie nečinnosti v rozsahu   troch   mesiacov   predstavuje   aj   obdobie   od   24.   novembra   2009,   keď   bolo rozhodnuté o pribratí znalca do konania, avšak uznesenie bolo vypracované až 22. februára 2010.

Vychádzajúc   z   uvedených   skutočností   (keďže   konanie   vo   veci   samej   nebolo právoplatne skončené ani po viac ako štyroch rokoch od podania žaloby) ústavný súd dospel k záveru, že doterajším postupom Okresného súdu Bratislava II a okresného súdu došlo k zbytočným prieťahom v posudzovanom konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výroku nálezu).

Ústavný   súd   na   záver   dodáva,   že   pri   posudzovaní   postupu   konajúcich   súdov vychádzal z toho, že k 1. januáru 2008 prešiel na základe zákona č. 511/2007 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov a dopĺňa zákon Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za   výpis   z registra   trestov   v   znení   neskorších   predpisov,   výkon   súdnictva   vo   veci sťažovateľky z Okresného súdu Bratislava II na okresný súd. Z uvedeného dôvodu v zmysle ustanovení   §   18a   ods.   1 v spojení   s   §   18b   ods.   1   zákona   č.   371/2004   Z.   z.   o   sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky v znení neskorších predpisov nesie okresný súd zodpovednosť za porušenie označených práv sťažovateľky aj za obdobie, v ktorom vo veci konal Okresný súd Bratislava II.

Podľa čl. 127 ods. 2 druhej vety ústavy ak porušenie práv alebo slobôd vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Ústavný súd zistil porušenie základného práva sťažovateľky zaručeného čl. 48 ods. 2 ústavy   a práva   zaručeného   čl.   6   ods.   1   dohovoru,   preto   prikázal   okresnému   súdu,   aby vo veci vedenej pod sp. zn. 4 C/282/2008 konal bez zbytočných prieťahov a odstránil tak stav právnej neistoty, v ktorej sa nachádza sťažovateľka domáhajúca sa rozhodnutia súdu vo veci samej (bod 2 výroku nálezu).

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa ustanovenia § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľka žiadala priznať primerané finančné zadosťučinenie v sume 30 000 €, čo odôvodnila pretrvávajúcim stavom právnej neistoty.

Ústavný súd vyslovil porušenie základného práva sťažovateľky, prikázal okresnému súdu, ktorý jej základné právo porušil, vo veci konať, a na dovŕšenie nápravy porušenia základného   práva   priznal   sťažovateľke   po   zohľadnení   všetkých   okolností   prípadu   aj primerané finančné zadosťučinenie v sume 750 € (bod 3 výroku nálezu).

Podľa   §   36   ods.   2   zákona o   ústavnom   súde   ústavný súd môže v   odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy. Právny zástupca sťažovateľky si uplatnil nárok na náhradu trov   v   sume   233,78   €   za   dva   úkony   právnej   služby   (prevzatie   a   príprava   zastúpenia a napísanie sťažnosti) v sume 108,62 € za jeden úkon právnej služby a režijný paušál 2 x 8,27 €. Ústavný súd vyčíslil trovy konania za úkony právnej služby, ktoré boli vykonané v roku   2009   sumou   245,70   €   (vypočítanou   zo   základu   priemernej   mesačnej   mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2008 v sume 695,41 €), a to za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška“), t. j. 2 x po 115,90 € a 2 x po 6,95 € za režijný paušál. Keďže právny zástupca sťažovateľky je platiteľom dane z pridanej hodnoty, podľa § 18 ods. 4 vyhlášky ústavný súd rozhodol o zvýšení uvedenej odmeny o daň z pridanej hodnoty 19 %, v sume 46,68 €, t. j. priznal úhradu trov konania v celkovej sume 292,38 € (bod 4 výroku nálezu).

Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný   opravný   prostriedok,   toto   rozhodnutie   nadobúda   právoplatnosť   dňom   jeho doručenia účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. mája 2010