znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 439/2015-4

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 8. septembra 2015predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, zastúpenéhoJUDr. Miroslavom Chromým, advokátska kancelária, SNP 710/33, Veľký Krtíš, vo vecinamietaného   porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   47   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky   bližšie   nešpecifikovaným   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Banskej   Bystricia takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a   pre   nesplnenie   zákonom   predpísanýchnáležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 19. júna 2015doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) bližšie nešpecifikovaným postupom Krajskej prokuratúryv Banskej Bystrici (ďalej len „krajská prokuratúra“).

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľovi nebolo umožnené v rámci trestnéhokonania   vedeného   pred   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   Veľký   Krtíšpod sp. zn. ČVS:ORP-96/VK-VK-2014 dať sa zastúpiť konkrétnym advokátom, na ktoréhosa sťažovateľ obrátil so žiadosťou o zastupovanie v danom trestnom konaní. Sťažovateľ sadomáhal preskúmania označeného postupu polície prostredníctvom žiadosti o preskúmaniepostupu policajta podľa § 210 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskoršíchpredpisov, ktorá bola podľa vyjadrenia sťažovateľa posúdená ako nedôvodná, a uvádza,že ako nedôvodný bol posúdený aj jeho opakovaný podnet adresovaný krajskej prokuratúre.

V uvedenom postupe vidí sťažovateľ porušenie svojho základného práva zaručenéhočl. 47 ods. 2 ústavy.

II.

Podľa čl. 124 ústavy ústavný súd je nezávislým súdnym orgánom ochrany ústavnosti.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,   ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 140 ústavy podrobnosti o organizácii ústavného súdu, o spôsobe konaniapred ním a o postavení jeho sudcov ustanoví zákon.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republikyč. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred níma o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnomsúde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnostinavrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedenév ustanovení § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súdprávomoc,   návrhy,   ktoré   nespĺňajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhyalebo návrhy podané zjavne neoprávneným subjektom, ako aj návrhy podané oneskorenemôže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústnehopojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde návrh na začatie konania sa ústavnémusúdu podáva písomne. Návrh musí obsahovať, akej veci sa týka, kto ho podáva, prípadneproti komu návrh smeruje, akého rozhodnutia sa navrhovateľ domáha, odôvodnenie návrhua navrhované dôkazy.

Podľa § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde k návrhu na začatie konania sa musípripojiť splnomocnenie na zastupovanie navrhovateľa advokátom.

Podľa § 50 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť okrem všeobecných náležitostíuvedených v § 20 musí obsahovať označenie, ktoré základné práva alebo slobody sa podľatvrdenia sťažovateľa porušili, označenie právoplatného rozhodnutia, opatrenia alebo inéhozásahu, ktorým sa porušili základné práva alebo slobody, a označenie, proti komu sťažnosťsmeruje.

Podľa § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde sa k sťažnosti pripojí kópia právoplatnéhorozhodnutia, opatrenia alebo dôkaz o inom zásahu.

Sťažnosť sťažovateľa   nespĺňa všetky náležitosti kvalifikovaného návrhu na začatiekonania pred ústavným súdom ustanovené v § 20 ods. 1 a 2 a § 50 ods. 1 a   2 zákonao ústavnom súde.

Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje žiaden petit – návrh rozhodnutia, vydania ktorého sasťažovateľ domáha (§ 20 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť neobsahuje ani náležitú špecifikáciu zásahu [§ 50 ods. 1 písm. b) zákonao ústavnom súde], ktorým malo dôjsť k porušeniu sťažovateľom označeného základnéhopráva. Sťažovateľ totiž v obsahu odôvodnenia sťažnosti a predovšetkým prostredníctvompetitu   sťažnosti   nešpecifikoval   oznámenie   krajskej   prokuratúry   o vybavení   podnetupríslušnou spisovou značkou.

Sťažovateľ   nepriložil   k sťažnosti   ani   kópiu   predmetného   oznámenia   krajskejprokuratúry, tak ako mu to ukladá ustanovenie § 50 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a aniplnú   moc   udelenú   zvolenému   advokátovi   pre   účely   jeho   zastupovania   v   konanípred ústavným súdom (§ 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažnosť sťažovateľa neobsahuje ani dostatočné odôvodnenie   návrhu (§ 20 ods. 1zákona   o ústavnom   súde),   ktoré   by   poskytlo   základný   východiskový   rámecpre rozhodovanie ústavného súdu o namietanom porušení označeného základného práva.V obsahu sťažnosti absentuje akákoľvek argumentačná konfrontácia s obsahom oznámeniakrajskej prokuratúry o vybavení jeho podnetu.

Ústavný   súd   zdôrazňuje,   že   taký   rozsah   nedostatkov   zákonom   predpísanýchnáležitostí,   aký   vyplýva   z   podania   sťažovateľa,   nie   je   povinný   odstraňovať   z   úradnejpovinnosti. Túto úlohu plní práve inštitút povinného právneho zastúpenia v konaní predústavným súdom a publikovaná judikatúra, z ktorej jednoznačne vyplýva, ako ústavný súdposudzuje   nedostatok   zákonom   predpísaných   náležitostí   podaní   účastníkov   konania(IV. ÚS 409/04).

Ústavný súd vychádzajúc z uvedeného konštatuje, že sťažnosť sťažovateľa vykazujetakú intenzitu nedostatkov zákonom predpísaných náležitostí, že nie je možné preskúmaťsplnenie   čo   i   len   procesných   podmienok   konania   pred   ústavným   súdom,   a preto   juz uvedeného   dôvodu   odmietol   už pri jej   predbežnom   prerokovaní   (§ 25   ods. 2   zákonao ústavnom súde).

Ústavný   súd   na   záver   dodáva,   že   podľa   §   18   ods.   2   zákona   č.   586/2003   Z.   z.o advokácii a o zmene a doplnení zákona č. 455/1991 Zb. o živnostenskom podnikaní(živnostenský   zákon)   v   znení   neskorších   predpisov   je   advokát   povinný   pri   výkoneadvokácie dôsledne využívať všetky právne prostriedky a takto chrániť a presadzovať práva azáujmy klienta. Tieto povinnosti advokáta vylučujú, aby ústavný súd nahradzoval úkonyprávnej služby, ktoré je povinný vykonať advokát tak, aby také úkony boli objektívnespôsobilé vyvolať nielen začatie konania, ale aj prijatie sťažnosti na ďalšie konanie, ak súna to splnené zákonom ustanovené predpoklady. Osobitne to platí pre všetky zákonomustanovené   náležitosti   úkonov,   ktorými   začína   konanie   pred   ústavným   súdom(II. ÚS 117/05).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol o sťažnosti sťažovateľa, takako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 8. septembra 2015