znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 44/04-10

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. februára 2004 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z., ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným   súdom   v Nových   Zámkoch   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcPo 16/2003 a Krajským súdom v Nitre v konaní o jeho odvolaní proti uzneseniu Okresného súdu v Nových Zámkoch vedenom pod č. k. 5 NcPo 16/2003-48 z 24. novembra 2003, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. M. P., CSc., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2004 doručená sťažnosť Ing. M. P., CSc., N. Z., (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) Okresným súdom v Nových Zámkoch (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 NcPo 16/2003 a Krajským súdom v Nitre (ďalej len „krajský súd“) v konaní o jeho odvolaní   proti   uzneseniu   okresného   súdu   vedenom   pod   č.   k.   5   NcPo   16/2003-48 z 24. novembra 2003.

Porušenie   svojich   uvedených   práv vidí   sťažovateľ v nasledovnom, ním   opísanom a z príloh sťažnosti vyplývajúcom skutkovom stave.

Sťažovateľ podal 29. októbra 2003 okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia   proti   odporcovi   „Slovenský   plynárenský   priemysel,   a.   s.,   odštepný   závod: OZ Komárno, Mederčská 81, 945 01 Komárno, stále pracovisko: stredisko Nové Zámky, Nové   Zámky,   Gúgska   130“,   ktorým   sa   domáhal   obnovenia   dodávky   plynu   do   jeho prevádzkarne v Nových Zámkoch, Dvorská cesta 8. Sťažovateľ tvrdil, že dlh, nedoplatok za dodávky plynu, už uhradil, a preto mu má byť za nezmenených podmienok obnovená dodávka   plynu.   Sťažovateľ   zároveň   požiadal   okresný   súd   o oslobodenie   od   súdnych poplatkov a svoje osobné pomery   zdokumentoval výpisom   z daňového priznania za rok 2002. Sťažovateľovi bola 13. novembra 2003 doručená výzva okresného súdu, aby doplnil údaje o jeho pomeroch potrebné pre rozhodnutie o jeho žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov a o upresnenie označenia odporcu. Sťažovateľ 14. novembra doručil okresnému súdu reakciu na výzvu z predošlého dňa. Okresný súd uznesením č. k. 5 NcPo 16/2003-48 z 24. novembra   nevyhovel   sťažovateľovej   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov hlavne preto, lebo dospel k záveru, že je schopný uhradiť súdny poplatok vo výške 5 000 Sk. Proti uvedenému uzneseniu podal sťažovateľ 8. decembra 2003 cestou okresného súdu odvolanie   krajskému   súdu,   ktorý   do   doby   podania   sťažnosti   ústavnému   súdu   vo   veci nerozhodol.

Sťažovateľ   tvrdí,   že   k porušeniu   jeho   označených   práv   došlo   nerešpektovaním ustanovenia   §   75   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorého   o predbežnom opatrení rozhodne súd bez zbytočného odkladu najneskôr do 30 dní od podania návrhu na vydanie predbežného opatrenia. Podľa sťažovateľovho názoru ide o kogentné ustanovenie, ktoré   bezvýhradne   požaduje,   aby   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   bolo rozhodnuté v 30-dňovej lehote bez ohľadu na to, či o nej treba rozhodnúť v dvojstupňovom konaní   o žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov.   V nedodržaní   30-dňovej   lehoty na rozhodnutie   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vidí   sťažovateľ   zbytočné prieťahy   v konaní.   Tvrdí,   že   neobnovenie   dodávok   zemného   plynu   slúžiaceho na vykurovanie   jeho   prevádzky   mu   v zime   sťažuje   činnosť.   Sťažovateľ   tvrdí,   že   ku zbytočným prieťahom ničím neprispel.

Porušenie   svojich   uvedených   práv   vidí   sťažovateľ   aj   v tom,   že   okresný   súd požadoval   k rozhodnutiu   o jeho   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   doplnenie údajov, hoci tieto v skutočnosti nepotreboval. Polemizuje s argumentáciou okresného súdu, na základe ktorej mu uznesením č. k. 5 NcPo 16/2003-48 nepriznal oslobodenie od súdnych poplatkov. Tvrdí, že označenie odporcu bolo už v jeho pôvodnom návrhu správne, a preto ho okresný súd nemal vyzývať na jeho upresnenie.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd deklaroval porušenie jeho práv na spravodlivú súdnu ochranu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy a na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru okresným súdom v konaní sp. zn. 5 NcPo 16/2003 a krajským súdom v konaní o jeho odvolaní proti uzneseniu okresného súdu č. k. 5 NcPo 16/2003-48 z 24. novembra 2003 a aby mu priznal primerané finančné zadosťučinenie vo výške 250 000 Sk.

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval na neverejnom zasadnutí podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“). Skúmal pritom, či má na jej prerokovanie právomoc, či má náležitosti predpísané v § 20 a § 50 zákona o ústavnom súde, či nie je neprípustná, podaná niekým zjavne neoprávneným alebo oneskorene, ako aj to, či nie je zjavne neopodstatnená.

O zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu tohto základného práva alebo slobody, ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi označeným postupom orgánu verejnej moci a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých   sa   namietalo,   prípadne   z iných   dôvodov.   Za   zjavne neopodstatnenú   preto   treba považovať   sťažnosť,   pri   predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 140/03-8).

Vznik zbytočných prieťahov vyvodzuje sťažovateľ výlučne z nedodržania zákonnej 30-dňovej   lehoty   na   rozhodnutie   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   podľa § 75 ods. 4 OSP a z údajnej neúčelnosti niektorých úkonov okresného súdu.

Ústavný súd konštatuje, že v okolnostiach prípadu neznamená prekročenie 30-dňovej lehoty   na   rozhodnutie   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   vznik   zbytočných prieťahov   v konaní,   ktoré   by   mohli   zasiahnuť   do   sťažovateľových   práv   podľa   ústavy a dohovoru.   Prekročenie   uvedenej   poriadkovej   lehoty   neznamená   automatický   vznik zbytočných prieťahov v konaní, ktoré by mali charakter porušenia práv podľa ústavy alebo dohovoru, ale zákonné zakotvenie tejto lehoty znamená, že doba potrebná na rozhodnutie o návrhu na vydanie predbežného opatrenia sa posudzuje prísnejšie ako v prípade doby potrebnej   na   vydanie   iných   súdnych   rozhodnutí.   Okresný   súd   priebežne   a primeraným tempom konal o žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov, rozhodnutie o ktorej muselo predchádzať   rozhodnutiu   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia.   Celková   doba konania   krajského   súdu   o sťažovateľovom   odvolaní   je   dosiaľ   taktiež   primeraná. Sťažovateľova   žiadosť   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   aj   následné   odvolanie predstavujú   využitie   jeho   zákonných   procesných   práv.   Primeranú   dobu   potrebnú na rozhodnutie o jeho návrhoch nemožno pričítať na vrub súdu.

Úkony   okresného   súdu,   zvlášť   jeho   výzva   zo   6.   novembra   2003   doručená sťažovateľovi 13. novembra 2003, nie sú zjavne neúčelné a mohli prispieť k rozhodnutiu o jeho   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   alebo   k rozhodnutiu   o jeho   návrhu na vydanie predbežného opatrenia.

Navyše   treba   uviesť,   že   medzi   sťažovateľom   opísaným   skutkovým   stavom a čl. 48 ods. 1 ústavy, ktorého porušenie sťažovateľ opakovane namieta, nie je obsahová súvislosť. Článok 48 ods. 1 ústavy znie: „Nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.“ Sťažovateľ tvrdí, že k porušeniu jeho ústavných práv došlo zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní spočívajúcimi v prekročení zákonnej lehoty na   rozhodnutie   o návrhu   na   vydanie   predbežného   opatrenia   a v neúčelných   úkonoch okresného súdu. Takýmto skutkovým stavom   nemožno zasiahnuť do   práv podľa   čl.   48 ods. 1, ale do práv podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ktorý však sťažovateľ neuvádza.

Preto je sťažovateľova sťažnosť zjavne neopodstatnená. Zjavnú neopodstatnenosť sťažnosti   nemožno   odstrániť.   Preto   ústavný   súd   nevyzval   sťažovateľa   na   ustanovenie právneho zástupcu ani na odstránenie ďalších nedostatkov jeho sťažnosti.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. februára 2004