znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

III. ÚS 439/2014-17

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júla 2014 predbežne   prerokoval   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   EUROHESTIA,   s. r. o., Jenkovce 123,   zastúpenej   advokátom   JUDr.   Sergejom   Romžom,   Advokátska   kancelária, Hrnčiarska 5, Košice, vo veci namietaného porušenia práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trebišov v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom z 31. marca 2011 a postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o., o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. januára 2014 doručená (9. júna 2014 doplnená) sťažnosť obchodnej spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o., Jenkovce 123 (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namieta porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Trebišov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom z 31. marca 2011 a postupom Krajského   súdu   v   Košiciach   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013.

Zo sťažnosti, z jej príloh, ako aj jej doplnenia vyplýva, že napadnutým rozsudkom sp. zn. 5 C 9/2006 z 31. marca 2011 okresný súd zamietol žalobu právnej predchodkyne sťažovateľky – spoločnosti Kermex, s. r. o., Michalovce, Štefana Kukuru 12, Michalovce (ďalej len „žalobkyňa“), ktorá sa domáhala proti súdnemu exekútorovi J. B., Exekučný úrad..., (ďalej len „žalovaný“), náhrady škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom pri vykonávaní exekúcie.

Proti tomuto rozhodnutiu okresného súdu podala žalobkyňa odvolanie. V priebehu odvolacieho konania krajský súd pripustil zámenu účastníkov konania tak, že žalobkyňou sa stala sťažovateľka. O odvolaní krajský   súd rozhodol   rozsudkom   sp.   zn. 1 Co 245/2011 z 25. septembra 2013 tak, že napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil.

Podľa názoru sťažovateľky svojimi postupmi a rozhodnutiami tak okresný súd, ako aj krajský súd porušili jej základné právo „nebyť odňatý zákonnému sudcovi podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru“ a právo „na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru“.

Svoje presvedčenie sťažovateľka odôvodnila takto:„Porušenie   práva   nebyť   odňatý   zákonnému   sudcovi   podľa   čl.   48   ods.   1   Ústavy v spojení s čl. 6 ods. 1 Dohovoru sťažovateľ vidí v tom, že o jeho odvolaní rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach v inom zložení, v akom tento mal rozhodovať podľa platného rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2013...

V rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 09. 2013, sp. zn.: 1Co/245/2011 sa   v jeho   záhlaví   formálne   deklaruje   zloženie   senátu,   ktoré   je   súladné   s personálnym zložením senátu 1Co, podľa rozvrhu práce Krajského súdu v Košiciach platného na rok 2013, teda že vo veci rozhodol JUDr. Peter Tutko ako predseda senátu a JUDr. Ladislav Cakoci   a JUDr.   Pavol   Tkáč   ako   členovia   senátu.   Formálne   deklarované   zloženie odvolacieho senátu však nekorešpondovalo s personálnym zložením senátu, ktorý aj vo veci reálne   rozhodoval   na   verejnom   zasadnutí   konanom   dňa   25. 09. 2013.   Členom   senátu rozhodujúceho o podanom odvolaní nebol, resp. sa ho fyzicky nezúčastnil JUDr.   Pavol Tkáč, a to napriek platnému rozvrhu práce, ako aj identifikácii členov senátu v záhlaví písomného vyhotovenia rozsudku Krajského súdu v Košiciach zo dňa 25. 09. 2013. Reálne   sa   verejného   zasadnutia   senátu   1Co   Krajského   súdu   v Košiciach rozhodujúceho dňa 25. 09. 2013, o odvolaní podanom sťažovateľom, zúčastnila iná sudkyňa (sťažovateľ   predpokladá   a domnieva   sa,   že   mohlo   ísť   o JUDr.   Táňu   Veščičíkovú,   ako zastupujúcu členku tohto senátu)...

...   samotná...   zmena,   ako   aj   vecný   dôvod...   zmeny   v personálnom   obsadení príslušného   senátu   musí   byť   objektivizovaná   vo   forme   opatrenia   či   predsedu   alebo podpredsedu   Krajského   súdu.   V danom   prípade   táto   zmena   nebola   objektivizovaná predpísaným   spôsobom,   a preto   sťažovateľ   má   za   to,   že   k žiadnej   formálnej   zmene v personálnom zložení senátu rozhodujúceho o jeho podanom odvolaní nedošlo, ale došlo k faktickej zmene bez existencie relevantného vecného dôvodu, a preto táto zmena vykazuje znaky nezákonnosti...

... nezákonnosť pri zmene v personálnom obsadení odvolacieho súdu na Krajskom súde v Košiciach postihuje následné rozhodnutie Krajského súdu v Košiciach o odvolaní podanom sťažovateľom...

...   nezákonnosť   v postupe   pri   personálnom   obsadení   odvolacieho   senátu   1Co Krajského súdu v Košiciach zakladá vo svojich dôsledkoch aj neústavnosť napadnutého rozhodnutia   pre   porušenie   označených   práv   sťažovateľa   zaručených   v čl.   6   ods.   1 Dohovoru, ako aj v čl. 48 ods. 1 Ústavy...“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľka navrhla, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom vyslovil, že

„1.   Krajský   súd   v Košiciach,   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.:   1Co/245/2011 a rozsudkom, zo dňa 25. 9. 2013, sp. zn.: 1Co/245/2011 porušil základné práva spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o., so sídlom v Jenkovciach č. 123, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

2. Okresný súd v Trebišove, v konaní vedenom pod sp. zn.: 5 C/9/2006 a rozsudkom zo   dňa   31.   3.   2011,   sp.   zn.:   5C/9/2006,   porušil   základné   práva   obchodnej   spoločnosti EUROHESTIA, s. r. o., so sídlom v Jenkovciach č. 123, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

3. Rozsudok Krajského súdu v Košiciach, zo dňa 25. 9. 2013, sp. zn.: 1Co/245/2011, sa zrušuje.

4. Rozsudok Okresného súdu v Trebišove, zo dňa 31. 3. 2011, sp. zn.: 5C/9/2006, sa zrušuje a prikazuje sa, aby Okresný súd v Trebišove, vo veci znovu konal.“.

Sťažovateľka tiež žiadala, aby ústavný súd rozhodol o dočasnom opatrení, ktorým odloží vykonateľnosť napadnutých rozhodnutí okresného súdu a krajského súdu.

II.

Ústavný súd podľa čl. 127 ods. 1 ústavy rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie...

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   §   20   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   je   ústavný   súd   viazaný   návrhom na začatie   konania   okrem   prípadov   výslovne   uvedených   v   tomto   zákone.   Viazanosť ústavného   súdu   návrhom   na   začatie   konania   sa   prejavuje   predovšetkým   vo   viazanosti petitom   návrhu   na   začatie   konania,   teda   tou   časťou   sťažnosti   (v   konaní podľa   čl.   127 ústavy), v ktorej sťažovateľ špecifikuje, akého rozhodnutia sa od ústavného súdu domáha (§ 20   ods.   1   zákona   o   ústavnom   súde),   čím   zároveň   vymedzí   predmet   konania pred ústavným súdom z hľadiska požiadavky na poskytnutie ústavnej ochrany. Vzhľadom na uvedené môže ústavný súd rozhodnúť len o tom, čoho sa sťažovateľ domáha v petite svojej sťažnosti, a vo vzťahu k tomu subjektu, ktorý označil za porušovateľa svojich práv (m. m. IV. ÚS 415/09, IV. ÚS 355/09, II. ÚS 19/05, III. ÚS 2/05). Tvrdenie o porušení iných práv, resp. iným subjektom uvedeným v odôvodnení sťažnosti mimo petit návrhu ústavný súd považuje iba za súčasť argumentácie.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   považoval   za   predmet   sťažnosti   namietané porušenie práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného   súdu   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   5   C   9/2006   a   jeho   rozsudkom z 31. marca 2011 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

1.   K namietanému   porušeniu   práva   postupom   okresného   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 9/2006 a jeho rozsudkom z 31. marca 2011

Pokiaľ   ide   o námietku   sťažovateľky   o   porušení   jej   práva   na   spravodlivé   súdne konanie   postupom   a rozhodnutím   okresného   súdu,   ústavný   súd   poukazuje   na   princíp subsidiarity   zakotvený   v   čl.   127   ods.   1   ústavy   (...   ak   o   ochrane   týchto   práv   a slobôd nerozhoduje iný súd), ktorý umožňuje ústavnému súdu poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Sťažovateľka   podala   proti   rozsudku   okresného   súdu   č.   k.   5 C   9/2006-488 z 31. marca 2011   odvolanie,   o   ktorom   rozhodol   krajský   súd   rozsudkom   sp.   zn. 1 Co 245/2011 z 25. septembra 2013.

Ak o ochrane sťažovateľkou označeného práva (na spravodlivé súdne konanie) bol oprávnený konať a aj rozhodol iný všeobecný súd (v danej veci krajský súd), ústavný súd jej sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Vychádzajúc z   uvedených   skutočností   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľky   v tejto časti (proti postupu a rozhodnutiu   okresného súdu) odmietol podľa § 25 ods.   2 zákona o ústavnom súde pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie.

2.   K namietanému   porušeniu   práva   postupom   krajského   súdu   v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 245/2011 a jeho rozsudkom z 25. septembra 2013

Ako   z obsahu   sťažnosti   a hlavne   jej   doplnenia   doručeného   ústavnému   súdu 9. júna 2014   vyplýva,   sťažovateľka   namieta   predovšetkým   skutočnosť,   že   o „odvolaní rozhodol senát Krajského súdu v Košiciach, v inom zložení v akom mal rozhodovať podľa platného rozvrhu práce“.

Podľa   § 236   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej aj „OSP“) dovolaním možno napadnúť právoplatné rozhodnutia odvolacieho súdu, pokiaľ to zákon pripúšťa.

Podľa   §   237   písm.   g)   OSP   dovolanie   je   prípustné   proti   každému   rozhodnutiu odvolacieho súdu, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Podľa   §   240   ods.   1   OSP   účastník   môže   podať   dovolanie   do   jedného   mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia odvolacieho súdu na súde, ktorý rozhodoval v prvom stupni. Ak   odvolací   súd   vydal   opravné   uznesenie,   plynie   táto   lehota   od   doručenia   opravného uznesenia.

Podľa § 241 ods. 1 písm. a) OSP dovolanie možno odôvodniť len tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237...

Ako   z citovaných   ustanovení   Občianskeho   súdneho   poriadku   vyplýva,   ak   bola sťažovateľka presvedčená o nesprávnosti zloženia konajúceho druhostupňového súdu, mala možnosť využiť mimoriadny opravný prostriedok – dovolanie, o ktorom by bol oprávnený konať   Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky,   ktorého   povinnosťou   je,   ak   by   zistil   zásah odvolacieho súdu do základného práva sťažovateľky, poskytnúť tomuto právu (v tomto prípade na spravodlivé súdne konanie) ochranu.

Ústavný súd konštatuje, že v danej veci existoval všeobecný súd, ktorý v rámci svojej ústavou   a   zákonom   zverenej   právomoci   mohol   poskytnúť   sťažovateľke   ochranu   pred namietaným porušením jej práva na spravodlivé súdne konanie (čl. 6 ods. 1 dohovoru), a teda právomoci ústavného súdu predchádzala právomoc všeobecného súdu (subsidiarita). Ak   však   sťažovateľka   mimoriadny   opravný   prostriedok,   na   využitie   ktorého   bola oprávnená, nevyužila, nemožno túto skutočnosť nahrádzať podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy.

Vzhľadom na uvedené, ako aj s prihliadnutím na už spomínaný princíp subsidiarity (čl.   127   ods.   1 in   fine)   ústavný   súd   nemohol   inak,   iba   znova   aj   túto   časť   sťažnosti sťažovateľky   smerujúcu   proti   postupu   krajského   súdu   v konaní   vedenom pod sp. zn. 1 Co 245/2011   a jeho   rozsudku   z 25.   septembra   2013   odmietnuť   podľa   § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde, a to z dôvodu nedostatku svojej právomoci v tejto veci.

Nad rámec ústavný súd považuje za potrebné pre úplnosť uviesť,   že podľa   jeho zistení   krajský   súd   vydal   v označenej   veci   opravné   uznesenie   sp.   zn.   1   Co   245/2011 z 21. mája   2014   (sťažovateľka   ho   v konaní   pred   ústavným   súdom   nepredložila), v odôvodnení ktorého okrem iného uviedol: „Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací rozhodol hore uvedeným rozsudkom o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trebišov. Pri vyhotovovaní tohto rozsudku došlo k zrejmej nesprávnosti pri označení členov senátu a to tak, že namiesto členky senátu JUDr. Táni Veščičíkovej bol v záhlaví rozsudku nesprávne uvedený ako člen senátu JUDr. Pavol Tkáč. Je nesporné, že JUDr. Pavol Tkáč bol... vylúčený z prejednávania a rozhodovania v uvedenej veci a v súlade z rozvrhom práce Krajského súdu v Košiciach na rok 2012 bol podpredsedom Krajského súdu v Košiciach určený na prejednanie veci náhradný člen senátu JUDr. Oto Jurčo. Vzhľadom na to, že JUDr. Oto Jurčo v čase nariadenia pojednávania dňa 25. 9. 2013 bol práceneschopný, ako náhradníčka bola členkou senátu JUDr. Táňa Veščičíková...

Vzhľadom na skutočnosť, že pri vyhotovení rozsudku došlo k chybe v písaní tým, že namiesto   členky   senátu   JUDr.   Táni   Veščičíkovej   (ktorá   ako   je   zrejmé   zo   zápisnice o pojednávaní pred odvolacím súdom sa pojednávania zúčastnila) bol nesprávne v záhlaví rozsudku uvedený ako člen senátu JUDr. Pavol Tkáč, preto odvolací súd postupom podľa... ustanovenia § 164 O. s. p. uvedenú zrejmú nesprávnosť v písaní týmto uznesením opravil.“

V   citovanej   časti   odôvodnenia   opravného   uznesenia   krajského   súdu   boli sťažovateľke dané odpovede a vysvetlenia na podstatnú časť jej námietok. Predovšetkým však na otázku, prečo vo veci ako členka senátu rozhodovala JUDr. Táňa Veščičíková, a nie JUDr. Pavol Tkáč, ktorý bol v záhlaví rozsudku z 25. septembra 2013 uvedený. Ústavný súd pritom   v takomto   postupe   nezistil   nič,   čo   by   mohlo   signalizovať   porušenie   práva sťažovateľky na spravodlivé súdne konanie. Z tohto pohľadu by bola sťažnosť sťažovateľky v tejto   časti   zjavne   neopodstatnenou   (dôvod   odmietnutia   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde). Navyše, krajský súd vo veci nariadil pojednávanie, ktorého sa právny zástupca sťažovateľky zúčastnil, avšak v zápisnici o pojednávaní pred odvolacím súdom nie je   uvedená   žiadna   námietka   proti   zloženiu   senátu   odvolacieho   súdu,   v dôsledku   čoho konajúci súd nemal zámienku už v priebehu konania vyjadriť sa k obsadeniu senátu.

Uvedené   skutočnosti   však   nič   nemenia   na   závere,   že   pokiaľ   sťažovateľka   bola presvedčená o nesprávnom obsadení senátu druhostupňového súdu, mala možnosť využiť jej   dostupný   prostriedok   nápravy   v podobe   mimoriadneho   opravného   prostriedku   – dovolania podľa § 237 písm. g) OSP. Ústavný súd len pripomína, že o prípustnosti, resp. splnení podmienok dovolania je oprávnený rozhodnúť jedine dovolací súd, a nie ústavný súd,   ktorý   pri   svojom   rozhodnutí   o sťažnosti   sťažovateľky   vychádza   iba   z tvrdení uvedených v sťažnosti, tak ako ich sťažovateľka predniesla, a pokiaľ tieto nasvedčujú tomu, že sťažovateľka sa mohla ochrany svojich práv domáhať pred všeobecným súdom (tak je to aj v danom prípade), musí sťažnosť pre nedostatok svojej právomoci odmietnuť.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľky odmietol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

Pretože sťažnosť bola ako celok odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími   požiadavkami   sťažovateľky   (zrušiť   rozsudok   krajského   súdu,   zrušiť   rozsudok okresného súdu a vrátiť mu vec na ďalšie konanie), rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením   porušenia   základného   práva   alebo slobody   (čl.   127   ods.   2   ústavy),   k čomu v tomto prípade nedošlo.

Z toho istého dôvodu (odmietnutie sťažnosti) sa ústavný súd nezaoberal ani návrhom sťažovateľky na rozhodnutie o dočasnom opatrení.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júla 2014