SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
III. ÚS 439/2015-4
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoJUDr. Miroslavom Chromým, advokátska kancelária, SNP 710/33, Veľký Krtíš, vo vecinamietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky bližšie nešpecifikovaným postupom Krajskej prokuratúry v Banskej Bystricia takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísanýchnáležitostí.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) bližšie nešpecifikovaným postupom Krajskej prokuratúryv Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“).
Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi nebolo umožnené v rámci trestnéhokonania vedeného pred Okresným riaditeľstvom Policajného zboru Veľký Krtíšpod sp. zn. ČVS:ORP-96/VK-VK-2014 dať sa zastúpiť konkrétnym advokátom, na ktoréhosa sťažovateľ obrátil so žiadosťou o zastupovanie v danom trestnom konaní. Sťažovateľ sadomáhal preskúmania označeného postupu polície prostredníctvom žiadosti o preskúmaniepostupu policajta podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov, ktorá bola podľa vyjadrenia sťažovateľa posúdená ako nedôvodná, a uvádza,že ako nedôvodný bol posúdený aj jeho opakovaný podnet adresovaný krajskej prokuratúre.
V uvedenom postupe vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručenéhočl. 47 ods. 2 ústavy.
II.
Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnomsúde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa.
Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc, návrhy, ktoré nespĺňajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.
Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom.
Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosťsmeruje.
Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.
Sťažnosť sťažovateľa nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 a 2 zákonao ústavnom súde.
Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiaden petit – návrh rozhodnutia, vydania ktorého sasťažovateľ domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).
Sťažnosť neobsahuje ani náležitú špecifikáciu zásahu [§ 50 ods. 1 písm. b) zákonao ústavnom súde], ktorým malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného základnéhopráva. Sťažovateľ totiž v obsahu odôvodnenia sťažnosti a predovšetkým prostredníctvompetitu sťažnosti nešpecifikoval oznámenie krajskej prokuratúry o vybavení podnetupríslušnou spisovou značkou.
Sťažovateľ nepriložil k sťažnosti ani kópiu predmetného oznámenia krajskejprokuratúry, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a aniplnú moc udelenú zvolenému advokátovi pre účely jeho zastupovania v konanípred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).
Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje ani dostatočné odôvodnenie návrhu (§ 20 ods. 1zákona o ústavnom súde), ktoré by poskytlo základný východiskový rámecpre rozhodovanie ústavného súdu o namietanom porušení označeného základného práva.V obsahu sťažnosti absentuje akákoľvek argumentačná konfrontácia s obsahom oznámeniakrajskej prokuratúry o vybavení jeho podnetu.
Ústavný súd zdôrazňuje, že taký rozsah nedostatkov zákonom predpísanýchnáležitostí, aký vyplýva z podania sťažovateľa, nie je povinný odstraňovať z úradnejpovinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje nedostatok zákonom predpísaných náležitostí podaní účastníkov konania(IV. ÚS 409/04).
Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazujetakú intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmaťsplnenie čo i len procesných podmienok konania pred ústavným súdom, a preto juz uvedeného dôvodu odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde).
Ústavný súd na záver dodáva, že podľa § 18 ods. 2 zákona č. 586/2003 Z. z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov je advokát povinný pri výkoneadvokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva azáujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené náležitosti úkonov, ktorými začína konanie pred ústavným súdom(II. ÚS 117/05).
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa, takako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 8. septembra 2015