znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 44/05-37

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   23.   augusta   2005 v senáte zloženom z predsedu Ľubomíra Dobríka a zo sudcov Juraja Babjaka a Eduarda Báránya   prerokoval   sťažnosť   L.   Š.,   B.,   zastúpenej   advokátkou   Mgr.   E.   B.,   B.,   ktorou namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Bratislava II v konaní sp. zn. 32 Ro 1583/01, a takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo L. Š. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava II pod sp. zn. 32 Ro 1583/01 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava II p r i k a z u j e   v konaní sp. zn. 32 Ro 1583/01 konať bez zbytočných prieťahov.

3. L. Š. p r i z n á v a   primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Kancelárii   Ústavného   súdu   Slovenskej   republiky u k l a d á   uhradiť   trovy právneho zastúpenia L. Š. 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) na účet advokátky Mgr. E. B.

5. Okresný súd Bratislava II j e   p o v i n n ý   uhradiť Kancelárii Ústavného súdu Slovenskej   republiky   trovy   právneho   zastúpenia   L.   Š.   v   sume   5   302   Sk   (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún)   na   účet   Kancelárie   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

6. Sťažnosti L. Š. vo zvyšnej časti   n e v y h o v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 26. novembra 2004   doručená   sťažnosť   L.   Š.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   zastúpenej   advokátkou Mgr. E. B., B., doplnená podaním právnej zástupkyne doručeným ústavnému súdu 2. mája 2005,   ktorou   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   sp.   zn. 32 Ro 1583/01.

Ústavný   súd   uznesením   č.   k.   III.   ÚS   44/05-10   zo   16.   februára   2005   ustanovil sťažovateľke za právnu zástupkyňu v konaní pred ústavným súdom advokátku Mgr. E. B., B., a uznesením č. k. III. ÚS 44/05-24 z 11. mája 2005 prijal sťažnosť sťažovateľky na ďalšie konanie.

Predsedníčka okresného súdu sa na základe výzvy ústavného súdu, ktorá jej bola doručená 27. júna 2005, vyjadrila, že okresný súd netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným   súdom.   Právna   zástupkyňa   sťažovateľky   vo vyjadrení   doručenom   ústavnému súdu 6. júla 2005 oznámila, že netrvá na verejnom pojednávaní pred ústavným súdom.

Z uvedeného dôvodu ústavný súd využil možnosť postupu podľa § 30 ods. 2 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a upustil od ústneho pojednávania, pretože vzhľadom na charakter posudzovanej veci, v ktorej je rozhodujúci prehľad spisu, nemožno od ústneho pojednávania očakávať ďalšie objasnenie veci.

Sťažovateľka vo svojej sťažnosti uviedla, že 26. apríla 2001 podala na okresnom súde žalobu o náhradu škody - návrh na vydanie platobného rozkazu – v sume 49 030 Sk s prílohami vrátane znaleckého posudku. Škoda, ktorej náhradu si sťažovateľka v súdnom konaní uplatňuje, vznikla vytopením sťažovateľkinho bytu stavebníkmi, ktorí realizovali výstavbu bytovej jednotky nad jej bytom, ktorý má vo výlučnom vlastníctve.

V čase   podania žaloby bol   byt sťažovateľky   vytopený dvakrát.   Následne   bol byt opätovne vytopený, sťažovateľka však o túto skutočnosť nerozšírila svoju žalobu z toho dôvodu, že pri zisťovaní stavu konania na okresnom súde jej bolo oznámené, že spis sa stratil. Sťažovateľka podala 26. novembra 2004 a 25. januára 2005 sťažnosť na prieťahy v predmetnom   konaní.   Okresný   súd   zistil   v konaní   prieťahy,   za   ktoré   sa   sťažovateľke ospravedlnil.

Právna zástupkyňa sťažovateľky nahliadnutím do spisu 27. apríla 2005 zistila, že okresný súd uznesením z 21. apríla 2005 priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov, pričom uvedené uznesenie jej nebolo ku dňu doplnenia sťažnosti ústavnému súdu právnou zástupkyňou sťažovateľky doručené.

S prihliadnutím   na   uvedené   skutočnosti   sťažovateľka   vo   svojom   návrhu   výroku rozhodnutia   (petite) žiada, aby ústavný   súd vyslovil   porušenie   jej   základného práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní sp. zn. 32 Ro 1583/01 a prikázal okresnému súdu konať v uvedenej veci bez zbytočných prieťahov. Zároveň sťažovateľka požaduje priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk.

Ústavný súd výzvou z 20. júna 2005 požiadal predsedníčku okresného súdu, aby sa v zmysle   ustanovenia   §   29   ods.   6   zákona   o ústavnom   súde   vyjadrila   k   sťažnosti sťažovateľky.   Predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojej   odpovedi   sp.   zn.   Spr.   3066/05 z 29. júna   2005   uviedla,   že   od   podania   návrhu   do   decembra   2004   zistila   v danej   veci prieťahy   v konaní   zavinené   okresným   súdom.   Okresný   súd   rozhodol   vo   veci   vydaním platobného   rozkazu   23.   mája   2005,   ktorý   však   z dôvodu   odporu   podaného   odporcami 9. júna 2005 nenadobudol právoplatnosť, pričom konanie bude ďalej pokračovať.

II.

Ústavný súd na základe sťažnosti sťažovateľky, stanoviska predsedníčky okresného súdu a najmä podrobného preštudovania spisu okresného súdu sp. zn. 32 Ro 1583/01 zistil nasledovný priebeh a stav konania:

Sťažovateľka doručila okresnému súdu 26. apríla 2001 návrh na vydanie platobného rozkazu vo veci náhrady škody v sume 49 030 Sk proti odporcom s príslušnými prílohami, ako aj žiadosťou o oslobodenie od súdnych poplatkov.

Okresný súd vydal 15. decembra 2004 pokyn na doručenie výzvy sťažovateľke, aby v určenej lehote vyplnila a doručila súdu tlačivá potrebné na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov. Sťažovateľka vo vyjadrení adresovanom predsedníčke okresného súdu, doručenom   18. apríla   2005   pripojila   opätovne   požadované   písomnosti   potrebné na rozhodnutie o oslobodení od súdnych poplatkov.

Okresný   súd   uznesením   č.   k.   32   Ro   1583/01-36   z 21.   apríla   2005   priznal sťažovateľke oslobodenie od súdnych poplatkov. Podľa úradného záznamu okresného súdu z 25. apríla 2005 sťažovateľka nahliadla v uvedený deň do posudzovaného spisu. Podľa úradného   záznamu   okresného   súdu   z   27.   apríla   2005   právna   zástupkyňa   sťažovateľky nahliadla v uvedený deň do posudzovaného spisu.

Okresný   súd   vydal   9.   mája   2005   pokyn   na   doručenie   výzvy   sťažovateľke,   aby v určenej lehote uviedla požadované skutočnosti. Právna zástupkyňa sťažovateľky doručila okresnému súdu vyjadrenie v zmysle uvedenej výzvy 17. mája 2005.

Okresný súd platobným rozkazom č. k. 32 Ro 1583/01-46 z 23. mája 2005 uložil odporcom uhradiť určenú sumu. Podľa úradného záznamu okresného súdu zo 6. júna 2005 odporca   v 1.   rade   nahliadol   v uvedený   deň   do   posudzovaného   spisu   a požiadal o vyhotovenie fotokópií z predmetného spisu.

Právna   zástupkyňa   odporcov   doručila   okresnému   súdu   9.   júna   2005   odpor   proti platobnému   rozkazu   č.   k.   32   Ro   1583/01-46   z 23.   mája   2005   s   prílohami.   Záznamom okresného   súdu   (č.   l.   58   spisu)   s dátumom   pečiatky   okresného   súdu   z   22.   júna   2005 posudzovaný spis končí.

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľka sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy, podľa ktorého každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Účelom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecného súdu. Základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov sa naplní, ako to konštantne ústavný   súd   vo   svojich   rozhodnutiach   uvádza,   až   právoplatným   rozhodnutím   štátneho orgánu, na ktorom sa osoba domáha odstránenia právnej neistoty ohľadom svojich práv (napr. rozhodnutia sp. zn. II. ÚS 26/95, I. ÚS 10/98, I. ÚS 89/99 a ďalšie).

V zmysle ustálenej judikatúry ústavného súdu „Odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou,   účelom   a cieľom   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov“ (rozhodnutie sp. zn. IV. ÚS 59/03), pričom uvedený účel možno dosiahnuť zásadne až právoplatným   rozhodnutím.   Nepostačuje,   že   štátny   orgán   vo   veci   koná   (rozhodnutie sp. zn. I. ÚS 76/03, II. ÚS 157/02). K vytvoreniu „stavu právnej istoty preto dochádza až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iného štátneho orgánu“ (rozhodnutie III. ÚS 127/03).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ústavný súd v súlade so svojou   doterajšou   judikatúrou   (napr.   rozhodnutia   sp.   zn.   II.   ÚS   74/97,   I.   ÚS   70/98, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť   veci,   o   ktorej   súd   rozhoduje,   správanie   účastníkov   súdneho   konania   a postup samotného súdu.

Pokiaľ ide o kritérium „právna a faktická zložitosť veci“, ústavný súd konštatuje, že po   právnej   stránke predmet   posudzovanej   veci   –   návrh   na vydanie platobného rozkazu v súvislosti s náhradou škody ako občianskoprávny spor patrí do štandardnej rozhodovacej agendy všeobecného súdnictva s rozsiahlou judikatúrou v tejto oblasti.

Správanie účastníka konania je druhým kritériom pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred   súdom   došlo   k   zbytočným   prieťahom,   a tým   aj   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd nezistil z posudzovaného   spisu   žiadnu   okolnosť,   ktorou   by   sťažovateľka   prispela   k   prieťahom v danom   konaní,   naopak,   sťažnosťami   na   prieťahy   v konaní   z   26.   novembra   2004 a 25. januára   2005   sťažovateľka   dala   najavo   svoju   nespokojnosť   s rýchlosťou   priebehu posudzovaného konania.

Tretím hodnotiacim kritériom, ktorým ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup samotného okresného súdu.

Ústavný súd podrobným preštudovaním posudzovaného spisu zistil, že okresný súd nevykonal žiadny úkon v predmetnej veci od 26. apríla 2001 do 15. decembra 2004, čím vznikli zbytočné prieťahy v danom konaní v dĺžke 43,5 mesiacov.

Predsedníčka   okresného súdu vo vyjadrení sp. zn. Spr. 3066/05 z 29. júna 2005 uviedla, že od podania návrhu do decembra 2004 zistila v danej veci prieťahy v konaní zavinené okresným súdom. Okresný súd rozhodol vo veci vydaním platobného rozkazu 23. mája 2005, ktorý však z dôvodu odporu podaného odporcami 9. júna 2005 nenadobudol právoplatnosť, pričom konanie bude ďalej pokračovať.

Základné právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynule smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci (napr. rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 40/97).

Na základe týchto dôvodov ústavný súd dospel k názoru, že bolo porušené základné právo sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, tak ako jej ho zaručuje čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa   čl.   127   ods.   2   ústavy   ak   porušenie   základných   práv   a   slobôd   vzniklo nečinnosťou, môže ústavný súd prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci   konal.   Z uvedeného   dôvodu   ústavný   súd   vo   výroku   tohto   rozhodnutia   prikázal okresnému súdu konať v posudzovanej veci bez zbytočných prieťahov.

IV.

Pretože ústavný súd rozhodol o porušení základného práva sťažovateľky, zaoberal sa aj jej žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti,   priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.“

Sťažovateľka   v petite   svojej   sťažnosti   žiadala   priznanie   primeraného   finančného zadosťučinenia   v sume   100   000   Sk.   Ústavný   súd   s prihliadnutím   na   dĺžku   zbytočných prieťahov v činnosti okresného súdu v posudzovanom konaní a okolnosť, že okresný súd od podania návrhu na začatie konania bol nečinný viac ako 43 mesiacov, priznal sťažovateľke primerané finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk aj s prihliadnutím na skutočnosť, že nerozhodnutie   okresného   súdu   v danej   veci   vníma   sťažovateľka   zvlášť   nepriaznivo vzhľadom na pokročilý vek a nepriaznivý zdravotný stav.

Pri stanovení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo záujmu ochrany ústavnosti a zo zásad spravodlivosti, o ktoré sa opiera Európsky súd pre ľudské práva, keď priznáva spravodlivé zadosťučinenie podľa čl. 41 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   so   zreteľom   na   konkrétne   okolnosti   prípadu,   preto ústavný súd žiadosti sťažovateľky o primerané finančné zadosťučinenie vo zvyšnej časti nevyhovel a priznanú sumu považoval za primeranú aj s prihliadnutím na dĺžku zbytočných prieťahov v posudzovanom konaní a intenzitu zásahu do základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, ako aj celkovú dĺžku predmetného konania.

V súlade s ustanovením § 36 ods. 1 zákona o ústavnom súde trovy konania pred ústavným súdom uhrádza účastník zo svojho. Na základe ustanovenia § 36 ods. 2 zákona o ústavnom   súde,   ktorý   v odôvodnených   prípadoch   umožňuje   ústavnému   súdu   podľa výsledku konania uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému   účastníkovi   konania   jeho   trovy,   ústavný   súd   priznal   sťažovateľke   náhradu   trov právneho zastúpenia, pretože ústavný súd rozhodol, že základné právo sťažovateľky bolo porušené, a teda mala vo veci úspech.

Pri výške náhrady trov právneho zastúpenia ústavný súd vychádzal z ustanovenia § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“), ktoré upravuje výšku odmeny za zastupovanie pred ústavným súdom a podľa ktorého ak predmet sporu nie je oceniteľný peniazmi, odmena za jeden úkon je jedna šestina výpočtového základu. Predmetom konania pred ústavným súdom je ochrana základných práv a slobôd, ktorá nie je oceniteľná peniazmi.

Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka.

Vzhľadom   na skutočnosť,   že   dva   úkony   právnej   služby boli zrealizované v roku 2005,   ústavný   súd   vychádzal   pri   týchto   úkonoch   z oznámenia   Štatistického   úradu Slovenskej republiky, podľa ktorého za prvý polrok 2004 bola priemerná mesačná mzda zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   15   008   Sk,   preto   ústavný   súd   priznal náhradu   trov   za   dva   úkony   právnej   pomoci   každý   v   hodnote   2   501   Sk.   Ústavný   súd rozhodol aj o priznaní náhrady výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné   vo   výške   jednej   stotiny   výpočtového   základu   podľa   §   16   ods.   3   vyhlášky č. 655/2004 Z. z., t. j. dvakrát 150 Sk. Za tretí úkon právnej služby – porada s klientkou 19. apríla   2005   ústavný   súd   nepriznal   odmenu,   pretože   porada   s klientom   je   zahrnutá v prvom úkone – prevzatie a príprava právneho zastúpenia vrátane prvej porady s klientom (napr. rozhodnutie sp. zn. III. ÚS 26/03).

Podľa   takto   určených   kritérií   je   správny   výpočet   trov   v sume   5   302   Sk,   ktorú Kancelária ústavného súdu uhradí právnej zástupkyni sťažovateľky. Okresný súd je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia sťažovateľky Kancelárii ústavného súdu, a to v súlade so zásadou primeranosti a zodpovednosti za výsledok v konaní.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto nálezu.

V zmysle čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie je prípustný opravný prostriedok, je potrebné pod „právoplatnosťou rozhodnutia“ uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. augusta 2005