znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

III. ÚS 44/01-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   dňa   11.   júla   2001 v senáte zloženom z predsedu J. B. a členov Ľ. D. a E. B. prerokoval podnet L. H., bytom O., zastúpeného advokátom JUDr. Z. H., D. S., ktorým namietal porušenie svojich práv podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu v Trnave vedeným pod sp. zn. 17 C 167/95, a takto r o z h o d o l :

Právo L. H. podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd konaním Okresného súdu v Trnave vedeným pod sp. zn. 17 C 167/95   p o r u š e n é   b o l o.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“) bol dňa 26. marca 2001 doručený podnet L. H. (ďalej len „navrhovateľ“), bytom O., zastúpeného JUDr. Z. H., advokátom v D. S.. V podnete namieta porušenie práva na prerokovanie veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) v znení   jeho   protokolov v konaní Okresného súdu v Trnave vedenom pod   sp. zn. 17 C 167/95.

Navrhovateľ   žiada,   aby   ústavný   súd   po   vykonaní   dokazovania   rozhodol,   že Slovenská   republika,   zastúpená   Okresným   súdom   v Trnave,   v konaní   o ochrane   proti neoprávneným zásahom do užívacieho práva vedenom pod. sp. zn. 17 C 167/95 porušila právo   podnecovateľa   upravené   v čl.   48   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd na neverejnom zasadnutí senátu dňa 27. apríla 2001 uznesením č. k. III. ÚS 44/01-12 prijal podnet navrhovateľa na ďalšie konanie. Na výzvu ústavného súdu obaja   účastníci   konania   oznámili,   že   súhlasia   s   prerokovaním   veci   bez   ústneho pojednávania. Ústavný súd preto v súlade s ustanovením § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) pokračuje v konaní prerokovaním veci na neverejnom zasadnutí senátu.

Z obsahu   podnetu,   vzhľadom   na   potrebu   rozhodnutia   o plynulosti   konania   pred Okresným súdom v Trnave, ústavný súd vyberá nasledovné:

Navrhovateľ sa obrátil žalobným návrhom zo dňa 13. marca 1995 na Okresný súd v Dunajskej   Strede.   Žiadal   poskytnúť   ochranu   proti   neoprávnenému   zásahu   do   jeho užívacieho   práva   a   súčasne   žiadal   vydať   predbežné   opatrenie.   Uvedený   súd uznesením   sp.   zn.   5   C   52/95   zo   dňa   15.   mája   1995   zamietol   návrh   podnecovateľa   na vydanie predbežného opatrenia. Navrhovateľ súčasne vzniesol námietku zaujatosti sudcov Okresného   súdu   v Dunajskej   Strede.   Proti   rozhodnutiu   o zamietnutí   návrhu   na   vydanie predbežného opatrenia prvostupňovým súdom podal navrhovateľ odvolanie. Krajský súd v Bratislave   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   26   Nc   5/95   o   námietke   zaujatosti   sudcov Okresného   súdu   v Dunajskej   Strede   tak,   že   došlo   k zmene   v miestnej   príslušnosti prvostupňového súdu. V konaní pokračoval prerokovaním a rozhodovaním ďalej Okresný súd v Trnave odo dňa predloženia spisu, t. j. od 26. októbra 1995. Z podnetu navrhovateľa vyplýva,   že   Okresný   súd   v Trnave   rozhodol   na   základe   zisteného   skutkového   stavu v predmetnej   veci   dňa   4.   decembra   1996.   Uložil   odporcovi   zdržať   sa   neoprávnených zásahov do užívacieho práva navrhovateľa, ktorého sa týkal predmet podania. Rozsudok Okresného súdu v Trnave sp. zn. 17 C 167/95 bol navrhovateľovi doručený 11. decembra 1996. Proti tomuto rozsudku podal odporca dňa 16. decembra 1996 odvolanie. Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 22. apríla 1997 rozhodol   o odvolaní odporcu   tak, že zrušil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa a vec vrátil na ďalšie konanie.

Navrhovateľ   ďalej   v podnete   uvádza,   že   po   zrušení   rozhodnutia   Okresného   súdu v Trnave predložil konajúcemu súdu ďalšie dôkazy, na základe ktorých súd mohol plynule konať.   Okresný   súd   v Trnave   však   doposiaľ   o veci   samej   nerozhodol,   čím   podľa   jeho názoru   porušil   jeho   práva na konanie bez zbytočných prieťahov zaručených čl. 48 ods. 2 ústavy a čl. 6 Dohovoru.

Navrhovateľ podal dňa 22. februára 2001 v súlade so zákonom Slovenskej národnej rady č. 80/92 Zb. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky, štátnej správe súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v   znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   štátnej   správe   súdov“)   sťažnosť   na   prieťahy v konaní Okresného súdu v Trnave. V sťažnosti uviedol, že od vydania prvostupňového rozhodnutia, teda odo dňa 4. decembra 1996, a najmä po zrušení rozsudku Krajským súdom v Trnave prvostupňový súd nevyniesol rozhodnutie vo veci samej, pričom posledný úkon tento súd urobil 29. októbra 1998.

Pri poukazovaní na neplynulosť konania prvostupňového súdu navrhovateľ vytýka súdu, že tento nevyužil všetky dostupné možnosti, ktoré Občiansky súdny poriadok (ďalej len „OSP“) poskytuje   súdu   pre   zabezpečenie   plynulosti   konania. Uvádza ustanovenie §   6   a   §   52   OSP   a poukazuje   na   to,   že   nadmerná   zaťaženosť   sudcov   nezbavuje   súd zodpovednosti za plynulosť konania v jeho veci.

Ústavný súd   po   prijatí   podnetu   na   ďalšie   konanie   zaslal   tento podnet dňa 1. júna 2001 Okresnému súdu v Trnave. Predsedníčka tohto súdu doručila dňa 5. júna 2001 ústavnému súdu vyjadrenie k prijatému podnetu. Pre potreby posúdenia plynulosti konania tohto súdu z jej vyjadrenia sú významné nasledovné údaje:

Navrhovateľ L. H. podal proti odporcovi Poľnohospodárske družstvo Ohrady dňa 15. marca 1995 žalobu na Okresný súd v Dunajskej Strede spolu s návrhom na vydanie predbežného opatrenia. Žalobný návrh formuloval ako ochranu proti neoprávnenému zásahu do užívacieho práva navrhovateľa. Dňa 15. mája 1995 bol návrh na vydanie predbežného opatrenia   zamietnutý.   Krajský   súd   v Bratislave   rozhodol   o vylúčení   sudcov občianskoprávneho úseku Okresného súdu v Dunajskej Strede z konania o veci na základe takto vznesenej námietky podnecovateľom. Okresnému súdu v Trnave bol spis vedený pod sp. zn.   17 C 167/95 predložený 26. októbra 1995.   Proti rozhodnutiu Okresného súdu v Trnave vo veci samej zo dňa 4. decembra 1996 podal navrhovateľ odvolanie, o ktorom Krajský súd v Trnave rozhodol dňa 22. apríla 1997 tak, že napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie dňa 10. júna 1997. Prvý termín pojednávania Okresný súd v Trnave určil na 28. máj 1998. Na pojednávaní dňa 23. júna 1998 pokračoval súd   výsluchom   účastníkov   a splnomocnených   zástupcov.   Pojednávanie   odročil   na   15. september 1998, ktoré sa však nekonalo, pretože sa nedostavila splnomocnená   zástupkyňa odporcu.   Nový   termín   pojednávania   súd   nariadil   na 22. september 1998. Toto konanie   sa   opäť   nekonalo   a   bol   určený   nový   termín   na   deň   29.   októbra   1998. Pojednávanie v uvedený deň konajúci súd opätovne odročil s odôvodnením, že je potrebné vykonať   dožiadanie   za   účelom   výsluchu   zástupcu   Slovenského   pozemkového   fondu. Okresný súd Bratislava II vykonal tento výsluch dňa 3. mája 1999. Dňa 22. januára 2001 Okresný   súd   v Trnave   vytýčil   termín   pojednávania   na   10.   apríl   2001.   Z dôvodu,   že navrhovateľ   vzniesol   námietku   zaujatosti   konajúcej   sudkyne,   došlo   k odročeniu pojednávania.   Dňa   17.   apríla   2001   bol   spis   predložený   Krajskému   súdu   v Trnave   na rozhodnutie vo veci vznesenej námietky zaujatosti sudcu.

Ústavný súd ustálil porovnaním písomných podaní oboch účastníkov skutkový stav významný pre jeho rozhodnutie. Za preukázané pritom považuje   to, v čom sa tvrdenia oboch účastníkov zhodujú.

Pri   skúmaní   plynulosti   konania   pred   všeobecným   súdom   sa   ústavný   súd   riadi v doterajšej svojej judikatúre hodnotením troch kritérií pre posúdenie prieťahov v konaní. Prvým   z kritérií   je právna   náročnosť veci,   ktorú   má súd prerokovať.   Z obsahu podnetu vyplýva, že navrhovateľ sa na všeobecnom súde domáhal ochrany svojich užívacích práv pred konaním druhého z účastníkov, ktorým je Poľnohospodárske družstvo Ohrady.

Toto   konanie   vzhľadom   na   jeho   dĺžku   však   nie   je   možné   považovať   za   právne a skutkovo   také   náročné,   aby   to   ospravedlnilo   prieťahy,   ktorých   sa   prvostupňový   súd dopustil.

Správanie   sa   účastníkov   konania   a   konajúceho   súdu   pri   posudzovaní   prieťahov v konaní   posudzuje   ústavný   súd   jednotlivo   a vo   vzájomnej   súvislosti.   Z vykonaného dokazovania   ústavný   súd   zistil,   že   o   návrhu   navrhovateľa,   ktorý bol podaný ešte 15. marca 1995, súdy prvého stupňa do dnešného dňa nerozhodli právoplatne vo veci samej.

Z obsahu podaní oboch účastníkov konania je možné zistiť, že najmä po tom, čo bol rozsudok Okresného súdu v Trnave zrušený odvolacím súdom, došlo ku konaniu, ktoré nemožno hodnotiť inak, ako konanie s prieťahmi. Okresný súd v Trnave obdržal spis sp. zn. 17 C 167/95 dňa 10. júna 1997, avšak prvý termín pojednávania nariadil až na deň 28. mája 1998. Z vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu v Trnave vyplýva, že v tomto období bola posudzovaná vec pridelená inej sudkyni z dôvodu odchodu pôvodnej sudkyne na súd vyššieho stupňa. Napriek tejto skutočnosti ústavný súd konštatuje, že je úlohou všeobecného súdu plynule konať o veciach napriek uvádzanej personálnej zmene v osobe zákonného sudcu. Ústavný súd viackrát konštatoval, že nadmerné množstvo veci nezbavuje súd   ani   štát   zodpovednosti   za   plynulosť   súdneho   konania.   Ústavný   súd   konštatuje,   že k prvému prieťahu v konaní Okresného súdu v Trnave došlo v období od 10. júna 1997 do 28. mája 1998. V tomto období, ako to vyplýva zo samotného vyjadrenia predsedníčky Okresného súdu v Trnave, súd nevykonal žiadny úkon potrebný na ukončenie a právoplatné rozhodnutie veci.  

Okresný   súd   v Trnave   pokračoval   v prerokúvaní   veci   na   viacerých   nariadených pojednávaniach, avšak treba konštatovať, že tieto pojednávania odročoval vždy z dôvodov ospravedlnenia   zástupkyne   na   strane   odporcu   (Poľnohospodárske   družstvo   Ohrady) z rôznych   dôvodov   (čerpanie   dovolenky,   kolízia   pojednávaní).   Až   na   pojednávaní nariadenom na   30. november 1998 rozhodol o výsluchu formou dožiadania iného súdu. Tento výsluch bol vykonaný Okresným súdom Bratislava II dňa 3. mája 1998. Navrhovateľ označil za druhého účastníka konania pred   ústavným   súdom   Okresný   súd v Trnave. Podľa názoru ústavného súdu obdobie od 30. novembra 1998 do 3. mája 1999 nemožno hodnotiť ako plynulé konanie, pretože toto nekonanie Okresného súdu Bratislava II mohlo mať   vplyv   aj   na   ďalšie   konanie   a rozhodnutie   Okresného   súdu   v Trnave.   Okresný   súd Bratislava II však nie je účastníkom v tomto konaní o podnete, pretože navrhovateľ ako druhého účastníka označil len Okresný súd v Trnave, a preto sa rozhodnutie ústavného súdu týka len postupu Okresného súdu v Trnave.

Okresný   súd   v Trnave   odo   dňa   30.   novembra   1998,   keď   dožiadaním   požiadal o výsluch zástupcu Slovenského pozemkového fondu, nariadil vo veci ďalšie pojednávanie až na deň 22. januára 2001. Od 3. mája 1999 do 22. januára 2001, čiže za viac ako 18 mesiacov, neurobil vo veci žiadny súd úkon. Prinajmenej od 3. mája 1999 do 22. januára 2001 pritom nesie za neodôvodnený prieťah v konaní zodpovednosť Okresný súd v Trnave. Okresný súd neurobil nápravu vo veci plynulosti konania ani po tom, čo sa navrhovateľ obrátil   so   sťažnosťou   na prieťahy v konaní na zástupcu   štátnej   správy   Okresného súdu v Trnave.

Pokiaľ   ide   o správanie   sa   samotného   navrhovateľa   v priebehu   konania   o veci, ústavný súd nezistil, že by toto mohlo byť príčinou nekonania, resp. konania všeobecného súdu   s prieťahmi.   Treba   prisvedčiť   názoru   podnecovateľa,   ktorý   si   tento   osvojil z rozhodnutí ústavného súdu, že právo zaručené podľa čl. 48 ods. 2 ústavy sa realizuje takým konaním všeobecných súdov, ktoré plynulo smeruje k odstráneniu právnej neistoty osoby, ktorá sa obrátila na súd v konkrétnej veci. V súlade s medzinárodným štandardom uplatňovania Dohovoru platí, že nadmerné množstvo vecí, v ktorých štát musí zabezpečiť súdne   konanie,   nezbavuje   štát   zodpovednosti   za   prieťahy   v súdnom   konaní   (z   nálezu ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 40/97 z 8. októbra 1997). Povahe veci neprimerané obdobie nečinnosti   súdu   spôsobuje   vznik   zodpovednosti   súdu   za   nedostatočne   plynulé   konanie. Počet nevybavených a nerozhodnutých vecí nie je dôvodom na ospravedlnenie nedostatkov v organizácii   práce   súdu   alebo   pomalého   postupu   osôb   konajúcich   v mene   súdu.   Preto námietka   nedostatočného   počtu   sudcov   rovnako   ako   námietka   veľkého   množstva nevybavených   a nerozhodnutých   vecí   nemá   povahu   okolnosti,   ktorá   by   vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecne a miestne príslušný na rozhodnutie vo veci občana, ktorý sa naň obrátil.

Z obsahu podaní oboch účastníkov konania jednoznačne vyplýva, že dĺžka konania Okresného   súdu   v Trnave   sp.   zn.   17   C   167/95   je   neprimerane   dlhá,   a   preto   konanie všeobecného súdu v hore označených obdobiach ústavný súd hodnotí ako neplynulé, t. j. ako konanie so zbytočnými prieťahmi.

Podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ktorého záväzky Slovenská republika v plnom rozsahu prijala, má každý právo na to, aby sa jeho záležitosť spravodlivo, verejne a v primeranej lehote   prerokovala   nestranným   a nezávislým   súdom   zriadeným   zákonom.   Konanie Okresného súdu v Trnave v právnej veci vedenej pod sp. zn. 17 C 167/95 porušilo vyššie citovaný článok Dohovoru v časti, ktorá sa týka primeranej dĺžky lehoty na rozhodnutie vo veci samej.

Vzhľadom na vyššie uvedené rozhodol ústavný súd tak, ako je uvedené vo výroku tohto nálezu.